15th Chapter – Christmas holidays with Grangers

10. září 2012 v 10:45 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
Na začiatku trochu opisujem to, že Voldemort dosiahol nesmrteľnosť, ale o pár riadkov nižšie sa už Tom s Hermionou presunú ku Grangerovcom. Trochu som si musela aj prejsť históriu rozprávok od Disneyho, ale myslím si, že je to iba taká zaujímavosť mimo tému :D. Grangerovci sú Tomom očarení, ale hlavne pani Grangerová (nechcelo sa mi vymýšľať mená)... ktovie prečo? :D
Nezdá sa vám, že to tu opäť upadá do zapomenutia?


Opäť sa v jeho očiach niečo pohlo. Akoby vychádzala na povrch jeho zlá strana.
"Čítala si tú knihu však?" spýtal sa jej náhle.


Hermiona prikývla, Tom so záujmom naklonil hlavu na ľavú stranu.
"Čo si o nej myslíš?"
"Že je hlúpe predať svoju dušu len kvôli tvári bez vrások," odpovedala hrdo.
Vystrela sa na stoličke. Riddle ju stále skúmal.
"Hm... má Voldemort vrásky?" Opäť sa jej spýtal niečo, čo by nečakala.
Dvíhali sa jej kútiky, chcela sa tomu zasmiať, no zrazu si niečo uvedomila.
"Myslím, že ani nie. Nevidela som ho tak dobre na to, aby som si to nejako všimla... Počkaj, ty si myslíš, že dosiahol nesmrteľnosť?" spýtala sa ho potichu, keby náhodou niekto načúval.
Riddle sa zamyslel. Bolo naozaj možné, aby jeho budúcnosť dosiahla niečo také. On sám po tom túžil...
"Pravdepodobne by mu to nerobilo problém."
"Počkaj, keď bol Harry bábätko, porazil Voldemorta, z ktorého sa zrazu stalo veľké nič. No niekto jeho zúboženú osobnosť našiel... a Pettigrew... našiel ho Pettigrew," vyhlásila Hermiona, "a vo štvrtom ročníku vzkriesil jeho naničhodné telo... Voldemort ale nezomrel, dokonca aj Hagrid to tvrdil."
Riddle nadvihol obočie. Čokoľvek tvrdil Hagrid jemu neprišlo ako najdôveryhodnejšie, ale keď si to myslela Hermiona, bol ochotný zmeniť názor.
"Musím sa priznať, že tomu vôbec nerozumiem. Myslím si, že máme v plátne trhlinu a potrebujeme nájsť látku, ktorou by sme to zašili," povedal zamyslene.
"Presne," prikývla Hermiona. "Lenže informácie takéhoto štýlu sa hľadajú ťažko."
Nastalo ďalšie ticho.
"Tá sova mala ešte jeden list. Pre koho bol, nevieš?" opýtal sa Riddle.
"Och, to bol list pre profesora Dumbledora. Naši chcú, aby sme išli hop-šup práškom," vysvetlila Hermiona.

Profesor Dumbledore obom na druhý deň napísal, že sa majú zastaviť zajtra podvečer do jeho pracovne, aby sa hop-šup práškovou sieťou preniesli do domu Hermioniných rodičov.
Harry, ktorému to Hermiona včera večer v klubovni povedala, bol z toho v šoku. Nečakal, že Hermiona urobí taký krok.
"Si si tým istá?" pýtal sa jej.
Hermiona mala síce obavy o to, ako Riddlova návšteva v jej dome dopadne, no rozhodla sa, že dôveru v Toma ešte viac posilní. Potrebuje ju, cítila to.
Ginny, na rozdiel od Harryho, bola nadšená a nevedela sa dočkať kedy Hermione cez prázdniny napíše. Na poslednej hodine elixírov dal Slughorn plne najavo svoje pocity. Dumbledore mu iste povedal o Hermioninom nápade. Riaditeľ si myslel, že je to presne ten krok k zlepšeniu Toma Riddla a následnému zničeniu horcruxov. No svoju radosť dával najavo menej bujarým spôsobom.
Na ďalší podvečer sa Hermiona stretla s Riddlom vo vstupnej hale. Nervózne sa na seba zahľadeli a spoločne išli do riaditeľovej pracovne, ťahajúc za sebou kufre a Krivolaba. Zaklopali a Dumbledorov hlas ich pozval ďalej. Videli ho stáť za svojím stolom. Prešli teda k nemu, na stole bolo ale niečo položené. Bolo to malé puknuté zrkadielko.
"Necestujeme náhodou hop-šup práškom?" spýtal sa okamžite Riddle.
"Nie, pretože hop-šup prášková sieť je mierne zaťažená a vzhľadom, že cestujete k muklom, nebolo by to práve najbezpečnejšie. Takže tým pádom cestujete prenášadlom," povedal a podal im ho. Obaja ho chytili a Dumbledore sa usmieval. "Užite si sviatky," poprial im a vzápätí ich niečo ťahalo za pupok.
Pristáli na zasneženom chodníku pred tehlovým domom na prázdnej ulici v jednej z predmestských častí Londýna. Obaja s námahou vstali a obzerali sa.
"Tento spôsob prepravy mi nie je úplne milý," prehovoril Riddle.
Hermiona súhlasila a vykročila k bielym dverám. Riddle ju nervózne nasledoval.
"Ako sa mám správať?" spýtal sa jej náhle.
"Tak... ako by tvoja návšteva bola bežná," odpovedala váhavo Hermiona, "myslím tým, že sa správaj tak slušne ako to len pôjde, lebo nechcem nájsť rodičov v kaluži krvi," dokončila veselo a zaklopala.
Riddle sa uškrnul.
"Neboj sa, tú krv by som vyčistil."
Dvere im otvorili milo vyzerajúci ľudia. Hermionina mama mala čierne vlasy po plecia, Riddle si všimol, že má rovnaké tmavohnedé oči ako Hermiona. Muž vedľa nej už šedivel, no bol štíhly a vyzeral dobre a sviežo.
"Ahoj, Hermiona, radi ťa opäť vidíme," usmievali sa na svoju dcéru a potom sa pozreli na Toma. "Ty musíš byť Tom Riddle, však?" spýtal sa so záujmom pán Granger a podal mu ruku. Tom ju prial.
"Teší ma, pane," odvetil zdvorilo.
"Toto je moja žena," predstavil svoju manželku pán Granger.
"Rád vás spoznávam," prehovoril opäť Riddle.
Pani Grangerová mu s úsmevom podala svoju ruku. Riddle ju sebavedomo chytil, sklonil sa k nej a priložil k nej pery. Hermionina mama sa zachichotala. Hermiona musela uznať, že Riddle chce naozaj zapôsobiť, ak musí alebo chce.
Vošli do užšej chodby, Hermiona a Tom si dali dole kabáty a Hermiona sa rozhodla, že odlevituje kufre do izieb. Pani Grangerová zase otvorila košík s Krivolabom a kocúr vznešene vykročil po schodoch za Hermionou.
"Poď, ukážeme ti dom," usmievali sa Grangerovci.
Na prízemí bola obývačka napravo a kuchyňa naľavo. Vyšli po schodoch a ocitli sa na chodbe plnej obrazov rôznych krajiniek. Ukázali mu kúpeľňu a potom aj jeho izbu, ktorá bola oproti Hermioninej.
Vedľa dverí bola široká skriňa, pred ktorou už stál jeho kufor. Napravo bola posteľ s tmavomodrými obliečkami, pri nej bol drevený nočný stolík. Oproti postele bol písací stôl vedľa ktorého stál starý gramofón a oproti dverám okno. Riddle vošiel hlbšie do izby, Grangerovci ho pritom zvedavo sledovali. Pozrel sa von z okna. Mal výhľad na malú zasneženú záhradu, ktorá už bola ponorená do tmy.
Otočil sa ku Grangerovcom, ktorí čakali na jeho reakciu.
"Je to tu pekné. Ďakujem," povedal ticho.
"Nemáš začo," usmieval sa pán Granger.
"Si hladný?" spýtala sa ho pani Grangerová.
Riddle sa na ňu prekvapene pozrel a nakoniec prikývol. Bol čas večere a až teraz pocítil, že je trochu unavený.
"Idem pripraviť večeru," oznámila a zmizla im z dohľadu.
"Dúfame, že sa ti tu bude páčiť," povedal milo jej manžel a nasledoval svoju ženu.
Povzdychol si. Skôr ako stihol niečo urobiť, vo dverách sa zjavil Krivolab a žltými očami ho sledoval.
"Ty mi asi nepomôžeš si vybaľovaním, čo?" spýtal sa ho unavene a prešiel ku svojmu kufru. Položil ho na posteľ a otvoril. Krivolab zamňaukal a odišiel.
"Beriem to ako nie," zamrmlal Riddle a začal vybaľovať svoje veci.

Hermiona sa tiež vybaľovala vo svojej izbe. Popri ukladaní vecí na svoje miesto rozmýšľala. Bola zvedavá, či sa Tomovi hosťovská izba páči.
Do jej izby vošiel Krivolab, Hermiona sa na neho pozrela a on zamňaukal. Sklonila sa k nemu a poškrabkala za ušami. Potom pokračovala vo ukladaní kníh na stôl. Mienila sa venovať aj úlohám. Krivolab sa usalašil na jej posteli a sledoval prichádzajúceho Riddla. Hermiona si ho ešte nevšimla.
On sa zatiaľ obzeral po izbe. Bola zariadená presne v Hermioninom stýle. Tiež mala posteľ napravo, pred ňou mala periňák (pozn. inak a lepšie to nazvať práve neviem) obtiahnutý modrým zamatom. Pri posteli mala svetlomodré kreslo, za ním stála drevená polica s knihami. Oproti dverám mala okno a na parapete kvietok. Hneď pod oknom mala biely písací stôl s mnohými zásuvkami. Vedľa okna napravo mala pri zemi police s knihami a nad nimi obrazy a nástenku. Celá izba bola ladená do svetlomodrej.

Hermiona sa otočila od stola, počula totiž Krivolaba mňaukať. Zbadala Riddla a mierne vyskočila - zľakla sa. Prestal sa obzerať a uprel svoj zrak na ňu.
"Páči sa ti tvoja izba?" spýtala sa okamžite.
"Áno, je skvelá," odpovedal. "Môžem ísť ďalej?" spýtal sa jej zdvorilo.
Hermiona prikývla. Vošiel hlbšie do jej izby a zamieril k väčšej polici s knihami. Obzeral si ich tituly. Mnohé boli čarodejnícke knihy, no našiel aj muklovské. Napríklad Atlas alebo aj rozprávky. Niektoré z rozprávok ani nepoznal, no poznal niektoré staré Disneyovské rozprávky z jeho čias ako napríklad Káčera Donalda, Bambi alebo Snehulienka a sedem trpaslíkov. Práve túto rozprávku o Snehlienke vytiahol a obzeral si obal.
"Vieš, kedy bola táto rozprávka vytvorená?" spýtal sa jej ticho.
"Nie."
"Tisícdeväťstotridsaťsedem," odpovedal. "Keď tak nad tým rozmýšľam, je dosť stará... Ale mladšia ako ja," uškrnul sa a odložil knihu na miesto. (zdroj: http://www.imdb.com/name/nm0000370/filmoyear)
Hermiona sa usmiala. Tom staro ale vôbec nevyzeral. Obrátil sa k nej a do očí mu padlo rádio, ktoré mala Hermiona na nižšej poličke pri posteli.
"Čo je to?" spýtal sa zvedavo.
"Rádio," odpovedala.
"Hm... radšej dám prednosť tomu gramofónu, ktorý mám v izbe," povedal.
"Ten je tam viac-menej na ozdobu, ale možno niekoľko kúziel ho prebudí," usmiala sa.
Vzápätí sa ozval hlas Hermioninej mamy a volal ich na večeru.
Oproti dverám do kuchyne stál prestretý stôl zo štyrmi stoličkami. Sadli si a začali jesť.
"Takže Tom," oslovil ho Hermionin otec počas večere, "koľko si získal VČÚ?" opýtal sa ho.
Riddla táto otázka mierne zaskočila, ale odpovedal: "Desať."
"Presne ako naša Hermiona," usmial sa pyšne.
"Máš v Slizoline kamarátov?" spýtala sa ho pani Grangerová.
Riddle sa na ňu prekvapene pozrel, táto otázka ho zaskočila ešte viac ako tá od jeho manžela. S obavami sa pozrel na Hermionu vedľa seba, mierne kývla hlavou na znamenie, že má povedať pravdu.
"No... jedného," odpovedal nakoniec.
"Je skvelé, že sa kamarátiš aj s Hermionou napriek tomu, že je Chrabromilčanka."
Riddle sa nepatrne usmial. Hermiona zružovela, no ďalej jedla.
"Ako ste reagovali, keď ste zistili, že Hermiona je čarodejnica?" spýtal sa tentoraz Riddle zvedavo.
Grangerovci sa na seba prekvapene pozreli, ale potom sa otočili na Toma. Hermiona ich zvedavo sledovala.
"Najprv sme boli prekvapený, ale potom nám profesorka McGonagallová všetko pokojne vysvetlila. Aspoň nám dávali veci zmysel. Hermiona prejavila svoje schopnosti už ako šesťročná. Najprv iba zriedka, no potom sa stávali častejšie, ale vždy sa stávali, keď ju niekto rozrušil," vravel pán Granger.
"Ale my sme pyšný, že je čarodejnica," doplnila svojho muža pani Grangerová.
"Kedy si prejavil svoju mágiu ty, Tom?" ozvala sa Hermiona.
"Neviem," odpovedal úprimne Tom a zamyslel sa. "Nepamätám sa presne, kedy to bolo, ale viem, že som ju mal stále okolo seba. Neviem sa dočkať svojich narodenín, potom už môžem používať mágiu naplno," dokončil so zvláštnym tónom v hlase.
"Kedy máš narodeniny?" opýtala sa ho okamžite pani Grangerová.
"Na Silvestra," odpovedal meravo.
"Tak skoro? To je skvelé!" nadchla sa.

Riddle čakal, že sa zobudí na Rokforte ako každé sviatky, no tentoraz nie. Bolo to zvláštne, že ho sem Hermiona pozvala. Musela doňho vložiť mnoho dôvery.
Spoza závesov presvitalo zubaté zimné slnko, Riddle to bral ako znamenie vstať. Tak aj urobil a prešiel ku skrini. Vybral si svetlomodrú košeľu a rifle od Weasleyovcov.

Hermiona sedela už za stolom a mama jej práve dávala na tanier raňajky. Vďačne si ich zobrala.
"Ten Tom vôbec nevyzerá ako ten Veď-Vieš-Kto. Je celkom milý," povedala Hermione s úsmevom mama.
"No áno, dosť sa zmenil. Teda... najmä ku mne."
"To je dobre. Vyzerá ako slušný džentlmen," usmievala sa pani Grangerová.
"Mami," napomenula ju Hermiona naoko prísne.
Pán Granger, ktorý to celé pozoroval, nad nimi iba pokrútil hlavou a odložil noviny. Tom si ale dokázal podmaniť kohokoľvek.
O chvíľu do kuchyne vošiel Tom už oblečený. Ticho ich pozdravil a sadol si vedľa Hermiony, ucítila vôňu jeho kolínskej, zružovela a pokračovala v jedení.
"Dobrú chuť, Tom," popriala mu s úsmevom pani Grangerová, ktorá pred neho okamžite predložila tanier s typickými anglickými raňajkami.
"Anglické raňajky som nemal už dlho, ďakujem," povedal Tom a usmial sa na pani Grangerovú.
"To je v poriadku, Tom," usmievala sa, "na takéto raňajky máme čas iba cez sviatky."
Riddle sa s chuťou najedol. Grangerovci boli spokojný s jeho návštevou.
"Hermiona, čo keby si Tomovi dnes ukázala okolie?" spýtala sa Hermionina mama svojej dcéry.
Hermiona sa na rodičov prekvapene pozrela a nakoniec súhlasila. Strávi s Tomom celé predpoludnie prechádzkou po ich mestskej časti. Sama...Ani si neuvedomila, že nastalo pri stole ticho.
"Eh... idem sa prezliecť," prehovorila do ticha, vstala, odišla a bolo počuť, ako beží po schodoch do svojej izby.
"Bude lepšie, ak pôjdem aj ja. Ďakujem za raňajky," povedal nervózne, vstal a odišiel.
Pani Grangerová počkala, až stíchli jeho kroky a potom sa naklonila k manželovi a povedala mu: "On je tak rozkošný!" Šťastne sa usmiala a išla umyť riad. Jej manžel jej podával taniere.
"To vieš, stará škola," uškrnul sa.

Hermiona poskakovala pred šatníkom. Nevedela, čo na seba a to zvyčajne takto nepanikárila. Nakoniec zvolila tmavomodré rifle... lenže mala problém so svetrom. Pod neho si zobrala biele tričko s dlhým rukávom, no nevedela sa rozhodnúť medzi svetlomodrým a svetlozeleným svetrom. Nakoniec sa rozhodla pre svetlomodrý. Do vrecka si pribalila nejaké peniaze pre každý prípad a vyšla z izby. Na chodbe nikto nebol, odbehla sa do kúpeľne učesať tak ako to len šlo a potom zbehla dolu schodmi.
Riddle už stál v rozopnutom kabáte v predsieni a čakal. Pod čiernym kabátom mal čierny sveter s výstrihom do V. Nepôsobilo to čudne, naopak, vyzeral elegantne. Hermiona ani nechcela veriť, že je skutočne Tomov. Obula sa a obliekla si svoj kabát so škótskymi kockami, rozlúčila sa s rodičmi a vyšli do chladnej zimy.
Zapli si kabáty a Hermiona ho viedla ku koncu ulice. Hermiona bola trochu nervózna z toho ticha.
"Tak... ako si sa vyspal?" spýtala sa ho nesmelo.
"Fajn," odpovedal. Potom si uvedomil jej otázku. Podozrievavo sa na ňu pozrel. "Ty sa ma pýtaš, ako som sa vyspal?"
Hermioninu tvár zalial rumenec a Tom si bol istý, že nebol od zimy.
"No... áno, si náš hosť, pýtam sa," povedala nevinne.
Uškrnul sa, musel priznať, že mu to zdvihlo náladu. Cesta ubehla kratšie a ocitli sa pravdepodobne v malom centre tejto štvrte. Bolo tam len pár obchodov, no medzi nimi bol aj antikviariat, potraviny, second-handy, lekáreň a malé kníhkupectvo. V strede centra bola malá fontánka a naokolo boli obchody. Pri fontánke boli štyri lavičky. Okolie bolo ale ľudoprázdne, všetci sa zrejme schovávali doma pred zimou.
Hermiona a Tom sa dohodli, že sa iba poprechádzajú po okolí. Prešli teda výklady obchodov, Tom si všimol vo výklade obchodu so starožitnými vecami aj tri flakóny. Vyzerali ako staré parfumy z osemnásteho storočia. Nemal ale pocit, že by ich obsah voňal rovnako staro.
"Tešíš sa na Vianoce?" spýtal sa Hermiony ticho, keď prechádzali okolo mestského úradu, na ktorom viseli vianočné ozdoby.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx