14th Chapter – Strange Behavior

7. září 2012 v 10:00 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
Tak tu máte ten Slugyho večierok :D. Nemohla som si odpustiť Malfoya, v podstate to k tomu patrí :). No patrí tam aj McLaggen, ktorého máte na začiatku. Taktiež mám pre vás prekvapenie týkajúce sa Toma a Hermiony :). A zakončila som to trochu tajomným koncom :D



"Užite si večierok," zaželal im Slughorn a odbehol k nejakej bosorke.
Hermiona s Riddlom sa na seba nervózne pozreli.

Riddle jej zrazu ponúkol svoje rameno, Hermiona ho nesmelo priala a zvedavo, no nervózne sledovala jeho oči.
Prechádzali sa pomedzi dav, sem-tam Riddle Hermione povedal o niektorých ľuďoch, ktorých poznal zo svojej doby.
"A tamten zase veľmi prská, vidíš?" hovoril jej znechutene. Obaja hľadeli na starého pána s cylindrom a dlhšími prednými zubami. Jeho spoločník vyzeral, akoby chcel od neho utiecť. Hermiona sa musela ticho rozosmiať.
"Hermiona?" ozval sa za nimi šokovaný hlas Cormaca McLaggena.
Obaja sa otočili. McLaggen prekvapene hľadel na Hermionu, hoci jeho dotieravý pohľad zablúdil aj k jej výstrihu. Riddle si to všimol a zamračil sa.
"Potrebuješ niečo?" spýtal sa ho chladne.
McLaggen si nepriateľsky premeral Riddla.
"Nie, iba som prekvapený, že Hermiona prišla na večierok s tebou," odvetil. "Asi nebola veľmi pri zmysloch, však?"
"Chceš snáď pochybovať o jej rozume?" spýtal sa agresívne Tom a Hermiona cítila pod dlaňou, ako sa mu napínajú svaly.
"Tom, prosím," zašepkala mu a pohladkala po ramene. Nechcela, aby sa zaplietol do bitky.
McLaggen sa uškrnul a odišiel. Riddle sa iba pohoršene zamračil.
"Pozri, tam je Harry s Lunou," povedala nadšene, aby odpútala jeho pozornosť od McLaggena.

Hermionu už boleli nohy z toľkého chodenia. Riddle to vycítil, tak jej ponúkol, nech si sadne. Vďačne sa posadila na stoličku pri kruhovom stole a on sa posadil vedľa nej.
Ani poriadne nemal čas si všimnúť, že vyzerala krásne. Mala na sebe šaty broskyňovej farby so šnurovaním za krkom, mali širokú sukňu po kolená. Predné pramene vlasov mala zopnuté dozadu a vo vlnách jej padali na plecia. Jej pokožka vyzerala vo svetle zlatého lustru krehko. Bola... tak nevinná... ako srnka, lenže v skutočnosti bola Hermiona priebojná, tvrdohlavá a bola zarytou realistkou.
Zistila, že ju sleduje. Otočila sa a stretla sa s tmavými nevyspytateľnými očami, ktoré ju hladne sledovali, lenže jeho pohľad nebol taký ako McLaggenov, bol... skúmavý, pod jeho pohľad by sa začervenal aj kameň na chladnej zemi.
"Deje sa niečo?" spýtala sa ho ticho.
"Nie," pokrútil hlavou a jeho líca nabrali sýtejšiu farbu. "Len som ti nepovedal, že dnes vyzeráš pekne," povedal rýchlo.
Hermiona by si nebola pomyslela, že sa Tom bude jemne pýriť a ani že jej zloží kompliment. V bruchu jej poletovali motýle. Usmiala sa na neho, hoci nie veľmi, no jemu to stačilo.
"Nemáš začo," usmial sa, ale jeho úsmev bol iný. Viac slizolinský a prezrádzal, že sa trafil.
"Ako...? Nič som..."
"Ja viem, ale vravel som ti, že si ako kniha," odpovedal. "Vidím všetko," dodal potichu.
V jeho očiach prebehol tieň niečoho, čo nepoznala. Viacej jej pripomínal chlapca, ktorý svojim šarmom dostane, čo potrebuje. Nenamietala, lebo bol jej dostatočne blízko. Nedokázala ho odmietnuť. Skrýval v sebe plno tajomstiev, na ich odhalenie, musela zbúrať jeho múry.
Skorej ako stihla niečo povedať, do miestnosti niekto vtrhol. Školník Filch držal Malfoya za rameno a tváril sa pritom nesmierne dôležito. Hermiona s Riddlom sa postavili, aby lepšie videli. Hlúčik zvedavcov sa prizeral na nahnevaného Malfoya a pyšného Filcha. Slughorn stál na čele zvedavcov.
"Pán profesor, pristihol som tohto chlapca, ako chodí po tejto chodbe," vravel šťastný Filch. "Vraví, že je pozvaný na večierok."
"Nie som pozvaný," priznal sa Malfoy. "Už ste spokojný?" oboril sa na školníka.
Pristúpil k nim Snape, netváril sa vôbec nadšene.
"Vyvediem ho von," prehovoril do ticha.

Ráno Hermiona vstala trochu unavená. Do jedenástej večer boli na večierku a to len vďaka Slughornovi. Taktiež sa blížili Vianoce. Hermiona chcela ísť ku rodičom. Nevidela dôvod, prečo by tu mala ostať. Lenže... kde bude Tom? Bude u Weasleyovcov alebo tu na hrade? Bolo by milé, keby išiel s ňou, no nevedela, ako by to prial...
Keď prežil Weasleyovcov, tak prežije aj moju rodinu, pomyslela si Hermiona odhodlane.
Vstala, zobrala pergamen, brko a kalamár a položila ich na nočný stolík. Bolo to trochu nepohodlné, ale chcela odpoveď okamžite. Bola hrozne zvedavá. Začala teda písať.

Drahí rodičia,
dlho som sa neozvala, prepáčte mi to. Ale na Vianoce chcem prísť ku vám, tak budeme mať spolu dosť času na všetko. Tento rok chcem k nám pozvať aj spolužiaka, ktorý pravdepodobne ostane na Vianoce sám. Chcela som sa spýtať, či ho k nám nemôžem na Vianoce priviesť. Ale má to háčik - je to totiž Tom Riddle, o ktorom som vám už písala. Sama neviem, či túto ponuku prijme, ale dúfam, že áno. Budem rada, ak budete súhlasiť.
S láskou
Hermiona

Spokojne si list prečítala ešte raz. Obliekla sa a strčila si ho do vrecka. Išla na raňajky. Zistila, že vstala skoro, ale nevadilo jej to, pretože pri stole nebol Ron ani Lavender. Bola tam ale Ginny, tak si sadla vedľa nej.
"Ahoj, Hermiona," usmiala sa chabo Ginny.
"Ahoj, vyzeráš smutne," poznamenala Hermiona.
"Áno, pretože sme sa s Deanom zase pohádali," zdôverila sa Ginny.
"Aha..."
Hermiona mala zase skôr vzrušujúce správy, no voči smutnej Ginny jej to neprišlo fér, aby jej o tom rozprávala.
"A ty? Máš veselšie správy? Mimochodom, ako prebehol včerajšok po večierku?" spytovala sa Ginny už menej smutne.
"No... áno... odprevadil ma k obrazu Tučnej panej," priznala Hermiona.
Ginny zabehla praženica. Hermiona ju pár krát pobúchala po chrbte.
"Riddle ťa čo?" opýtala sa neveriacky Ginny trochu hlasnejšie ako mala v pláne.
"Pššt," tíšila ju a obzerala sa.
Pri slizolinskom stole už sedel Riddle, pil čierny čaj a čítal noviny. Odložil šálku a začal raňajkovať. Všimla si jeho nepatrný úsmev, zrejme cítil jej pohľad. Začervenala sa a obrátila sa na Ginny, ktorá to celé pozorovala. Ginny sa naširoko usmiala.
"A ešte nejaká veselá správa?" spýtala sa Ginny nadšene.
"No... po raňajkách idem do soviarne poslať rodičom list. Chcem totiž pozvať Toma na Vianoce k nám," prezradila Hermiona.
"To fakt?" Ginny to neudržala a vykríkla hlasnejšie ako predtým.
Riddle zdvihol hlavu a pozrel sa na dvojicu dievčat za chrabromilským stolom. Ginny niečo pošepkala Hermione, ktorý zružovela. Uškrnul sa. Miloval, keď to robila. Opatrne sa pozrela naňho. Uškrnul sa ešte viac a opäť sa venoval raňajkám.
"To fakt a nabudúce tak nekrič," upozornila ju Hermiona..
Ginny sa šibalsky usmiala, pozrela na Riddla, ktorý jedol, a potom sa aj ona venovala svojmu jedlu.

Celý zvyšok doobedia, obeda a poobedia čakal na odpoveď. Bola nervózna, povedala si, že pôjde radšej do knižnice sa rozptýliť. Za oknami už zapadalo slnko, ale knižnica bola otvorená do siedmej a bolo iba päť hodín poobede. Mala ešte čas.
Nevedela síce, čo si prečíta, ale tipovala, že na niečo určite natrafí. Prešla až na koniec knižnice, obzerajúc si názvy regálov. Pozrela sa napravo a v tmavom kúte zbadala Riddla. Znervóznela ešte viac, pretože po včerajšku mala čudný pocit.
Sedel pri okne, pohodlne usadený na stoličke. Vyzeral uvoľnene, naozaj boli knihy jeho relaxom. Páčilo sa jej to. Máloktorý chlapec by strávil voľný čas čítaním. Lenže on bol od prírody iný.
Lakťom sa opieral o operadlo stoličky a hánkami si zase podopieral tvár. Bol do knihy zahľadený tak, že si Hermionu ani nevšimol. Jeho póza bola tak nevinná, vôbec sa nepodobal na Slizolinčana, skôr vyzeral ako mladý Tom Riddle... oveľa mladší Tom... chlapec Tom Riddle. Podvedome sa musela usmiať. Sedel na stoličke tak že zadné operadlo bolo vo vodorovnej línii s krkom. Knihu si opieral o ohnutú ľavú nohu, ktorá sa aj s topánkou občas pohla. Topánky mal vyleštené a leskli sa vo svetle sviečok. Nohavice mal mierne vyhrnuté, videla jeho bledé lýtko, ktoré tak kontrastovalo s čiernymi ponožkami. Mala pocit, akoby sa pozerala na starú fotku anglického džentlmena. Kútiky sa mu nepatrne nadvihli, asi si prečítal niečo vtipnejšie. Snažila sa pozrieť na obal knihy, niečo jej pripomínal, ale nevedela čo. Niečo, čo má doma... niečo, čo už čítala, ale nevedela si spomenúť.
Celá jeho póza bola tak všedná... Ani by nečakala, že možno aj takto podobne tvári Voldemort v čiernom dlhom habite voľný čas. S knihou v ruke, hlavu by si opieral o plešatú bielu hlavu... Hermiona sa musela pri tej predstave usmiať. Lenže on nemal na sebe čierny habit. Hermiona si to uvedomila až teraz. Mal na sebe košeľu a kravatu, ktorú mal jemne uvoľnenú. Nie veľmi, samozrejme. No i tak to bolo veľké prekvapenie. Zvyčajne nosil stále habit alebo aspoň sveter, ale dnes nie.
Prišlo jej hlúpe ho vyrušovať, ale mala príležitosť sa ho spýtať na prázdniny.
"Tom?" oslovila ho jemne a pristúpila bližšie.
Riddle okamžite odtrhol hlavu od knihy a pozrel sa na nervóznu Hermionu.
"Deje sa niečo?" spýtal sa a narovnal sa na stoličke.
Hermiona prišla k nemu, sadla si a on medzitým zaklapol knihu.
"Chcela som sa ťa na niečo opýtať. Ide o vianočné prázdniny," začala. On ďalej ticho sedel a pozoroval ju. "Neviem, ako na to zareaguješ, ale chcem sa ťa to opýtať. Chcel by si stráviť prázdniny so mnou a mojimi rodičmi?" spýtala sa.
Riddle sa na ňu prekvapene pozrel. Snažil sa z jej očí vyčítať nejaký skrytý úmysel, ale nepodarilo sa mu to. Mal ísť na prázdniny ku nej do domu? Do domu s muklami?
"Ak odmietneš, tak ja to pochopím," povedala rýchlo. Jej oči ale vraveli, že to nemôže pochopiť... iba by ju to nahnevalo.
"D-dobre," odpovedal nakoniec Tom, čím prekvapil sám seba.
Hermiona sa očividne potešila. Uľavene si vydýchla a usmiala sa. Z rozjímania ju vytrhlo sovie klopkanie na okno. Bola to sova, ktorú poslala dnes ráno rodičom.
Riddle, ktorý bol pri okne, vstal, otvoril okno a zobral jeden z dvoch listov, ktorý bol adresovaný Hermione, od sovy, ona potom okamžite odletela. Podal list Hermione, zobrala si ho a zistila, že je od rodičov. Trasúcimi prstami otvorila list a začala čítať.

Naša milá Hermiona,
tešíme sa, že si napísala. Ja s ockom sa na teba aj na tvojho spolužiaka tešíme. Sme zvedaví.
Vzhľadom na nebezpečné situácie, ktoré sa tu odohrali vďaka Smrťožrútom - ako si to opísala - posielame list aj profesorovi Dumbledorovi cez túto sovu. Chceme, aby ste išli hop-šup práškom, alebo ako sa to volá. Bolo by nebezpečné ísť aj cez náš Londýn. Nikdy nevieš, čo sa vám môže stať.
Prajeme ti príjemné zvyšné dva dni.
Mama

"Od koho?" spýtal sa, keď zistil, že dočítala.
"Od rodičov. Môžeš k nám prísť," povedala natešene Hermiona.
Hermiona zbadala, že mu nie je asi najlepšie. Vyzeral nervózne, to sa mu hádam ešte nestalo. Pohľadom preskakoval z obálky na Hermionu.
"Nemusíš sa toho báť. Sú chápaví," ubezpečila ho.
Krátko prikývol. Vyzeral, akoby ľutoval, že súhlasil s pozvánkou.
"Čo si čítal?" spýtala sa ho so záujmom.
Tom zobral knihu do rúk a ukázal jej obálku. Čítal obraz Doriana Graya. Hermiona tú knihu čítala, má ju stále doma... preto sa jej zdala taká povedomá. Ale nezdalo sa jej, prečo Slizolinčan číta muklovskú knihu?
"Prečo práve táto kniha?" spýtala sa ho.
"Bola by si radšej keby to bola Pýcha a predsudok?" spýtal sa jej s úškrnom. "Alebo v najhoršom prípade Rómeo a Júlia?"
"Nie," povedala rýchlo, "v tom prípade by som ťa okamžite odviedla do nemocničného krídla. Bolo by to pre teba naozaj netypické. Len... ma zaujíma, čím ťa táto kniha od mukla upútala."
"Nesmrteľnosť," odpovedal jednoducho. Nastalo napäté ticho, Riddle sa nadýchol a vydýchol. Pokračoval: "Je zvláštne, že aj mukel sa k tejto téme chce vyjadriť. Hoci... je to iba kniha, ale v nej sa ukazujú autorove myšlienky. Keďže táto forma nesmrteľnosti v ich svete nie je možná, napísal aspoň knihu."
"Táto forma?" Hermiona tomu celkom nerozumela.
"Nesmrteľnosť v muklovskom svete neriešia... nepoznajú ju. A tak si môžu vymyslieť mnoho spôsobov ako sa udržať pri živote v telesnej schránke."
"Hm... myslíš si, že v našom svete by bola skutočná nesmrteľnosť možná?" spýtala sa ho.
"Verím v to," odpovedal potichu, no priamo sa jej pozeral do očí.
Opäť sa v jeho očiach niečo pohlo. Akoby vychádzala na povrch jeho zlá strana.
"Čítala si tú knihu však?" spýtal sa jej náhle.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Jajča Jajča | 13. dubna 2014 v 15:37 | Reagovat

eeeeeeeeeeeeeeejha! :D :D :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx