Diary

2. srpna 2012 v 20:20 | °Alex |  JEDNORÁZOVKY
Či už Tom Riddle niečo do denníka naozaj písal, alebo nie (nechcem tipovať), rozhodla som sa, že niektoré dni z jeho života chcem napísať napriek tomu, že odpoveď na tú otázku nepoznám :). Niektoré dni som si, samozrejme vymyslela :D. A netreba brať niektoré veci brať vážne a že som si ich naozaj našla (napr. ten 1. august a čo sa vtedy dialo).



Čiernovlasý chlapec sedel vo vlaku v prázdnom kupé. Na kolenách mu ležal obyčajný čierny zápisník. Kúpil ho v Londýne v obchode so zmiešaným tovarom Vauxhall Road za pár šilingov (pozn. keďže pence sa "objavili"/boli "založené" z až v roku 1971, tak ešte nemohli existovať v Riddlovej dobe). Otvoril prvú stranu, chytil brko, opatrne namočil do kalamára, ktorý pokojne stál na vysúvacom stolíku pod oknom a začal písať. Úhľadným a elegantným písmom - na jeho vek až príliš úhľadným a elegantným - napísal veľkými písmenami svoje nešťastné meno T. M. Riddle. Povzdychol si a obrátil ďalší tenký list denníka. Napravo hore napísal dnešný dátum a dal sa do písania.

1. september 1937

Iba pred pár mesiacmi ma navštívil jeden profesor z Rokfortskej strednej školy čarodejníckej. Súdiac podľa názvu - áno, konečne mi niekto potvrdil, že som výnimočný a iný ako tie úbohé deti zo sirotinca. Zistil som, že mám na viac. Síce poznám túto školu iba z Dejín Rokfortu, mám pocit, že toto je to pravé miesto pre mňa. Som zvedavý, do ktorej fakulty sa dostanem.

2. september 1937

Učenie ma baví. Je skvelé objavovať toľko zaujímavostí. Profesor Dumbledore sa mi ale zdá v mojej prítomnosti čudný. No veľmi sa mu nečudujem, je riaditeľom Chrabromilskej fakulty a ja som bol okamžite zaradený do Slizolinu. Klobúk neváhal, čo bolo čudné, lebo niektorí sedeli na stoličkách dlhšie ako ja. Musím ešte poznamenať, že riaditeľ mojej fakulty si ma obľúbil asi najviac. Moje schopnosti na elixíroch ho očarili.

24. december 1937

Prvé Vianoce mimo sirotinca. Je príjemné vstať v teplej posteli pod čiernym jazerom a začať žiť deň v normálnej atmosfére Vianoc. Žiaden krik malých usmrkancov, smrad nechutnej polievky, žiadne hlúpe darčeky od pani Colovej. Cítim sa lepšie.

31. december 1937

Narodeniny... Slobodné narodeniny. Nikomu som totiž nehovoril, kedy mám narodeniny a ani neviem, načo by im to bolo. Aj tak sa o mňa nestarali.

Ďalšie roky si budoval povesť vzorného študenta. Nemusel sa ani veľa namáhať, lebo ho profesori mali radu - až na Albusa Dumbledora. Čím viacej mesiacov prešlo, čím dlhšie bol Rokfort jeho domovom, tým viac si uvedomoval, že jeho profesor Transfigurácie je stratený prípad a nenechá sa opantať jeho zdvorilosťou a skromnosťou. Riddle prišiel aj na to, prečo sa tak profesor správa, uvedomil si, že keď mal jedenásť a stretol ho prvýkrát, tak povedal až príliš na to, aby si profesor o ňom spravil vlastný obraz.

1. august 1942

Vždy prvého augusta mi príde sova s listom z Rokfortu. Priletí a ticho zaklope na moje okno a ja potešene vyskočím a idem jej otvoriť okno do svojej malej izby. Keďže idem do piateho ročníka, tak mi prišiel aj odznak prefekta. Nebol som prekvapený, lebo som bol najlepší študent, no i tak mi to zdvihlo sebavedomie.

1. september 1942

Cestou do Rokfortu som rozmýšľal nad mojimi predkami. Dlho som chcel vedieť o nich niečo viac. Najprv som stále pátral po otcovi. Štyri roky som nenašiel nič. Koncom júna som našiel niečo o Gauntovcoch, ktorý mali údajne niečo spoločné so Slizolinom, no nevedel som čo. Musel som to zistiť. Spaľovala ma tá nekonečná túžba sa dozvedieť viac.
Za tie štyri roky sa toho dosť zmenilo. Nesedel som v kupé sám. Boli so mnou Avery, Nott, Lestrange a Mulciber, ktorý z nich štyroch bol najstarší. Chodil do ročníka spolu s Abraxasom Malfoyom, ktorý mi neskutočne liezol na nervy svojimi aristokratskými rečami. Preňho bolo vždy dôležitejšie mať viacej zlata ako rozumu.

31. október 1942

V tento nádherne strašidelný deň som využil príležitosti, že každý si užíva Halloween vonku alebo pomáha pri výzdobe Veľkej siene. V knižnici bolo menej študentov a ja som mohol hľadať to, čo potrebujem. Narazil som na zbytočnosti, no už keď som sa chcel vzdať a nechať to na zajtra, tak som zbadal v polici nakrivo položenú zaprášenú knihu. Vytiahol som ju a oprášil. Bola to kniha o Salazarovi Slizolinovi. Zapálil sa vo mne plamienok nádeje, že tu tých Gauntovcov nájdem. A našiel som. Celou dvojstránkou sa tiahol rodokmeň, ktorý mal isté medzery, ale na konci bolo meno Merope Gauntová a vedľa nej meno jej brata Morfina Gounta. Meno tej ženy mi niečo hovorilo, len som si nevedel spomenúť, koho.

26. november 1942

To meno mi nedalo spať. No i tak som sa tohto dňa vybral opäť nájsť tú knihu, kde bolo jej meno. Všimol som si niečo, čo mi predtým uniklo. Pod rodokmeňom boli napísané malé písmenká. Zobral som lupu, ktorá ležala voľne pohodená na stole a začal som čítať.
O ďalších potomkoch nemáme dôkazy, keďže Merope Gauntová utiekla od svojej rodiny s muklovským veľkostatkárom, ktorého meno sme vypátrali len nedávno, keďže príbuzní Merope o ňom nechceli veľmi rozprávať. Ten mukel sa volal Tom Riddle.
Lupa mi vypadla z ruku a dopadla na knihu. Oprel som sa o operadlo a spracovával to. Nechcelo sa mi myslieť, že môj otec je mukel. Vždy som si myslel, že to musel byť niekto vznešenejší. Bol to síce boháč - podľa tejto knihy - ale ja som prejavoval nechuť. Bol som zhnusený.

31. december 1942

Aj moje narodeniny som musel prežiť v knižnici, pretože to, že som Slizolinov potomok ma nadchlo. Nechcel som žiť v tomto svete so statusom, ktorý by vravel, že mám polovičnú krv a to vďaka otcovi.
Skúmal som Salazara Slizolina. Jeho život, štýl, učenie. Dočítal som sa aj, že samotný Merlin sa učil priamo od neho, keďže chodil do jeho fakulty (pozn. http://harrypotter.wikia.com/wiki/Merlin). Najviac ma ale upútala historka, že Slizolin založil Tajomnú komnatu, do ktorej sa dostane iba Salazarov potomok. Bol som tým nadšený.

13. marec 1943

Prečesával som hrad, tak ostražito ako sa len dalo... A nakoniec som našiel jej vchod. Problém bol, že ten vchod bol na dievčenských záchodoch, takže keď som sa chcel do nej dostať, musel som to robiť nenápadne a najlepšie za súmraku. Chodil som na večeru vždy skoro, aby na chodbách nebolo veľa študentov, keď ja budem chodiť na návštevy ku baziliskovi, ktorý svedomito robí svoju prácu.

26. máj 1943

O napadnutiach sa hovorí všade. Profesori sú vystrašený... Boja sa o Rokfort a to v preklade do môjho jazyka: boja sa o humusákov. Jediný Dumbledore podozrieva mňa. Cítim jeho oči na mne. Začal som svoje návštevy v Tajomnej komnate obmedzovať.

13. jún 1943

Bolo jasné slnečné poobedie. Vošiel na záchody. Prešli už dva týždne, čo som v komnate nebol. V jednej kabínke som počul plakať nejaké dievča, no nevšímal som si ju, čo bola moja chyba. Ešte som nič nehovoril, no počul som, ako sa potrubím plazí hadie telo. Rýchlo som v Parselčine zašepkal, aby sa komnata otvorila. Dievča prudko otvorilo dvere na dierkach od kabínky a baziliskova hlava sa na to dievča pozrela. Myrtla, ktorú všetci prezývali Umrnčaná Myrtla, padla na zem s prázdnym pohľadom na zem. Okamžite som vedel, na koho zvalím vinu. Ten hlúpu poloobor už dlho choval tú svoju obludu v žalároch. Tak som prikázal baziliskovi, aby odišiel naspäť do komnaty. Zatvoril som ju a išiel do klubovne. Čakal som a postupne sa ku mne donášali reči, že obluda zabila jedno dievča. V duchu som sa usmieval a čakal, kedy príde správna chvíľa tohto večera na udanie Rubeusa Hagrida, napriek tomu, že som vedel, že komnatu už nebudem môcť otvoriť. Tušil som, že ocenenia, ktoré môžem dostať, mi budú patriť.

23. august 1943

Celé leto som cestoval. Hľadal som svojich potomkov. Nakoniec som ich aj našiel v malej dedinke na Severe Írska (pozn. vymyslela som si, kde je Little Hangletton). Bol som znechutený. Jediné, čo som si z nej odniesol boli vraždy, krádež a upravená pamäť, ktorá pomôže Morfinovi do Azkabanu a vôbec to neľutujem.

20. november 1943

Rozhodne som naberal na vedomostiach a získal som si úcty mnohých. Ako študent s najvyšším počtom VČÚ, som si získal aj dostatočnú popularitu, no nanešťastie hlavne u dievčat, ktoré boli pre mňa nepodstatné v porovnaní s tým, čo som našiel v Oddelení s obmedzeným prístupom. Zistil som, že naozaj existuje nesmrteľnosť. No nevedel som presne, čo sa stane, ak ju dosiahnem. Práve to som potreboval zistiť.

25. november 1943

Som ochotný podstúpiť všetko na ceste za veľkosťou. Raz budem slávny a všetci sa ma budú báť, budem vzbudzovať rešpekt, to čo som vždy chcel. Preto sa lúčim s týmito stránkami a tento denník poslúži môjmu pokroku ako prvý. Nasledovať bude ďalších sedem predmetov. Ktoré to budú, to presne neviem.


Čiernovlasý chlapec v sivom saku s farbami jeho fakulty dopísal. Sedel v zamknutej prázdnej miestnosti ochránenej utlmujúcim zaklínadlom. Narýchlo prelistoval strany denníka. Vstal a namieril prútikom na denník. Začal čarovať. Cítil, že jedna z častí jeho odtrhnutej duše odchádza preč a cez prútik prúdi do denníka pred ním. Bolelo to, no myslel si, že moc, ktorú chcel získať, aby pomstil svoju povesť polovičného čarodejníka zo sirotinca, mu za to stojí.




Pre zaujímavosť som si aj napísala tabuľku šk. rokov, počas ktorých chodil na Rokfort:
1. ročník - 1937/1938
2. ročník - 1938/1939
3. ročník - 1940/1941
4. ročník - 1941/1942
5. ročník - 1942/1943
6. ročník - 1943/1944
7. ročník - 1944/1945
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 kajulinek.s kajulinek.s | 18. srpna 2012 v 9:23 | Reagovat

zajámavá povídka... jenom malé upozornění: máš tam napsané, že "Nasledovať bude ďalších sedem predmetov." ale jak tak počítám, on jich chtěl udělat jen 6+on sám = 7. pak je tu samozřejmě ještě ten kousek duše v Harrym, ale ten byl přece neplánovaný. takže by tam mělo být spíš "Nasledovať bude ďalších päť..." ;-)

2 °Alex °Alex | Web | 16. září 2012 v 14:56 | Reagovat

[1]: Áno, máš pravdu, nejako som to prehliadla :D :). Ďakujem :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx