12th Chapter – Meeting After Many Years

3. září 2012 v 10:13 | °Alex |  You Just Walked Into My Life

V tejto kapitole zistíte, že aj Riddle si píše poznámky do knihy, no z vlastnej hlavy :). Samozrejme, nevynechala som aj scénku s Felix felicis a Riddle začne Malfoya sledovať, no nevydrží mu to dlho. Zastaví sa aj na návštevu u Myrtly. Ale najmilejší mi je koniec, som presvedčená, že sa bude páčiť aj vám ;).




On ale chcel, aby si to myslela ona, lebo nechcel odhaľovať svoje city. Ako by to vyzeralo? Potomok Slizolina má nejaké city k humusáčke. Nie, nemal... Nemohol.

Hermiona ráno vstala s podozrivo dobrou náladou, lebo sa vyspala veľmi dobre. Nevedela ale, prečo sa jej tak dobre spalo. Harry, naopak, vstal z nočnej mory, snívalo sa mu o tom, ako ho Ron naháňal po lese so sekerou a kričal, že ho zradil. Harry bol po včerajšku trochu otupený, nerád spomínal na včerajší trapas v tajnej chodbe. Ron sa zobudil v horšej nálade, bol mrzutý a keď sa stretli s Hermionou v klubovni, tak ju ľahostajne, no povýšenecky pozdravil. Včera Ginny totiž povedala, že sa Hermiona bozkávala s Viktorom Krumom a to Rona očividne vytočilo ešte viac ako Ginnine posmešky. Nakoniec cestou na raňajky sa premohol a podráždene sa jej spýtal, čo robila s Riddlom. Hermiona mu veselo odpovedala: "Boli sme v knižnici a on mal pocit, že sa na neho hnevám a tak som mu povedala, aby mi pomohol s knihami... pre jeho lepší pocit."
"Riddle... a lepší pocit z pomáhania?" spýtal sa neveriacky Ron. "To nejde dokopy."
"To, že sa k tebe správa inak, nie je môj problém," oborila sa naňho Hermiona a potom už ticho kráčali na raňajky.
Ron bol zvyšok doobedia a obeda nervózny, pretože na druhý deň mali hrať proti Slizolinu. Napriek Ronovej nálade sa ho Hermiona snažila upokojiť, a nezaberalo to. Odprevádzala Rona aj Harryho na tréning v snahe Rona povzbudiť, no keď videla Riddla, ako sedí pod stromom pred Zakázaným lesom a niečo číta a píše zároveň, tak Ron vybuchol, čo si, na jeho nešťastie, Riddle všimol. Posmešne zazeral, ako Ron vykrikuje niečo o slizkých hadoch, podlizujúcich sa dvadsaťštyri hodín denne. Hermiona si povzdychla, no skorej ako stihla niečo povedať, tak už Ron s Harrym zmizli v šatni. Na tribúne si všimla mohutnú postavu Cormaca McLaggena a rozhodla sa, že si radšej radne do trávy k Riddlovi. Niečo si zapisoval do učebnice. To Hermionu nahnevalo, pribehla k nemu a sadla si vedľa neho, pričom nezabudla na zem uvrhnúť Ohrievacie zaklínadlo.
"Prečo si píšeš," začala vyčítavo a nakukla do učebnice, aby zistila, aká to učebnica je, "do učebnice elixírov?"
Riddle sa uškrnul a ďalej písal nejaké krátke poznámky pri postupe nejakého elixíru.
"Lebo to robím z vlastnej hlavy a už od štvrtého ročníka," odpovedal ticho.
Hermiona naprázdno otvorila ústa a následne aj zatvorila.
"Myslíš si, že keď v menej známej protilátke zmením jedno zamiešanie proti smeru hodinových ručičiek na zamiešanie v smere... bude to veľká katastrofa?" spýtal sa jej ticho a zamyslene, pričom si hladkal bradu brkom.
Prekvapene sa na neho pozrela. Mal tú drzosť sa jej toto pýtať po tom, ako ho pristila pri písaní učebnice. Riddle zrejme vedel, na čo myslí, tak sa jej upokojujúco prihovoril.
"Neboj sa. Za tú knihu som zaplatil... síce nie veľa, ale zaplatil. Je moja, môžem si s ňou robiť, čo chcem. Navyše, nepodvádzam. Harry má všetky triky od predchodcu tej knihy, no ja si tieto triky píšem sám! Mám na to totiž hlavu," dodal trochu urazene.
"Nechcela som ťa uraziť, Tom. Ja len... som prekvapená. Totiž... ja by som si do učebnice nikdy nepísala."
"Mimochodom, raz určite príde deň," pokračoval Riddle, ktorý ju vôbec nepočúval, "v ktorom Harrymu tie triky z knihy nepomôžu a bude si musieť vystačiť s vlastným rozumom a vedomosťami z elixírov... a podľa toho, čo viem, keď učil elixíry Snape, tak nebol priam úžasný."
Hermiona si povzdychla. Mal zase pravdu... Harry v predchádzajúcich ročníkoch nebol dobrý, no Hermiona bola presvedčená, že za to môže aj samotný Snape.
"Tešíš sa na zajtrajší zápas?" spýtal sa jej nečakane.
"No... neviem. Metlobal som nikdy nemala ktovieako rada. Ale ako Harryho a Ronova kamarátka tam budem musieť ísť a držať palce."
"Hm... ja neznášam metlobal," povedal s prekvapivou ľahkosťou, akoby jej oznamoval, čo mal na obed, "ak si myslia, že to zlepší vzťahy medzi fakultami, tak sa mýlia. Práveže vypútajú hádky, ktorý tím je lepší a budú sa hádať a bojovať za... česť svojej fakulty. Je to hlúposť."
Hermiona sa zamyslela. Jediný, kto rád vyvolával hádky bol Malfoy, no medzi Slizolinom a Chrabromilom nepanujú dobré vzťahy odjakživa. S ostatnými fakultami problém nemali, hoci kapitáni jednotlivých družstiev si vždy podávali ruky akosi mútene a potom ich stískali pod zámienkou ich rozdrviť.

Na druhý deň celý hrad ožil, všetci boli zvedaví, ako dopadne prvý zápas, hoci nebolo veľmi o čom uvažovať, pretože Harry Potter bol najlepším stíhačom na Rokforte. No napriek tomu mali Slizolinčania plno optimizmu a vítali svojich chrabromilských spolužiakov s potleskom a húkaním.
Malfoy sedel kúsok od hlúčiku Slizolinčanov, ktorý bučali na počesť Rona, ktorý práve prišiel. Riddlovi sa Malfoyovo správanie nezdalo, no nemienil to riešiť. Keď aj Weasley s Harrym už sedeli pri svojom stole, prišla do siene Hermiona. Mala na sebe peknú sivú mikinu s kapucňou na zips a pod ňou tmavohnedé tričko. Ani si neuvedomil, že sa zapozeral. Harry práve podával svojmu kamarátovi pohár s džúsom. Hermiona ale protestovala. Žeby Harry chcel svojho kamaráta otráviť?

"Nepi to, Ron!" zastavila ho Hermiona.
Harry i Ron sa na ňu pozreli.
"Prečo?" spýtal sa zmetene Ron.
Hermiona ale hľadela na Harryho, akoby neverila vlastným očiam.
"Práve si mu niečo nalial do pohára!"
"Prosím?"
"Počul si ma. Videla som, ako mu niečo nalievaš. V pravej ruke máš fľašku!"
"Netuším, o čom hovoríš," povedal Harry ľahostajne a bleskovo strčil fľaštičku do vrecka.
Skorej ako Hermiona stihla niečo povedať, tak sa Ron napil. Na tvári sa mu objavil šťastný úsmev. Zrejme si domyslel, čo mu tak Harry nalial.
"Harry, tak ideme?" spýtal sa ho nedočkavo Ron. "Musíme ten zápas vyhrať!"
Harry s Ronom teda vstali a odišli ako jediní zo svojho tímu prví. Riddlovi to nemohlo ujsť. Bolo to čudné... Pred pár minútami Weasley vyzeral ako polomŕtva lasica a teraz sršal optimizmom. Pozrel sa teda na Hermionu. Tá sa tvárila pohoršene.
"Pozri sa, čo má Lovegoodová na hlave," zasmial sa vedľa neho Nott.
Riddle presmeroval svoj pohľad na blondínku zo zasneným výrazom a levím klobúkom. Prevrátil nad tým oči a venoval sa raňajkám.
"Mimochodom, Malfoy dneska nehrá zápas. Má post stíhača, no nahrádza ho nejaký Harper z piateho ročníka, ktorý sa nepreslávil rozumom," povedal Nott, čo upútalo Riddlovu pozornosť.
"Nehrá? Prečo?" spýtal sa ihneď.
"Neviem. Asi je chorý, veď sa naňho pozri, je hádam bledší ako ty," odpovedal a poslednými slovami si od Riddla vyslúžil nepekný pohľad.
Riddle sa pozrel na Malfoya sediaceho neďaleko. Naozaj nevyzeral najlepšie. Nešlo mu do hlavy, že nehrá. On by si nenechal ujsť príležitosť zažiariť. Musel zistiť, čo v tom je.
Malfoy vstal od stola a odchádzal zo siene. Riddle sa pozrel na Notta, ktorý raňajkoval.
"Nechoď za mnou," pošepol mu a nasledoval Malfoya.
Malfoy si nič nevšimol, krokom, ktorým išiel, naznačoval, že sa veľmi ponáhľa. Zaviedol Riddla až na siedme poschodie. Musel stáť za rohom, lebo Malfoy nebol sám, boli s ním dve dievčatá zo štvrtého ročníka, ktoré sa tvárili mimoriadne tupo. Pripomínali mu Crabba a Goyla. Začul, ako im Malfoy niečo hovorí.
"A nezabudnite: dajte znamenie, keby niekto prišiel," zasyčal a vošiel cez dvere do Núdzovej miestnosti.
Riddle sa oprel o stenu, za ktorou sa skrýval a rozmýšľal. Nemohol tam len tak ísť. Stál by čo i len na konci chodby a už by mu dali znamenie. Teda, aspoň sa tak tvárili. Musel niečo vymyslieť.
Kráčal chodbami a zo štadióna sa po celej škole rozliehal krik fanúšikov. Nemohol ale počuť, čo presne komentátor hovorí. Zrejme to bol napínavý zápas. Prišiel na prvé poschodie. Zahľadel sa z okna von. Bolo síce slnečno, no z diaľky sem vietor fúkal snehové mračná. Zem bola posiata listami zo stromov, no určite zajtra ráno bude zasypaná snehom, na čo sa Riddle tešil. Mal rád sneh, lebo pôsobil pokojne a žiaril na pozemkoch školy, akoby bol posiaty maličkými kryštálmi.
Myšlienky mu pretrhol vzlyk. Bol to srdcervúci nárek nejakého dievčaťa. Bol priam lenivý, no zúfalý. Poznal ho, bol to nárek Umrnčanej Myrtly. Pozrel sa na dvere na konci chodby. Nad nimi bolo napísané NEFUNGUJE. Zamyslel sa. Ešte sa tam ani nepozrel. Nevedel, čo sa s Komnatou stalo. Bolo by ale riskantné ju otvoriť, alebo do nej nenápadne vojsť, ak je tam Myrtla. Bola neskutočne paranoidná. Ale pozrieť sa na ňu mohol. V duchu by si z nej uťahoval, čo by ho trochu rozveselilo. Bol na ňu zvedavý napriek tomu, že si myslel, že sa nezmenila.
Obzrel sa po chodbe, na ktorej nikto nebol a opatrne vošiel dnu. Duch Umrnčanej Myrtly sedel na jednom z umývadiel pred ním. Vzlykala, no neplakala. Akonáhle zavrel za sebou, Myrtla zdvihla sklonenú hlavu a cez hrubé okuliare sa na neho zvedavo pozrela.
"Aha... počula som, že si tu," povedala smutne.
"Čo presne si počula?" spýtal sa jej namiesto pozdravu.
"Počula som, ako profesor Dumbledore hovorí profesorke McGonagallovej, že si sa vrátil. Vieš, občas sliedim po hrade, no väčšinou toto miesto neopúšťam," hovorila ešte pokojne. "Som rada, keď sem niekto zájde sa porozprávať, no nie na mňa kričať alebo si robiť srandu," pokračovala trasľavo.
"Neprišiel som si z teba robiť srandu," hovoril rýchlo Riddle. "Len som sa ťa chcel opýtať, ako sa ti darí... Čo sa dialo za tie roky?"
Myrtla sa na neho prekvapene pozrela.
"Nič zvláštne," pokrčila ramenami. "Najvzrušujúcejšie momenty som zažila pred štyrmi rokmi."
"Aké momenty?" spýtal sa dychtivo.
Myrtla sa zachichotala.
"Vždy si bol zvedavý," smiala sa.
Riddle zúfalo rozmýšľal, ako jej pekne povedať, aby sa nesmiala. Jej smiech bol taký... chichotavý a trochu piskľavý.
"Myrtla, prosím, povedz mi, čo sa stalo?" spýtal sa zdvorilo. "Neprišiel som sa ti smiať ani vyhrážať. Iba sa ťa milo opýtať, ako si sa mala," ubezpečoval ju, keď videl jej chvejúcu sa bradu.
Zabralo to... pohodlnejšie sa usadila na umývadle a začala:
"Pred štyrmi rokmi opäť niekto otváral Tajomnú komnatu. Nikto nevedel, kto to bol. Milý Harry sa to snažil zistiť. Bol rovnako zvedavý ako ty," opäť sa zachichotala. "V jeden teplý deň ale prišiel sem aj s ryšavým kamarátom a profesorom, ktorý nebol práve najlepší. Otvorili tú Tajomnú komnatu. Videla som ich."
Riddlovi sa zastavil dych. Harry s Weasleym a nejakým profesorom vošli do jeho Komnaty?
"Prečo tam išli?" spýtal sa jej, čím prerušil jej monológ o tom, ako sa s Harrym chcela podeliť o záchod.
"Ó," začala veselo, "obluda tam odvliekla nejaké ryšavé dievča, podľa toho, čo som počula, to bola sestra toho ryšavého..."
"Weasleyová," odpovedal meravo.
"Presne! No a tak tam išli. Myslela som si, že už nevyjdú von, no oni sa vrátili. Harry bol chudák trochu od krvi, ale nanešťastie prežil," hovorila smutne Myrtla. "No neviem, čo sa tam presne stalo. Dopočula som sa len to, že obluda je mŕtva a tí, čo skameneli, ožili."
Riddle bol načisto omráčený. Harry Potter a jeho milá spoločnosť zabila baziliska a znemožnila tak ďalšiemu zabíjaniu humusákov.
"Aha..." prehovoril. "A... nič iné zaujímavé si nezažila?" spýtal sa jej v snahe pôsobiť prirodzene.
"Nie," odvetila smutne Myrtla.

Keď Riddle vyšiel von, z prázdnej chodby zamieril rovno do žalárov. Zápas sa ešte neskončil, asi na záchodoch svojej bývalej spolužiačky nebol veľmi dlho. Dve nové veci v jeden deň ho prekvapili. Najprv Malfoy a jeho čudné správanie, potom to, že Harry mu zabil domáce zvieratko. Aj keď... tento pojem používal skôr v ironickom zmysle, lebo táto vyše sedem metrová obluda nemohla byť nazvaná miláčikom.
Chvíľu sedel pri kozube v klubovni a čítal, potom zrazu prešiel cez portrét celí slizolinský metlobalový tím v dosť zlej nálade. Chrabromil tým pádom vyhral. Nechcel sedieť medzi nadutými tvárami, lebo mu liezli na nervy. Odišiel.

Harry s Ronom a Hermionou stáli v šatni. Hermiona práve obvinila Harryho, že Ronovi dal Felix felicis.
"Ja som mu ho nedal!" usmieval sa Harry. Vytiahol plnú fľaštičku so zlatou tekutinou. "Chcel som, aby si Ron myslel, že som mu ho nalial. A vyšlo to!" Pozrel sa na Rona. "Pochytal si všetky strely, lebo si mal pocit, že máš šťastie. To všetko si dokázal sám."
Strčil si elixír naspäť do vrecka, no Hermiona až taká šťastná nebola. Myslel si, že sa ich vzťahy urovnajú, keď vyhrajú zápas a najmä vďaka Ronovi. No videl, ako potláča slzy.
"Vidíš, Hermiona, pochytal som ich aj bez pomoci!" povedal a rozhodil rukami.
"Ja som predsa nikdy nepovedala, že ich nepochytáš. Sám si bol sklamaný zo seba, lebo si si - áno, TY - myslel, že to nezvládneš. A teraz sa oboríš na mňa?!" vykríkla so slzami v očiach a vybehla zo šatne.
Nerozumela tomu.
Prečo musím byť najhoršia? premýšľala Hermiona. Ron sám mal nízke sebavedomie a potom si začne myslieť, že som si myslela, že ho podceňujem, pritom podceňoval sám seba. Prečo musí stále obviňovať mňa a neprizná si chybu?
Jej premýšľanie a slzy v očiach jej zabránili, aby si všimla Riddla oproti nej.
"Hej, Hermiona," prihovoril sa jej potichu a chytil ju za ramená.
Vystrašene sa na neho pozrela s červenými očami. Vzápätí ale odvrátila pohľad, lebo nechcela, aby vidiel, ako plače.
"Prečo plačeš?" spýtal sa jej prekvapene.
Pokrútila hlavou, nechcela sa o tom rozprávať. Otvoril dvere do najbližšej učebne, chytil ju za ruku a zaviedol tam. Zatvoril za ňou a posadil ju na lavicu. Postavil ju oproti sebe, vložil ruky do vreciek nohavíc a čakal na jej vylievanie si srdca.
"Ron si myslí, že ho podceňujem. Nevie si priznať chybu," začala Hermiona a chrbtom ruky si utierala slzy. Riddle na ňu ďalej tvrdo hľadel. Chcel vedieť všetko, pre čo Hermiona plače. "On má nízke sebavedomie... čo sa týka metlobalu, no a ja som dnes Harryho videla, ako mu nalieva Felix felicis, lenže dnes po zápase som sa dozvedela, že mu ho nenalial a že si Ron iba myslel, že má šťastie. Ja som od začiatku z toho bola vykoľajená, lebo Harry podvádzal a ja som bola z toho odhalenia prekvapená a Ron si to vysvetlil inak a myslel si, že si myslím, že tie strely nedokázal pochytať."
Riddle si sadol vedľa nej a skrížil nohy okolo členkov.
"Keby som bol pomyslel, že plačeš kvôli jeho nedospelému mozgu, tak by som sa ťa nič nepýtal," povzdychol si. "Ale dievčatá zvyčajne plačú nad blbosťami... Napríklad taká Umrnčaná Myrtla, tá plače nad každou kravinou... lenže ona je paranoidná... na rozdiel od teba," dodal. "Tak nebuď Myrtla! Nemáš dva copy, nemáš bifľošské okuliare, nemáš..." zarazil sa. "No ja neviem, čo vy dve nosíte pod uniformou," dokončil zamyslene a prázdno hľadel na tabuľu.
Hermiona sa na neho pozrela, cítila sa lepšie. Opätoval jej pohľad a uškrnul sa, keď videl jej rysujúci sa úsmev.
"A ani to nechcem vedieť," dodal., "teda, to, čo nosí Myrtla. Asi by to pekný pohľad nebol," pokračoval ticho Riddle a zase hľadel na tabuľu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx