Náhoda je blbec a život je krutý (1. kapitola)

11. září 2012 v 20:06 | kami |  Ako sme to prežili
Niekto sa má lepšie a niekto horšie...
...


Nechápal to. Urobil predsa všetko správne. Zohnal si pevné, ale tenké lano a stolicu. Zaobstaral si odľahlú miestnosť s vysoko postaveným stropom. Mal povraz o čo zaviazať. Mal odvahu. Všetko! Prečo neprišlo zlomenie väzu? Prečo sa aspoň neudusil?

"Pretože náhoda je blbec a život je krutý," pípol mu v hlave posmešný hlások.

Zanadával a chytil lano vôkol krku. Už ho tlačilo, no to bolo všetko. Začal sa rozhojdávať. Nemal pri sebe nič, čím by sa odrezal. Bol pripravený na všetko. Teda až na jedno, že prežije.

Ako sa prudko kýval, cítil, že lano povoľuje. Počul praskanie a trhanie. Tvrdý náraz. Výdych. Dopadol na chrbát a na zadok. Rýchlo si začal uvoľňovať stisk pri hrdle a odhodil časť lana kamsi do kúta. Prešiel si prstami po jasne ružovej rane. Bolestne sykol a odtiahol ruku. Postavil sa.

"Prečo- " začal, "ma nechce- ani- smrť?" zhlboka sa nadýchol a v predklone vykričal sťažnosť na celý svet.
***
Odreté ruky vo vreckách. Špinavé topánky s ubolenými nohami stojace na chodníku. Hnedé vlasy rámujúce mladú, no pritom vráskavú tvár. Zahmlený pohľad.

Oprel čelo o chladný výklad kníhkupectva. Nepozeral dovnútra. Na stoly s výstavne poukladanými knihami, či väzby vytŕčajúce z regálov. Jeho oči smerovali... nikam. Povzdychol si a na skle sa utvorila zarosená machuľa. Vytiahol ruku z vačku a nakreslil do nej náčrt usmievavej tváre.

"Hej!" okríkol ho predavač, ktorý vystúpil z dverí.

Odtrhol sa od výkladu a bez toho, aby na muža čo i len trochu pozrel, kráčal preč. Pomaly. Opatrne našľapoval na ľavú nohu, ktorú mal výrazne napuchnutú, takisto ako aj ľavú ruku. Ruka však bola skôr odretá ako udretá a zlomená.

Stalo sa mu to predminulú noc v metre. Za splnu. Ani nevedel ako sa tam dostal, keď si len ráno uvedomil, že ho vlak zachytil a spolovice tela ho zakliesnil medzi seba a stenu metra. Mohol umrieť, no nestalo sa.

Unavene si sadol na lavičku autobusovej stanice a nechal si oči zakryť viečkami. Jedno oko mal navreté a krvavé. Akoby mu praskla žilka, keď sa bol kúpať. Smiešne prirovnanie.

Navážil sa celým telom na operadlo a trochu sa uvoľnil. Zdravú nohu si vystrel. Tou druhou by to nezvládol. Zachveli sa mu bledé riasi. Začal zaspávať.
***
Ležal naboku v tráve a pri krajnici. Veľké laby mal vystreté, z papule mu vypadol dlhý a ružový jazyk. Čierne brucho sa mu nadvihovalo a klesalo v pravidelných intervaloch. Potichu zaskučal. Na trojuholníkové ucho mu dosadla mäsiarka. Pokýval hlavou, takže zamávala krídlami a odletela. Urobila nad ním kruh a dosadla mu na nohu, ktorú mal mierne krvavú. Prudko sa posadila a tesne pri nej so zavrčaním klapol zubami. Odletela.

Znovu si položil hlavu do trávy, keď začul brzdy. Otváranie dverí a mužské hlasy, ktoré sa približovali.

"Opatrne, môže mať besnotu," alebo "choď odzadu."

Prudko vyskočil na všetky štyri a rozbehol sa k háju. Vbehol medzi stromy, pričom sa mu podarilo dostať nízko rastúcou vetvou po tvári. Zaskučal, sklonil hlavu a utekal ďalej. Keď si začínal byť istý, že už za ním nik nie je, spomalil. Krokom vyšiel z lesíka a otriasol zo seba všetko lístie, čo sa mu podarilo nazbierať až na bodliaky, ktoré mu viseli v chumáči na jednej polovici boku. Chcel po nich chňapnúť, no bol by si iba vykrútil krk.

"Keby si tu ty pako bol, tak by si mi to dal dole!" pomyslel si a ticho zavrčal.
***
Šťastne mu stisla ruku a on jej druhú položil na brucho. Štvrtý mesiac. Už štvrtý mesiac spolu sedia v jednej posteli, objímajú sa a nemôžu uveriť, že ten nový život sa usadil práve v ich lone. Určite bude šantivý a bystrý, zábavný i láskavý... ich.
Usmiala sa naňho a pohladila ho po líci. Trochu sa na ňu vyškieral. Chytil ju vôkol ramien, posadil si ju na kolená a začal jej bozkávať krk. Radostne sa zasmiala, no odstrčila ho od seba a postavila sa. Podišla k zrkadlu, kde si skontrolovala vlasy. Zahľadela sa na vlastný obraz.

Bucľatela. Nikdy by si nebola pomyslela, že sa jej to môže stať, a tak rýchlo. Prísť o postavu a neskoré zobúdzanie, dostať silné nevoľnosti, pár kíl navyše a čo je hlavné- krásne dieťatko. Vie, že bude krásne, pretože musí zdediť aj niečo po ockovi. Hlavu bude mať samozrejme po nej... zasmiala sa.

"Nad čím rozmýšľaš?" spýtal sa a oprel sa chrbtom o čelo postele. Miesto odpovede iba s úsmevom pokrútila hlavou a vyliezla k nemu. Oprela si hlavu o jeho rameno a zívla.

"Tak je to správne," pošepkal jej a pobozkal ju do dlhých vlasov.
***
Roztrasene položil ruku na odhalený zadok jednej dievčiny. Druhú nechal, nech sa mu tisne na hruď. Spokojne zavzdychal a rozložil svoje objemné telo na podlahe. Všade po okolí boli porozhadzované malé podušky.

Uškrnul sa, keď jedno dievča nadšene vykríklo, keď mu rozoplo nohavice. Ten elixír zabral.

Začali sa mu plne venovať a on zaryl ohrýzané a špinavé nechty jednej ruky do dlhých vlasov. Šťastne zavzdychal a vyhodil bokmi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Surynka Surynka | Web | 11. září 2012 v 21:29 | Reagovat

Zatím nevím, co si myslet, protože je to dost neurčité... všechny ty myšlenky... ale vypadá to zajímavě a docela začínám být zvědavá na celý ten příběh :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx