Dvaja Chrabromilčania

1. srpna 2012 v 21:23 | kami |  JEDNORÁZOVKY
Jednorazovka obsahujúca autorkinu predstavu vzťahu Regulus/Severus.
...


Z Veľkej siene boli odpratané stoly a miesto nich sa v nej nachádzali len stoličky. A študenti. Miesta boli obsadené aj ľuďmi z dedinky a čestnými hosťami. Úplne vpredu sedeli vyučujúci. Miesto, kde bol profesorský stôl zaberali aurori. Prútikmi rozvešávali veľkú premietaciu plachtu. A oni len čakali.

"Hrozne sa nudím!" vyhlásil Regulus, sediaci v poly študentov vyhradenom pre slizolinčanov.

Nie že by sa práve dnes niečo také dodržovalo. Každý si mohol sadnúť, kam chcel. A niektorí bifľomorčania sa o to aj pokúsili. Zvyšné koľaje boli ale priveľmi výbojné, aby im to dovolili. A tak sedeli ako vždy. Dokonca sa vytvorili aj tri úzke uličky.

"Myslíš, že to bude dlho trvať?" spýtal sa mladší Black prísediaceho. "Aurori sú strašne nudní!"

"Hlasnejšie by sa to nedalo?" odvetil mu otázkou oslovený.

"Nudní!" chytil sa Regulus ponúknutého nápadu a Snape zazrel.

"Ale vážne," bránil sa mierne poplašene, "ak to nebude sexuálna výchova, tak odchádzam."

Snape si svojho o rok mladšieho spolužiaka premeral. Najprv jeho rysy skúmal len zvonka. Podoba z jeho bratom bola nezameniteľná. Rovnaká brada, oči, dlane a tvar rúk. Pre niekoho mohli byť tie detaily strašidelné.

Vysoký smiech. Starší Black ho mal chrapľavejší a mladší detskejší. Ale stále totožný. A obaja boli pre svojich priateľov otvorenou knihou. Nie žeby pred ním niekto dokázal uzavrieť myseľ, alebo by bol Regulus jeho priateľ. Zo zaťatými zubami dokázal u seba akceptovať slovo mentor. A u neho debil. Infantilnosť z neho len sršala.

Zavŕtal do jeho vnútra a on sa mu s pokojnou mysľou otvoril.

"Buzerant," odvrátil sa znechutene a Regulus zosmutnel. Spolužiaci to brali len ako bežnú súčasť slovníka vulgarizmov. Black sa však vďaka tomu osloveniu rozhodol, čučať až do konca. Podarilo sa mu to dodržať, pretože zaspal. A Snape počujúci okázalé chrápanie, sa miesto neho od hanby prepadol pod zem. Neskôr použil tlmiace zaklínadlo.
***
Nižšie ročníky vychádzajúce zo siene sa rozšírenými očami pozerali po každom kúte. A v malých skupinkách sa tlačili k sebe. Starší to brali s odstupom. Boli ochotní o tom nezáväzne debatovať, pridať niečo z počutého, či nebodaj z rodinných skúseností. Siedmaci mlčali. Ako prišli, tak aj odišli. Aurorské výstrahy a ponaučenia, výklady o vojne, nemali na terajších smrťožrútov a budúcich členov Rádu žiaden vplyv.

Hoci Snape musel priznať, že ho siahodlhé a podrobné opisy zloduchov nadmuli pýchou. Čakal, či nedajú nejaký príklad zo súčasnosti. Aktuálny dej. Smrťožrúta, s ktorým by sa mohol stotožniť, ktorého by podľa rozprávania odhalil. Nič. Nula bodov. Len nudná prednáška o ničom, Black mal pravdu. Keby to bol vedel, ani tam nejde, rovnako ako to urobili iní spolužiaci. Bella napríklad. Arnold išiel, lebo sa ťahá po ministerskej stolici. Musí sa prezentovať na verejnosti.

Schádzal dolu do podzemia svojim tempom. Študenti slizolinu, tiež smerujúci do klubovne, ho obchádzali, aby ho nebodaj nepotlačili dopredu. Či sa ho len dotkli. Nižšie ročníky určite nie. Tie ani nevedeli ako vyzerá.

Snepova introverzia sa za sedem rokov vyvinula a postúpila na stupeň asociality. V určitom smere. Nikdy nikam nešiel bez svojho plášťa, pretože to bol jediný odev, ktorý vlastnil kapucňu. Tú mal stále pretiahnutú cez hlavu. Vôbec sa necítil dobre, keď naňho ľudia hľadeli. Bol rád, že na psychickú obranu mu to postačuje. Fyzickú nepotreboval. Od konca šiesteho ročníka sa nedal s nikým do zvady. Ani do rozhovoru. Nechcel sa dať. Ale to malé strašidlo mu vkuse šliapalo na päty. Občas aj doslova.

"Black, tri metre odstup."

"Veď čuším."

"Dýchaš mi na krk," sprudka sa otočil, načo sa slizolinčania natlačili na bočné steny, a tak postupovali chodbou ďalej. Regulus sklonil hlavu, ale hádzal pritom zvodné pohľady dohora. Snapeovi napadlo, pri akej príležitosti, polohe, sa to naučil.

"Prestaň," povedal mu a s nemým výrazom ignoroval všetky obmäkčujúce grimasy. Regulusovi teda neostávalo nič iné, len vytvoriť trojmetrovú vzdialenosť. Ktorú až iritujúco dodržiaval. Obaja čistokrvný bratia museli byť zoslaní na túto zem, aby mu zničili život. Pripravili ho o posledné trpezlivé a inteligentné mozgové bunky. Iné ani nemal.

Regulus poslušne kráčal za svojím idolom, ako si ho v duchu bez hanby dovolil nazvať. Za jediný jeho pohľad zavŕtavajúci sa do útrob vášho tela a vychádzajúci až cez chrbticu von by skákal do hlbokej rokliny. Rovnako ako za jednu hlásku v slove. Hoci to slovo bolo pravidelne pichľavé, odstrašujúce, odháňajúce a bolestivé. Zbožňoval ho. Bol inteligentný, duchaplný a tajomný. A ak to nesmerovalo na jeho adresu, tak aj vtipný.

"Black," hlas sa ozval zozadu a on zastal, pretože jeho majiteľ ho vždy pozýval na zaujímavé radovánky. Tým pádom ale prišiel o pohľad na Severusov chrbát. Eroticky by mal podotknúť, že zadok, no ten Snape nemal, a ak áno, tak ho patrične skrýval pod plášťom.

"Čo potrebuješ?" spýtal sa okúzľujúceho spolužiaka, na ktorého v neprítomnosti jeho skutočného záujmu požmurkával. Rovnako ako na iných, ktorí s ním zdieľali orientáciu.

"Ja nič, ale ty sa potrebuješ uvoľniť."

"A na to si prišiel ako?" spýtal sa nedôverčivo, hoci sa rozhovor uberal tým najlepším smerom.

"Každý sa potrebuje uvoľniť. Kdekoľvek, kedykoľvek," usmial sa.

"Aj teraz?"

"Hlupáčik," pohladil ho po líci a zastrčil mu prameň čiernych vlasov za ucho. Na prázdnej chodbe si to mohol dovoliť. "Dnes večer je v lesíku za Rokvilleom zábava. Príď."

"Odvedieš ma tam," zohnal si Regulus na večer partnera. A ten sa na neho hneď natisol. No skôr ako ho skutočne pobozkal, odtiahol sa a odbehol preč.
***
Lesík bola poeticky nazvaná okrajová časť Zakázaného lesa. A v nočných hodinách sa tam okrem neškodných lesných zvieratiek nachádzali skutočný divosi. Alkohol, neprirodzene hustý, no zjavne rýchlo tečúci sa v sklenených fľaškách míňal. Študenti, prevažne slizolinu, sa tisli na seba v menších i väčších skupinkách. Vôkol plápolalo niekoľko ohňov. Dokonca ja tam, kde oheň nikto plánovať nezakladal. Našťastie tlmiace zaklínadlá väčšinu vecí patrične skryli. A keby aj nie, dedinčania nemali vo zvyku bonzovať. A vyučujúci z hradu v noci nevychádzali.

Regulus sa šťastne primkýnal k svojmu večernému garde a nik si to nevšímal. Prečo by aj, sú len opití. Ten to patrične využíval a šmátral voľnou rukou, kde sa dalo, a kde sa nemalo.

"Ak nechceš, aby som ti tú ruku zlomil, tak si ju dáš spod jeho nohavíc preč," pošepkal mu ticho pri uchu Snape a chlapec neprotestoval. Regulus k nemu previnilo zdvihol pohľad.

"A ty sa netvár ako blb," ohodnotil aj to. Mladý a patrične podgurážený Black sa zatváril urazene. Dokonca si aj efektívne založil ruky na prsiach.

"Vstávaj."

Okamžite ho poslúchol. Ani slabé "héj!" od spolužiaka ho nemohlo presvedčiť. Bol by sa postavil aj armáde obrov, len aby nemusel odbehnúť od Snapea, ktorý si preňho viditeľne prišiel. Regulus bol v siedmom nebi. Keby sa mu nezamotali nohy a netresol na zem. Bradou narazil o vypúlený peň a začal krvácať.

Snape na zvuk zastal a otočil sa za seba. Musel sa dokonca vrátiť, lebo za zrovnanie kroku mu určite nestál.

"Pil si?"

"Trochu," zachrchlil, pretože sa mu pri páde zakolísal žalúdok. Krv mu tiekla od brady, cez krk až pod košeľu. Nepríjemne to studenilo. "Motá sa mi hlava."

"Musíš sa vyvracať," kľakol si Severus starostlivo vedľa neho a začal sa hrabať v plášti, "tí ktorí sa nalogali ešte viac môžu ostať s otravou, prípadne tuhí."

"Tak to im musíme povedať," napol sa Black a hádam by za nimi došiel kolenačky. Snape ale tento chrabromilský čin odignoroval, hoci sa ho sám dopúšťal. Zdrapol ho. Vytiahol zo záhybu látky tekutý elixír, odzátkoval ho a nalial Blackovi do krku. Dáviaci reflex sa dostavil okamžite. Ledva stihol uhnúť kolenom. Keď to prestalo, očistil okolie i chlapca prútikom. Kúzlom narýchlo vyliečil bradu. Pre zmiznutie jazvy použije masť.

"Ďakujem," zašepkal Regulus, opierajúc sa mu o rameno. On na to nereagoval. Len sa postavil a podoprel ho, aby sa mohli čo najskôr dostať do hradu. A do postele. Určite ju ten omámený ľudský kúsok potreboval.

Kráčali cez les. Drobné žlté fliačky im osvetľovali okolie. Severus by bol na ne za iných okolností hrdý. Teraz bol akurát tak rád, keď sa nemuseli zastavovať na každom milimetri a čakať, či sa Blackov žalúdok ešte ozve. Bol absolútne bledý a spod vlasov mu razili kvapky potu. Zaťal zuby. Či chce alebo nie, pôjde spolužiakov nahlásiť. Lepšie nahnevaní, ako mŕtvi. A vlastne sa ani nik nemusí dozvedieť, že to vykonal on. Slizolinčania sú síce svine, ale tomuto podrazu by neverili. Najlepšie bude, keď to povie Poppy, tá to ohlási na patričných miestach bez zbytočného chaosu. Poppy... ako veľmi za tie roky na ošetrovni zdomácnel.

"Dáš mi pusu?" ozval sa znenazdania Regulus a oprel si uslintané ústa o jeho líce.

"Nie, ale môžem ťa nakopať do zadku."
***
Po útrapách na nekrytom pozemku a nebezpečných schodoch v hrade sa konečne dotrmácali do klubovne. A potom aj do postele. Regulusova izba bola prázdna, všetci boli stále vonku a po čistke, ani nie od zástupkyne, ale od Poppy, ostane celú noc.

Zvalil ho na matrac. Dlhými prstami mu putoval po košeli, aby ho postupne zbavil gombíkov a mohol mu hodváb zvliecť z ramien. Zhúžvanú košeľu hodil na zem. Prešiel k nohaviciam a ku gombíku a kovovému jazdcovi.

Regulus bol unavený, tepalo mu v hlave a žalúdok sa mu stále nepríjemne stláčal a prevracal. Zato si však nemohol nevšimnúť Snapeovej blízkosti. Jeho prstov opatrne sa dotýkajúcich pokožky, aby náhodou nevyvolali dáviaci reflex.

Hlavu mal mierne zdvihnutú, lebo sa pod ním usídlila vyššie položená poduška. A snažil sa plne vnímať, aj cez klipkajúce viečka, Severusa nad jeho nohavicami. Vedel, že ak by bol pri plnom vedomí, určite by nebol takto vyzliekaný, no keby si to do budúcna zapamätal, a že si zapamätá - mohol by sa po dostatočnom nacvičení, tváriť, že mu je zle a... Snape by ho poslal na výplach žalúdka do nemocničného krídla.

Nohavice mu boli dané dolu mierne nešetrne. A o moment ich nasledovali aj slipy. Black prekvapil sám seba a radšej hanbou zavrel oči. Snape to nerobil kvôli sexu, ale kvôli tomu, že je mu tak zle, až sa nemôže hýbať. Dnes večer všetka erotika bokom.

Bol posadený a navlečený do pyžama. Veľmi rýchlo do oboch dielov. Starší slizolinčan mal toľko nadhľadu, že mu bolo absolútne jedno, o čo sa rukami ošuchuje. Dokonca sa Regulusa pokúsil nadvihnúť a dostať ho viacej do prostred postele, ale bol by v tom čert, aby to zvládol bez ťažkého odfúknutia. Prikryl ho paplónom a poriadne sa presvedčil, či niekde neprefukuje. Potom vzal aj druhú prikrývku z cudzej postele a zabalil ho aj do tej. Zhasol svetlo a šiel zaviniť stratu bodov na vlastnom ihrisku.
***
Ráno celý slizolinský stôl postihla chmúrna nálada. Každý sa na každého mračil a znechutene sa rýpal v raňajkách. Zástupkyňa každému, kto sa nachádzal v lese, strhla po päťdesiat bodov. Porušenie večierky, zdržiavanie sa v lese, požívanie alkoholických nápojov, ohrozenie zdravia i života spolužiakov. A že ich tam bolo nemálo. Nikto z pokutovaných, ale v sieni nebol. Ležali v posteliach a spali. S veľkou pravdepodobnosťou ani netušili, že spôsobili tú najväčšiu mínusovú hranicu v histórii koľaje. A hádam aj hradu. A tá hanba a posmešné ostreľovanie zo strany Chrabromilu. A Bystrohlavu. Bifľomor vystrašene čušal.

Snape bol po celý čas bez výrazu a do budúcna si sľúbil, že nechá radšej všetkých pokapať, ako by mal spôsobiť takú katastrofu. Ešte dobre, že mu na to nik neprišiel. Patrične to schytajú len previnilci. Bude do toho zamotaný aj Black? Na ošetrovni nie je, nik nevie, že tam bol a pre absenciu šiesteho ročníka si naňho nikto nespomenie. Nie ako na jednotlivca.

Ešte chvíľu sa neprítomne hrabal v ovsenej kaši, pokým sám seba neuistil, že sa oňho ešte ráno dodatočne dobre postaral a môže ísť na zvyšok vyučovania. Príde ho pozrieť až poobede. Ale vlastne aj na obed, aby mu spravil teplý čaj a hádam ponúkol suchár.
***
Aké ale bolo jeho prekvapenie, keď ho na obed miesto postele našiel v sieni. A s plným tanierom polievky. Pritom stále vyzeral poblednuto. A kýval sa.

"Chceš po papuli?!" vybafol naňho nervózne a vytrhol mu lyžičku z prstov. Čo nebola veľká námaha, pretože ju ledva držal.

"Ty nečum!" oprel sa do slizolinčana, ktorý bol najbližšie a prekvapene ho sledoval. Začínal chytať paniku sám zo seba. On nekričí. Nikdy nezvyšuje hlas. Stačí, ak Blacka uškrtí holými rukami a bude dobre.

"Cítim sa pri tebe ako pestúnka," zahundral Regulusovi, keď mu pomáhal od stola. Nezabudol však na oboch hodiť zaklínadlo, aby si ich ostatní študenti nevšímali. Pre dnes majú zábavy dosť.

Posadil sa s ním na chodbu na lavičku. Nikde nikto. Študenti sa zjavne usídlili k obedu, alebo do klubovní.

Víril vôkol nich príjemný vánok. Regulus si dovolil oprieť hlavu o rameno a zavrieť oči. Rukou dokonca zašmátral po Severusovej dlani, no to mu už nedovolil. Ak bol unavený, tak sa na ňom uložiť mohol, no homosexuálne sklony idú mimo neho. Hoci... nikdy s nikým nebol. So žiadnym dievčaťom. Aký veľký je to rozdiel, keby to skúsil s chlapcom? Ak by sa zaťal, len na získanie skúseností... patričných informácií. Baby sa bozkávajú bežne. Viacej sa to spomína. Sú otvorenejšie k experimentu. Asi je to aj tým, že dokážu uznať pekné dievča.

Pozrel na Regulusa. Mal zavreté oči, ale určite nespal. Jeho prsty sa v nepravidelných intervaloch približovali k jeho ruke. Ten inteligenčne nedozretý krpec to zjavne nevzdával.

Snape si zahryzol do pery. Nik sa to nemusel dozvedieť. Rovnako ako to bonznutie. Všetko bude v poriadku. Len to vyskúša.

Chytil ho za ruku. A cítil sa divne, ba až znechutene. Black ale ožil. Zažmurkal, a aby sám seba presvedčil o pravde, stisk vrátil. Bolo to na neuverenie. Pozrel k svojmu záchrancovi. Trochu sa zľakol. Nevyžaroval z neho žiaden čitateľný výraz. Nevedel, čo si môže dovoliť. A že si chcel toho dovoliť naozaj veľa. Čo ak je toto jeho jediná príležitosť? Prípadne ešte stále spí na izbe a je to len krutá predstava, nebodaj halucinácia. Sen to byť nemôže, v sne to so Snapeom vždy vyzerá rapídne vzrušujúcejšie. A toto je stále také chladné. A neisté. Vážne by nebolo zlé, keby prebral iniciatívu.

Nahol sa k Severusovej tvári a k jeho úzkym perám. Dotkli sa. A Snapeom myklo. Dokonca ho pustil.

"Vyzeráš vystrašene," nezdržal sa Regulus, hoci to nemyslel nijako zle.

"Zabudni na to," odvrátil od neho hlavu.
***
Snape sa po tomto nevydarenom pokuse neskôr o nič nesnažil a nič nedovolil. Ich komunikácia po zvyšok času ostala na bezkontaktnej hranici. A potom sa mohli len rozlúčiť. Regulus mal pred sebou ešte rok školy, čo patrične využil, aby stihol všetko, čo by v bežnom živote mohol zameškať. A Snape sa s otvorenými očami a uzavretou mysľou plnohodnotne pripojil k svojmu Pánovi, ktorému slúžil už cez rok.

Aké však bolo jeho nemilé prekvapenie, keď jedného dňa objavil mladého Blacka producírujúceho sa v smrtižrútskom plášti u Malfoya. Prvý impulz bol, zdrapnúť ho a vyšmariť von dvermi. Druhý, urobiť spätný krok a dokiaľ sa bude dať, nechodiť mu na oči.

Vracajúc sa do izby, ktorú mu blahosklonne Lucius prenechal, pretože na smrťožrúta sa nepatrí, aby žil medzi muklami, sa zastavil. S Blackom sa nevideli dostatočne dlho na to, aby sa už nenachádzal v okruhu jeho záujmu. Ani jeden z nich sa nemusel starať o toho druhého.

Pokračoval v chôdzi ďalej. No opäť sa zastavil. Jedna z inak voľných izieb bola obsadená. Niekým. Dal by všetko za to, aby to nebolo to indivíduum.

Nakukol dnu. Nový člen domu sa zabývať ešte nestihol. Na posteli bol len kufor. Prešiel po ňou dlaňou, aby na pokožke zacítil jemne opracovanú kožu. Rúčky boli postriebrené. Vzal batožinu do rúk a otočil ju. Vpredu bol prilepený gumený slizolinský znak. V ľavom dolnom rohu vyryté R+S. Snape už teraz vedel, že modlitby nad menom Sybila nebudú vypočuté. Ale najusvedčujúci bol nápis R.A.B. na ceduľke ohlasujúcej majiteľa. Snape nad kufrom mávol prútikom a otočil sa na odchod.

"Ahoj," pozdravil ho Regulus prekvapene.

Neodpovedal, hanbou sa totiž prepadával pod zem. Nabudúce na dvere hodí nevyrušiteľné zaklínadlo.

"Čo je?" stál tam Black ďalej prekvapene. Vyšší, statnejší, v nenávratnu zmizol detský tón. Snape z toho na chvíľu chytil paniku, jeho rozum nedokázal vyhodnotiť, či ide, alebo nejde o autoritu.

"Snape?"

"Bývaš tu?" povedal, čo ho ťažilo najviac. Čo ho ťažilo najviac pri Blackovi, nie vo všeobecnosti.

"Hej," odvetil váhavo a pokúsil sa ho preštudovať. Mohol byť však akokoľvek vyspelý a zdatný v mágii, študovať Severusa Snapea sa jednoducho nedalo. "Vôbec si sa nezmenil."

"Beriem to ako poklonu," precedil medzi zubami a obišiel ho. Zdržovať sa teraz v jeho prítomnosti nemalo cenu. Nevedel, ako reagovať. Musel ho nejaký čas pozorovať, aby si utriedil hierarchiu.

"Počkaj, mám tu pre teba darček."

No zbohom! Bola prvá myšlienka. Druhá - Neotváraj ten kufor v mojej prítomnosti!

Hlasný výbuch a kúdol dymu. Snape so slzavými očami vybehol z izby a vykašliaval sadze. Regulus ho nasledoval o niečo neskôr, pretože musel uhasiť svoj horiaci kufor.

"Čo?" vypadlo z neho chrčiac.

"Nič," odvetil mu Snape a vykašľal z pľúc dym.

Keď sa ako tak ich organizmus upokojil, Severus čo najrýchlejšie opustil spoločný priestor. Zavrel sa do svojej izby. A zamkol. Predierajúc sa k posteli cez kôpky kníh, oblečenia a zvyškov jedla na koberci, uvažoval, ako veľmi je mu ľúto za tým darčekom, ktorý mal preňho prichystaný. Možno to bola nejaká dobrá kniha. A možno strašná hlúposť.

Pokožka na ľavom predlaktí sa odrazu prudko stiahla a Znamenie sa rozpálilo. Horúčosť prenikala cez každý milimeter svalu. Bolo to, akoby naň niekto priložil žeravé značidlo. Nech sa ale zvíjal na posteli ako chcel. Nebolo to preňho. Ani pre Luciusa, Bellu či Rodolfusa. Prišla nová posila, tak ju zvoláva. So zaťatými zubami ostal pár minút pod studeným prúdom vody. Tá mu obmývala predlaktie dovtedy, pokým sa posledný oneskorenec nepremiestnil k svojmu pánovi. Hádam sa Regulus stihol objaviť medzi prvými.
***
Stihol, ale bolo mu to jedno. Naveky mu bude všetko jedno. Aspoň taký pocit ho ovanul, keď sa vrátil zo svojej prvej misie. Ak sa to tak dalo nazvať. Premiestnil sa do sídla, masku strhnutú. Bez výrazu kráčal hore schodmi, iba čo zatínal ruky v päsť. Podľa Snapea, ktorý vyčkával jeho návrat, lebo bol zvedavý, vyzeral vyplašene. Improvizovaná kamenná tvár mu bola na smiech.

Schmatol chlapca za ruku a potiahol ho do jeho izby. Po tomto incidente sa jeho nepokoj vytratil a opäť si bol istý pri Blackovi vlastným nadradením.

Tak ako v minulosti ho vyzliekol. Plášť špeciálne hodil na dno skrine. A ponoril ho do vane plnej horúcej vody. Neprekážalo, že sa sám zašpliechal. Starostlivosť o Blacka mu spôsobovala nebývalé uspokojenie. Vytváralo to oporný bod. Niečo, k čomu sa mohol vracať, pretože Black jednoducho navždy ostane Blackom. Telesná vyspelosť, obalená špetkou skúseností nemôže prebiť rozum. Nie ten jeho.
***
Regulus si po dňoch a mesiacoch strávených po boku Snapea uvedomil, že je v starostlivých rukách. Nech sa dal uhovoriť medzi smrťožrútmi na čokoľvek, Sanpe ho z toho buď ticho alebo s najväčším frflaním vytiahol. Dokonca bol zachránení aj od posmievačných poznámok a pohľadov zato, že brat zradil. Severus totiž bravúrne dokázal Belle pripomenúť jej sestru Andromedu. Na každého jedného smrťožrúta niečo mal, a tak všetci čučali. Regulusovi samozrejme okamžite prišlo na myseľ, žeby mohli na odvetu Snapea napadnúť za polovičatosť, no akosi im to nešlo z úst. Až keď sa na to raz svojho dobrodinca opýtal, zistil, prečo sa polovičný pôvod medzi smrťožrútmi nepremieľa. Bolo to hotové tabu.

Severus, ako to raz povedal, bol Regulusovov pestúnkou. A hoci, ako si plnohodnotne uvedomoval, bolo to často výhodné, no on o to vôbec nestál. Chcel sex. So Snapeom. Stále, v jednom kuse, každú prekliatu minút. Dával mu to aj patrične najavo. Vulgárne i cez romantické návrhy. Dobre si pamätal tú zovretú dlaň a videl v nej všetky svoje nádeje. Nehovoriac o tom, že ho povzbudzoval aj jedna intímna správa. Ten chlap ešte nemal sex. Nezažil tú najpodstatnejšiu časť Regulusovho života. A vôbec nevyzeral, že ju zažiť chce. Zo začiatku odmietal Blacka spôsobom, že napajedene mávol prútikom, potom nadával na celý jeho klan a vyhadzoval mu na oči podobnosť s bratom, ktorá ho urážala do krvi. Nakoniec to prechádzal mlčaním. To doviedlo Regulusa k záveru, že je asexuálny.

A on ho v tom pokojne nechal. Aspoň sa zbavil dotieravého dožadovania o bozky a nikde nekončiace ruky. A mal dôležitejšie veci na práci.

Všimol si obľúbenosť mladého smrťožrúta u Temného pána. A pokiaľ ste nebol šialený asociálny vrah, čo Regulus určite nebol, tak to bolo zlé znamenie. Svoje snaženie zachrániť Blacka, alebo ho ušetriť toho najväčšieho zla, vyvrcholilo v momente, keď sa mu podarilo zachytiť list, ktorý smeroval jeho chránencovi. Vtedy pochopil, poeticky povedané, čo bolo jeho osudom. Ten krpec sa ho na to len v podstate duševne pripravoval. A on to mal asi viacej akceptovať. Kvôli príprave samozrejme.
***
"Si nejaký nervózny," skonštatoval Regulus, keď spolu sedeli na posteli. Snape práve nalieval do pohárov priezračnú tekutinu, pričom sa mu triasli ruky.

"Nie som zvyknutý s niekým piť," vysvetlil, ale keď videl, že sa Black nadychuje pre rozumný argument, pretože jeho odpoveď sršala hlúposťou, zahriakol ho a strčil mu pohár do ruky. "Pi!"

"To mi je galantnosť," neodpustil si poznámku, no hneď sa napil. A zaspal. A Snape nedokázal pochopiť, že to bolo také jednoduché.

Ani sa na to nestihol pripraviť. Aby ho zastavil, odovzdal mu list a vycúval. Vrátila sa mu panika, chytajúca ho, po prečítaní listu. Rozhodne ale tresol fľašu o stôl. Hlasný zvuk mu na chvíľu vrátil odvahu. Vzal od chlapca pohár, aj ten svoj odložil z postele. Mohol ho do nej pohodlne uložiť. Zase sa zastavil. Bolo to peklo a vôbec nechápal, prečo sa naň dokázal podujať. Kto to kedy videl blázna, nezištne zachraňujúceho dieťa len preto, že... ani nevedel prečo. Jednoducho mal neodbytný nutkavý pocit a bodka.

Zo strachu ho zachvacovala nekontrolovateľná zlosť. Dýchal zhlboka a chcel to vzdať. Nešetrne mu vytrhol pár vlasov a hodil si ich do skleného pohára. Položil ho na nočný stolík a z vačku vytiahol fľaštičku. Otvoril ju a zalial ňou tmavé pramene. Bolo to absolútne nechutné. Tekutina sa sfarbila do grepovej. A bola nejaká čudne hustá.

Ešte stále to môže vzdať. Nik mu a to nepríde. Jednoducho to všetko ostane na Blackových pleciach.

Napil sa. A skoro sa povracal. No po premene sa presunul k šatníku a chvíľu sa rozhodoval, čo na seba. Keby tu mal nepreniknuteľný skafander, tak ho má už na sebe. Po racionálnej úvahe ale prišiel k záveru, že čím rýchlejšie sa to dá z tela vyzliecť, tak tým rýchlejšie aj obliecť.

Môže to vzdať až do momentu, pokým sa pred Pána nepostaví. Mal to nechať tak. Čo ak to bola nejaká tajná erotická predstava, o ktorú ho práve obral. Ľudia sú nepredvídateľní. A obzvlášť v tomto. A ešte keď sú aj tak sexuálne náruživí...
***
Drahý Regulus, syčivý hlas mu vychádzal kdesi spod bránice a nie z hrdla, som veľmi rád, dával dôraz na správne slová, až teraz si vlastne uvedomil, aký je to majstrovský rečník, že si ma poctil... svojou návštevou.
***
Bolo mu zle. A to vedel, do čoho ide.

Prúd horúcej vody mu obýval už jeho skutočné telo a on sa drhol ako nikdy. V hlave samozrejme stále pípalo, že je všetko v poriadku, stalo sa presne to, čo čakal, čo si naplánoval. Vyšlo to!

Bublinky od mydla i šampónu zaplavili celú kúpeľňu. Pokožku mal červenú od vriaceho prúdu.

Zatváral oči. Z mysli vytlačil všetky spomienky. Nemalo ho čo ťažiť, no sám dobre poznajúc ľudské podvedomie, bolo to príliš... zažraté.

Triasol sa. Ale zvládol to! Stačilo len držať. Občas vzdychnúť od bolesti. Vyhral! Mal by dostať Merlinov rád, zabiť mladého Blacka aj Voldemorta. Všetkých. Seba.

Pre Merlina, len seba nie, seba mal rád. Dodnes aspoň trochu.

Zvládol to!

Zhnusenie a eufória z prekonaného sa miesili v jedno. Snape nedokázal potlačiť rozum splietajúci sa s údernými pocitmi.
Plakal. Bez hluku. V tichosti zo seba zmýval všetko, čo v duchu videl. Po dlhých minútach sa nakoniec vyteperil z kúpeľne. Ešte nahý sa zbavil nového prívalu myšlienok a pocitov. Doslova ich spláchol do záchoda. Aj tak si to bude matne pamätať. Ak sa to od neho bude vyžadovať, dokáže si to z hlavy vyhrabať. Znovu a znovu. Opäť prútikom vytiahol tie isté spomienky a biele vlásočnice nechal spustiť do odpadu.

Už je dobre. Bude sa tváriť, že sa nič nestalo. Voldemort takisto. A Regulus o tom nebude mať ani potuchy.

Vyhral?
***
Regulus majúc Severusa stále pred očami badal zmenu. Ale tú by si všimol hádam aj slepý. Krásne čierne oči mal prepadnuté a tvorili sa mu pod nimi veľké tmavé kruhy. Nevedel od čoho.

Nemusel ale ani oplývať vyšším umom, aby prišiel na to, že je to Voldemortom. Celým dejom a prostredím naokolo. Konkrétny dôvod sa nestával dôležitým. Nemyslel si, že by to mohlo niečo ovplyvniť. Hlavné bolo... a občas sa mu z toho zvieral žalúdok... Severus sa zjavne medzi smrťožrútmi necíti dobre. Ani on sa necítil. Museli odísť. Spolu. A už mu bolo dávno jedno, že sex z toho nebude. Jednoducho sa zoberú a pôjdu preč. V duchu si to vysníval, ale pritom rozumel, že to tak nepôjde.

To bola jedna z dvoch dôležitých vecí, ktoré mu vŕtali hlavou. Druhá, o ktorej rozmýšľal, ako ju využiť, bola - Voldemort si ho obľúbil. A vodil ho na najrôznejšie miesta, všeličo mu ukazoval. A prezrádzal. Nechápal, čím si to zaslúžil, ale vedel, že Temný pán spravil chybu. Urobil, čo považoval za najlepšie a vôbec mu neprekážalo, že sa v tej chvíli podobal svojmu bratovi.
***
Snape dlhé dni rozmýšľal, zavretý vo svojej izbe, kde je mladý Black. Prečo sa pri spomenutí jeho mena všetci tvária znechutene? Odkedy chce Voldemorta poslať na onen svet? Odkedy sa tam chce vybrať za Regom?

Zavrel oči. Sľúbil si, že vydrží. On nevydržal, a ako dopadol. Dokonca cez jeho nevýslovnú snahu udržať ho pri živote. Bol by aj pri rozume, no ten viditeľne nemal.

Počká si... na správny moment.
Koniec
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 tija tija | 2. srpna 2012 v 20:32 | Reagovat

Moc hezky a zajímavě napsané. Prostě krása

2 kami kami | Web | 4. srpna 2012 v 17:46 | Reagovat

[1]: Ďakujem pekne.

3 Illian Illian | Web | 8. srpna 2012 v 8:45 | Reagovat

U Merlinovy bradky, to bylo geniální! Vážně. Sev...byl prostě Sev a kupodivu jsem si najednou oblíbila Reguluse. Napsala jsi ho tak nějak...roztomile a přitom naprosto neodolatelně :-) Smekám - pomyslný klobouk :)

4 kami kami | 9. srpna 2012 v 21:09 | Reagovat

[3]: Veľká vďaka. :) Túto ich spoločnú podobu a tým pádom aj Regulusovo vystupovanie mám v hlave už dlho. Som rada, že sa ti to páčilo aj napriek tej časti s Voldym - teraz mi to už pripadá pritiahnute za vlasy, keď to mám na papiery.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx