16th Chapter - Jealousy and Traditions

13. září 2012 v 11:47 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
Kratšia kapitola, ale určite sa vám bude páčiť :D. V úvode pokračujem s Tomione scénkou, kde Tom opäť zažartuje. No potom sa prenesieme aj ku Weasleyovcom, ale iba na krátko. Zistíte aj, že Toma fascinuje televízor a že musí dodržiavať tradície ;).


"Tešíš sa na Vianoce?" spýtal sa Hermiony ticho, keď prechádzali okolo mestského úradu, na ktorom viseli vianočné ozdoby.

Hermiona na svojej červenej tvári od mrazu vyčarovala úsmev. Ona mala Vianoce veľmi rada. Bol to čas pokoja, ľudia si pripomínali, že sa majú radi. Lenže tento rok strávi zimu bez Rona. Akoby sa trio rozpadlo, od kedy začal chodiť s Lavender. Ale čiastočne za to mohla aj ona, pretože sa na Rona urazila. No to sa dialo často, a nemohla si pomôcť, keď sa k nej správal tak... tak ako Ron.
Riddle zrejme vedel na čo myslí, lebo jej úsmev z tváre zmizol.
"On sa spamätá," povedal.
Hermiona sa na neho prekvapene pozrela. Nečakala podporu od Riddla... teda, nečakala toľko jeho podpôr. Nevedela, prečo to robí. No tentoraz, keď povedal, že sa Ron spamätá netváril sa najšťastnejšie. Ani sa mu nečudovala, Rona ktovieako rád nemal.
"Prečo ho vlastne nemáš tak rád?" spýtala sa ho.
"No..." Tom zaváhal. "Začalo sa to tým, že si myslel, že som plešatý a nemám nos," odpovedal. Hermiona sa zasmiala. "Celkovo ma nejako neprial."
"Možno preto, lebo Voldemort napáchal veľa zla a on sa toho bojí," premýšľala Hermiona.
Riddle mlčal. Nevedel, čo má povedať. Ak je jeho budúce ja škaredé a ešte k tomu tak zlé, že Hermiona jeho meno vyslovovala s obavami, tak musel dopadnúť naozaj hrozne.
"Tom," oslovila ho opatrne Hermiona.
"Hmm?" Pozrel sa na ňu a obaja zastali.
"Nepripúšťaj si ho tak veľmi. Nie si ako on. Vieš byť milý, ak chceš," povedala Hermiona a pevne mu hľadela do očí, no i tak jej tvár očervenela aj bez mrazu, keď mu to povedala.
"Keď myslíš," povedal Tom a kútiky jeho úst sa trochu zdvihli.
Pokračoval v ceste.
"Myslím," vravela Hermiona ďalej, keď s ním kráčala naspäť k domu. "On nepredstiera, že chce vedieť, čo nosím pod uniformou," uškrnula sa.
Tomov úsmev sa roztiahol ešte viac. Opäť sa mu jemne úžili oči, bol to taký jeho typický šibalsko-zlý úsmev. Hermiona sama nevedela, ako ho definovať. Možno "slizolinský" bol ten správny výraz.
"Ako vieš, že to predstieram?" spýtal sa jej nakoniec.
Hermiona sa na neho pozrela s vypúlenými očami. Neverila vlastným ušiam.
"Čo... čo... Tom," dostala zo seba pohoršene.
"Ešte si si asi nezvykla, že zvyknem žartovať o takých veciach. Nechcem ťa totiž uraziť," dodal potichu.
"Tak to si ma upokojil," poznamenala Hermiona.

Medzitým u Weasleyovcov panovala trochu pochmúrna nálada, pretože Ron sa hneval na Hermionu. Harry si už začal myslieť, že ju ignoruje. Keď ale neprišla na reč Hermiona, tak to bol Malfoy. Harry na Slughornovom večierku zachytil rozhovor Snapa a Draca Malfoya. Snape ponúkal Malfoyovi pomoc, prezradil dokonca aj to, že zložil s Dracovou matkou Neporušiteľnú prísahu. Nevedel, čo Malfoy chystá, ale toto sa mu nepáčilo.
"Čo si vlastne Hermiona o sebe myslí?" spýtal sa nahlas Ron a hodil očistenú špargľu do misky.
Práve pre pani Weasleyovú čistili špargle a sledovali padajúci sneh za oknom.
"A Riddle tiež! Len tak sa nasáčkuje k Hermione? Drzosť... Slizolinský idiot!" hromžil.
Harry mal toho akurát tak dosť. Hneval sa na Rona, lebo chodil s Lavender, no furt riešil Hermionu a Riddla.
"Prečo ti ten Riddle stále tak vadí?" spýtal sa ho Harry.
"Lebo si stále vyžaduje pozornosť! No inak ako Malfoy, som rád, že nezaklína každého naokolo, ale povedal by som, že jeho schopnosť privlastniť si okolie by sa mohla pokladať za zaklínadlo jeho celej osobnosti," vykríkol Ron a hodil ďalšiu špargľu na kôpku.
Harry dostal malé podozrenie, že Ron na Riddla žiarli. Nevedel však nájsť správny dôvod. Do kuchyne však vošli Fred s Georgeom, takže ho ušetrili akejkoľvek reakcie na Ronoc výlev.
Obaja si sadli za stôl a Fred si naň vyložil nohy.
"No pozrime sa, oni to čistia nožmi!" posmieval sa Fred a George sa zasmial.
"No veď počkajte, o také dva mesiace budem mať sedemnásť a budem to robiť kúzlami!"
"Len aby to nedopadlo katastrofálne, Ron," poznamenal George.
"Áno, tak katastrofálne ako tvoj vzťah s Hermionou. Máme zopár informácii od Ginny. Po prvé, vraj chodíš s Lavender Brownovou," začal Fred.
"Starajte sa o seba," odvrkol červenajúci sa Ron.
"A po druhé," pokračoval pokojne, "Hermiona pozvala Riddla na prázdniny k sebe. Očividne má lepší vkus ako Lavender."
"Prečo si to myslíš?"
"Lebo on má - počítaj to, George - šarm, rozum, vzhľad, rozum, vlasy, nos, žiadne akné... možno by mohol mať aj svaly, ale to je ťažko povedať..."
Medzitým ako Fred rozprával a George tie vlastnosti vyratúval na prstoch Ron v prstoch stláčal špargľu.
"Ale taktiež je to Slizolinčan a odporný všivák!"
"...rozum, majú dokonca aj spoločné záujmy... je Slizolinčan a preto veľmi dobre vie, čo robí a čo chce, je cieľavedomý a jedného dňa bude v balíku a spraví Hermione krásne deti s hustými čiernymi vlasmi a bez akné a s rozumom," dokončil Fred.
"Skončil si?"

Hermiona sa práve prezliekala zo svetra do obyčajného trička zelenej farby a fialových teplákov. Nerada chodila doma formálne oblečená. No vtom jej na okno zaklopala Hedviga. Hermiona sa usmiala a išla jej otvoriť. Hedviga pristála na posteli a Hermiona si od nej zobrala list. Hedviga zostala na posteli, to znamenalo, že musí ihneď odpovedať. Posadila sa teda zo stôl a začala čítať list, ktorý dostala.

Milá Hermiona,
ako sa zatiaľ máš? Dúfam, že dobre a že Riddle je s pobytom u teba spokojný. Neviem sa dočkať na tvoju odpoveď! Chcem vedieť detaily a to hneď! Musela som si preto aj požičať Hedvigu od Harryho, lebo Elvíra je pomalšia.
Ron s Harrym čistia v kuchyni špargle pre mamu a Ron stále niečo vykrikuje. Započula som niečo o Riddlovi. Žeby žiarlil? Ale tá Brownová je asi všetko, čo si on zaslúži... Stále sa na neho hnevám kvôli tej krave, no ale to je celý Ron.
Tvoja kamarátka
Ginny

Hermiona sa usmiala. Čakala, že Ginnin list príde takto skoro. Zobrala si teda papier i pero a začala písať odpoveď.

Ahoj, Ginny!
Mám sa skvelo, nepredpokladala som, že Tom bude takým dobrým spoločníkom. Dnes cez predpoludnie ma naši "donútili", aby som mu spravila prehliadku okolia. Je milý, zdvorilý (hlavne ku rodičom), no i slizolinský. Asi tú časť nedokáže potlačiť, ale pokiaľ nikoho nezaklína, nemám proti nej nič. Mne sa ale nepáči, že sa musím pri ňom stále červenať.
Takže si si požičala sovu od Harryho... výborne! To je pokrok.
Teším sa až ťa uvidím!
S pozdravom
Hermiona

Zložila papier a dala do obálky, na ktorú napísala Ginnino meno. Dala list Hedvige a tá odletela. Sledovala, ako sa stráca v oblakoch a potom zišla dolu do obývačky, z ktorej sa ozývali hlasy.
Naskytol sa jej pohľad na vianočný stromček vedľa kozuba. Hermionina mama a Tom ho práve zdobili. Hermiona bola prekvapená, že Tom zdobí stromček, ale jej mame to očividne neprekážalo. V pravom kúte bol zapnutý televízor. Pousmiala sa, keď zbadala, že spoza stromčeka Tom fascinovane sleduje nejaký dokument o šelmách. Pri ňom stála pani Grangerová a podávala mu anjelika z porcelánu.
"Tom! Ten anjelik," pripomenula mu.
Riddle odtrhol svoj pohľad od televízora a zobral anjelika, zavesil ho ku hviezde, ktorá sa jagala na špici.
"Toma televízor neskutočne fascinuje," pošepkal Hermionin otec Hermione, keď okolo nej prechádzal a posadil sa na pohovku.
Hermiona sa usmiala a išla pomôcť Tomovi aj mame. Pani Grangerová teda išla pripraviť obed a nechala ozdobovanie na dvojicu pri stromčeku. Chvíľu teda ozdobovali stromček a Tom aj občas pokukoval po televízore, no po pár minútach sa ozvala pani Grangerová z chodby: "Hermiona, môžeš ísť so mnou hore?" Hermiona sa prekvapene pozrela na otca, no on pokrčil ramenami a tak sa teda Hermiona pobrala hore schodmi za mamou, ktorá držala v rukách nejakú obdĺžnikovú škatuľu obalenú v baliacom papieri. Hermiony sa zmocnila zvedavosť, no trpezlivo kráčala za mamou až do jej izby. Obe si sadli na posteľ a Hermiona sa s očakávaním pozrela na svoju mamu.
"Hermiona, chcela som ti dať jeden predvianočný darček," začala, "si už dospelá a ja som ti chcela dať tentoraz niečo iné ako sladkosti a knihy."
Hermionina mama podala Hermione škatuľu a Hermiona ju zobrala. Bola zvedavá, čo tam nájde. Naskytol sa jej pohľad na niečo saténové a svetlofialové. Zobrala to do ruky a vybrala zo škatule. Držala v rukách nočnú košieľku, ktorá jej mohla byť po kolená. Mala priesvitné krátke rukávy, malú časť výstrihu a aj spodný lem, Hermiona sa najprv zhrozila, že to na nej bude vyzerať príliš... vyzývavo, ale nakoniec si uvedomila, že výstrih nie je taký hlboký, hoci bol oválny.
"Mami," začala váhavo Hermiona, "prečo mi dávaš toto?"
"Chcem, aby si to nosila iba pri špeciálnych príležitostiach... ako napríklad Vianoce," usmiala sa jej mama. "A taktiež by som bola rada, keby si mala aj niečo slávnostnejšie na spanie... si dospelá žena, hoci musím subjektívne poznamenať, že ťa stále beriem, ako svoju malú Hermionu."
"Nemá to náhodou niečo spoločné s Tomom?" spýtala sa podozrievavo Hermiona.
"Nie, samozrejme!" odpovedala rýchlo pani Grangerová a na tvári sa jej objavil rumenec.
"Mami... chcela som ťa ešte o niečo poprosiť. Vieš, Tom bude mať na Silvestra narodeniny. Mohla by si mu upiecť tortu? Bude mať sedemnásť a chcem, aby sa to oslávilo," hovorila Hermiona nervózne.
Jej mama chvíľku rozmýšľala a potom so širokým úsmevom povedala: "To nebude problém."
Hermiona sa mame poďakovala a obe zišli dolu do obývačky. Tom práve vešal imelo pomocou Hermioninho prútika, čo pani Grangerovú nadchlo a podstrčila Hermionu k nemu a prešla ku manželovi. Poklopkala mu na plece a jeho pohľad sa odtrhol od televízora a pozrel sa na svoju manželku, potom na Toma a červenajúcu sa Hermionu, ktorá sa zúfalo pozerala na svojho otca a krútila hlavou. Pán Granger odovzdane vstal, keď Tom práve skláňal ruku s prútikom a obzrel sa na oboch Hermioniných rodičov.
"Deje sa niečo?" spýtal sa podozrievavo.
"Nič," ubezpečila ho s úsmevom pani Grangerová a spolu s manželom vyšli z miestnosti, no vzápätí sa jej hlava objavila vo dverách.
"Je dôležité dodržiavať tradície?" spýtala sa ho.
Tom sa vystrel a pevným hlasom prehovoril: "Samozrejme."
"Výborne," usmievala sa. Pozrela sa na Hermionu a napokon na imelo nad ich hlavami. Potom už jej hlava zmizla za zárubňou.
Tomove oči zamierili ku stropu a potom k Hermione, tá zružovela ešte viac. Chcela ale odpútať pozornosť.
"Tom... použil si môj prútik?" spýtala sa ho a pozrela sa na svoj prútik v jeho rukách.
"Potreboval som imelo nejako zavesiť," obhajoval sa a podal jej ho.
Vďačne si ho zobrala a odložila do vrecka teplákov. Zdvihla pohľad k nemu a všimla si, že sa k nej priblížil. Znervóznela a on to vedel.
"Nebuď nervózna, nejde o nič veľké je to len jeden bozk, dobre?" ubezpečoval ju, hoci Hermiona si myslela, že ubezpečuje aj sám seba.
Prikývla a on sa k nej pomaly sklonil, pozoroval jej pery. Nakoniec sa opatrne dotkol svojimi perami jej pier a pobozkal ju. Cítila sa ako paralyzovaná, nohy mala ako z krehkého piesku. Ale tento moment nevydržal dlho, trochu sa odtiahol, mysliac si, že jednoduchý bozk mu stačí.
"Hm... musím priznať," začala a pozrel sa jej do očí, pohľad mu zvedavo opätovala, "že nechutíš zle," dokončil so slizolinským úškrnom.
Hermiona sa zasmiala a jemne ho udrela do pleca. Jeho úsmev sa rozšíril ešte viac, keď ju sledoval, ako červenajúc odchádza z miestnosti.

Večer už bol celý dom ozdobený Vianočnými ozdobami. Tomovi sa to zdalo trochu prehnané, ale nevravel nič, bol hosťom a nechcel uraziť svojich hostiteľov svojimi názormi. Hoci, bolo čudné, že sa správal tak milo a že vôbec prial Hermionino pozvanie ku nej domov, ale... nakoniec sa oplatilo... Už len pre ten bozk. Sám nevedel, ako sa má k nej správať... ale pomyslel si, že najlepšie bude, ak pre to nebude robiť veľa drámy. Nemohol si ale pomôcť pri jednej veci: stále keď sa na seba kútikom pozreli, tak sa musel uškrnúť, lebo ona sa stále červenala, čo ho tešilo. Aspoň vedel, že ju znervózňuje a že sa jej možno páči. Ale komu by sa Tom Riddle nepáčil? Aspoň teda z tej fyzickej stránky. Čo si myslela o jeho vlastnostiach, to, bohužiaľ, nevedel.
Boli už po večeri a akurát sa všetci pobrali do postelí, lenže Hermiona nervózne stála pred tou svojou a hľadela na darček od mamy. Hermiona sa trošku hanbila nielen za to, že si to má obliecť, ale aj za seba, že sa chová tak detinsky. Nakoniec ju táto myšlienka doviedla k tomu, že je noc a nikto ju nemôže vidieť, lebo všetci už spia. Tak si obliekla nočnú košieľku, ktorá jej bola naozaj len po kolená, hoci päť centimetrov nad kolenami bol priesvitný lem, ale ten jej až tak nevadil. Pootvorila dvere a pozrela sa na chodbu, potrebovala ísť do kúpeľne. Našťastie, bola chodba prázdna, tak vyšla von a potichu prešla do kúpeľne.
Keď sa vracala, také šťastie nemala. Akurát keď otvárala dvere do svojej izby, začula za sebou Riddlov pobavený hlas.
"Pekná košieľka."
Hermiona zamrzla na mieste. Bála sa otočiť a hľadieť do jeho tváre bez toho, aby sa nezačervenala.
"Nie je ti v tom zima?" spýtal sa ustarostene.
Toto ju donútilo otočiť sa. Stál ležérne opretý o rám dverí, jeho postavu osvetľovalo svetlo nočnej lampy. Uškŕňal sa a pobavene sledoval, ako založila ruky v bok a zamračila sa.
"Čo tým vlastne sleduješ?" spýtala sa ho potichu, nechcela zobudiť rodičov.
"Nič," pokrčil ramenami a už sa nesmial. Opak bol pravdou, v skutočnosti len nechcel dať najavo svoju neistotu. Nečakal totiž, že uvidí Hermionu v nočnej košieľke svetlofialovej farby, ktorá teraz v tme priam svietila.
Hermiona bola prekvapená tou zmenou. Niekedy sa fakt správal zvláštne. Akoby chcel niečo zakryť. Lenže čo to bolo? Vzápätí si uvedomila, že má stále ruky v bok, tak ich spustila.
"Dobrú noc," popriala mu nervózne, odišla do izby a zavrela za sebou dvere.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 tynka tynka | 5. ledna 2013 v 17:01 | Reagovat

pěkná kapitolka, rychle další :)

2 Veritas Veritas | 8. ledna 2014 v 22:37 | Reagovat

Ty povídky jsou přímo úžasné.Doufám, že se dočkám další kapitoly.

3 Nane Nane | 10. listopadu 2014 v 18:37 | Reagovat

Přála bych si moc další kapitoly,jsou skvělé,miluju povídky s Tomem :3 :3

4 Nicole Nicole | 8. prosince 2015 v 13:42 | Reagovat

Moc tě prosím,abys v příběhu pokračovala,protože je to ta nejlepší povídka na Tomione,kterou jsem kdy četla ! :33

5 Mia Mia | 1. února 2016 v 19:01 | Reagovat

Určitě napiš další

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx