9th Chapter - Little Argument with Ron

27. srpna 2012 v 9:30 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
V tejto kapitole sa Hermiona urazí na Rona a Riddle jej bude robiť spoločnosť ;).



Tom, ktorý bol prekvapený profesorovou uvoľnenosťou, sa premohol a na tvári vyčaroval jeden z jeho čarovných úsmevov.

Keď mali fotografovanie za sebou opäť sa posadili za stôl.
"Fotku dám vyvolať hneď zajtra," usmieval sa. "Tak a teraz prejdime k dievčatám. Počul som, že si bol cez leto u Weasleyovcov."
"Hm..." Tom zaváhal, "áno, ale čo to má spoločné s dievčatami?"

Tom odchádzal zo Slughornovej pracovne s pocitom, že je vyžmýkaný citrón. Dumbledore ho poslal na večer, po ktorom bude mať sebevražedné sklony.

Na druhý deň po obede utekal Slughorn za Dumbledorom. Zaklopal na dvere jeho pracovne a na jeho pozvanie vošiel dnu.
Profesor Dumbledore sedel za stolom a usmial sa na svojho kolegu. Vyzval ho, aby si sadol a Slughorn tak aj urobil.
"Tak ako prebehol včerajší večer?" spýtal sa zvedavo Dumbledore.
"Bohužiaľ, Albus, nemôžem ti povedať všetko. On totiž nechce, aby si jeho reakciu na tvoj návrh vedel."
"Myslíš návrh, že sa zmení?"
"Áno. Inak to prebehlo dobre. Rozprávali sme sa o všeličom... Dokonca som ho pozval naspäť do klubu," oznámil mu nadšene Slughorn.
"To je milé," odpovedal meravo Dumbledore. "Či tú ponuku prial, alebo nie," hovoril a vstal zo stoličky. Vyšiel po schodoch hore a prezeral si tituly kníh, vybral jednu a zamieril naspäť, "musí niečo cítiť, preto je aj dobre, že si ho pozval do klubu."
"Prečo musí niečo cítiť? Teda... prečo je to také dôležité, že si musel vybrať tú najškaredšiu knihu?" opravil sa Slugy.
"Síce neviem, čo po tebe mladý Tom Riddle chcel v jeden chladný večer, ale som si istý, že to bolo niečo temné. Pamätáš si na noc, kedy ste ostali vy dvaja sami v tvojej pracovni? Potreboval od teba istú informáciu," čím dlhšie Dumbledore o tom hovoril, tým vystrašenejšie sa Slugy tváril, "Dal si mi tú spomienku, ale upravenú. Povedal si," pokračoval a listoval stranami starej knihy, "mu niečo temné. Niečo, čo si nemal povedať, no nemohol si si pomôcť a nikto ti to nevyčíta," ubezpečil profesora Dumbledore.
Prestal v listovaní a našiel to, čo hľadal.
"Mám isté podozrenie, že sa ťa pýtal na niečo, čo v tej dobe mohol nájsť v zakázanom oddelení knižnice. Lenže keď som sa stal riaditeľom, tak táto kniha - Tajomstvá najčernejšej mágie (pozn. čítam 7. knihu HP, zistila som, že môj pôvodný plán už nie je taký originálny) - zmizla z toho oddelenia. Všetky takéto knihy som si zobral k sebe. Nenapadlo ma, že mladý Voldemort," Slughorn so sebou trhol a pozrel sa s vyplašenými očami na Slughorna, "bude schopný zájsť tak ďaleko, hoci som vedel, že nie je svätý. Tentoraz nemienim Harryho zaťažovať hádankami z tvojej a Riddlovej minulosti. Potrebujem sa uistiť hneď teraz, či si mu prezradil niečo o horcruxoch," dokončil svoj monológ Dumbledore.
Pri poslednom slove sa Slughornovi rozšírili oči v šoku.
"Ako... ale..." koktal Slughorn.
"Študoval som," odpovedal Dumbledore na nevyslovenú otázku. "Prisahám ti, že ak mi čo i len naznačíš, že si mu niečo povedal..."
"Nie len niečo," zašepkal vystrašene Slughorn. "Iba to, čo chcel vedieť... Ako to vlastne funguje."
"Dobre. To mi stačí," prehovoril Dumbledore. "Nebudem ťa za to obviňovať. Nemohol si za to. Teraz si sa ale u... terajšieho Toma presvedčil, že sa zmeniť chce," povedal Dumbledore a Slughorn naňho prekvapene hľadel.
"Ale... ja som ti nepovedal, že..." začal, ale riaditeľ ho opäť prerušil.
"Ak by moju, hoci nepriamo moju, ponuku neprial, tak by nešiel k tebe do klubu."
Slughorn si povzdychol a po chvíli povedal: "Máš pravdu... ako vždy. Chcel sa do klubu vrátiť iba preto, aby nejako vynahradil tú námahu, že jeho rozhodnutie pred tebou zamlčím."
"Takže... aby som prešiel k veci: Riddle musí niečo cítiť, aby sa Voldemortove časti duše zničili. Je ich ešte... päť. Vďaka tomu včerajšku si zariadil, aby sa menil na lepšieho. Za čo ti mimoriadne ďakujem."
Slughorn sa na riaditeľa vďačne pozrel. Potom jeho výraz nahradil nechápavý.
"Takže, ak bude niečo cítiť, tak sa tie... veci... zničia?"
"Presnejšie - musí cítiť ľútosť. Teraz keď prišiel do budúcnosti, je s Voldemortom nepriamo spojený, takže ak bude cítiť výčitky, tak ich pocíti aj Voldemort, lebo Tom Riddle je jeho súčasťou. Voldemort ich bude možno ignorovať, ale je šanca, že si nespomenie na tú časť tejto knihy," ukázal na starú knihu pred sebou, "kde sa píše, že človek musí cítiť výčitky, aby mohol horcrux zničiť. Samozrejme, je toto iba prvý spôsob. Ja ale chcem Tomovi trošku pomôcť a nájsť tie horcruxy. Harry v druhom ročníku našiel Riddlov denník, v lete som ja našiel Marvolov prsteň, ktorý je teraz v mojej zásuvke - rovnako zničený ako denník - a taktiež je aj na pravom prostredníku Toma Riddla z minulosti."
Slughorn bol celý čas ticho. Keď Dumbledore skončil, tak opäť prehovoril.
"Albus, tak preto ťa občas nevidíme v sieni, že?" spýtal sa a jeho kolega prikývol. "Nájdeš nejaký... ten predmet a potom čo? Zničíš ho ty, alebo počkáš až mladý Tom bude niečo cítiť?"
"To pátranie je dosť náročné, preto pochybujem, že čoskoro nájdem ďalší," poznamenal Dumbledore a zahľadel sa na svoju sčernetú ruku, "zatiaľ ale neviem, ako to urobím. Myslím, že potrvá mesiace, pokým nájdem ďalší. Preto to nechávam v Tomových rukách - nepriamo teda v tvojich rukách a ešte aj Tomových... bližších."
"Bližších? Jediný, kto sa s ním rozpráva je Teodor Nott a občas aj slečna Grangerová."
"To nevadí," povedal spokojne. "Práveže ja si myslím, že čím viacej bude so slečnou Grangerovou tráviť čas, tak tým lepšie preňho."

Prešlo už niekoľko dní, Slugy neorganizoval žiadny večierok, Dumbledore sa v sieni objavil iba párkrát a Hagrid sa so slávnym triom opäť rozprával. Jeseň začala ukazovať svoju moc a poslala na Rokfort a okolie studený vietor, ktorý študentom štípal líca. V takomto počasí sa malo dokonca ísť aj do Rokvillu. Riddle tam nemohol ísť, čo bolo preňho iba dobre. Dopočul sa aj, že ani Draco Malfoy nejde, lebo si odpykáva trest u McGonagallovej, čo mu Riddle vôbec nezávidel.
Riddle išiel výnimočne skoro na raňajky, zvyčajne spal dlhšie, aby nemusel vstávať rovnako s Malfoyom. Zobral si aj kabát, mienil sa trošku prejsť po areály.
Po raňajkách si teda obliekol kabát a vyrazil von. Golier čierneho kabátu si vytiahol vyššie. Vietor bol neúprosný. Založil ruku do vreciek a kráčal popri lese. Zastal ale pri kamenných stĺpoch, za nimi bola cestička k Hagridovej chatrči. Pozrel sa na ňu.

"Zhabú ti prútik a vylúčia ťa," povedal chladne.
"To nemôžeš!" vravel Hagrid prosebným tónom.
"Som prefekt, chytil som obludu a môžem. Pôjdeš so mnou, inak ťa nečaká nič pekné," dodal nebezpečne.
Hagrid sa poobzeral okolo seba a nakoniec rezignovane odišiel s Riddlom zo žalárov do riaditeľovej pracovne.

Uškrnul sa. Ak by to neurobil, tak by Rokfort zatvorili a on by sa vrátil na to nenávidené miesto. Otočil sa a pomaly kráčal naspäť do hradu.
Zrejme bol vonku už dlho, lebo cestou stretol niekoľko spolužiakov na ceste do Rokvillu. A hlavne dievčatá si všimli jeho spoločnosti, no on ich zaryto ignoroval. Videl aj Filcha pri bráne, ako senzorom kontroluje študentov. Kontrolou práve prešli aj Hermiona s Harrym a Weasleym. Harry s Ronom sa o niečom rozprávali, keď k nim prišla Lavender Brownová. Hermiona sa zatvárila mrzuto a pokračovala v ceste. Zastavila sa pri Riddlovi.
"Ahoj," začala nesmelo.
"Ahoj," odzdravil sa Riddle meravo. Pozrel sa na trojku neďaleko Filcha. "Tá Brownová je tak trochu ako... štetka, že?" spýtal sa.
Prekvapene sa na neho pozrela.
"No... skôr je to taká... ohováracia potvora," opravila ho mrzuto.
"Hm... rozumiem," odpovedal a pozrel sa na ňu.
"Asi ti nerobí dobre, čo? Ale ani sa ti nečudujem," dodal rýchlo a hlbšie zaboril ruky do kabátu, "nemám také rád," dokončil.
Hermiona sa mierne usmiala. Jeho zrak padol na dvojicu chlapcov, ako idú k Hermione.
"Ja už musím ísť, maj sa," rozlúčil sa s ňou a odišiel do hradu.
"Riddle? Zase?" spýtal sa jej podráždene Ron. "To sa už naozaj nemáš s kým rozprávať?"
Hermiona očervenela od zlosti a pozrela sa naňho.
"Nie, keď ty sa skvele bavíš s Lavender," osopila sa naňho a odišla do hradu za Riddlom.
Cestou stretla Ginny, ktorá sa ponáhľala.
"Čo to máš?" spýtala sa Hermiona svojej kamarátky.
"Odkaz od Dumbledora pre Harryho. A ty prečo nikam nejdeš?" spýtala sa jej a pozrela sa na Rona s Harrym vonku, ako prekvapene na ne hľadia.
"Lebo ma Ron nahneval... to je na dlho," dodala, keď zbadala Ginnin nechápavý výraz.
Rozlúčila sa s ňou a smerovala do klubovne a do svojej izby. S potešením zistila, že v izbe nikto nie je. Zložila si kabát a sadla si na posteľ. Rozmýšľala.
Zrazu jej prišlo trápne, že sa tak správala. Ale na druhú stranu... s Ronom sa hádala skoro stále. Neprešiel by ani jeden polrok bez toho, aby sa nepohádali. Prečo bol vlastne nahnevaný, že sa rozprávala s Riddlom? Bola to predsa jej vec... Môže sa rozprávať s kým chce.
S týmto tvrdohlavým tvrdením vstala z postele, zobrala si tašku a zamierila do knižnice. Cestou stretla iba nejakých prvákov a druhákov, všetci boli v Rokville. No zrazu jej cestu zatarasil Malfoy.
"Nezavadzaj, humusáčka," oboril sa na ňu a obišiel ju.
Hermiona sa neobťažovala mu niečo povedať, lebo si na to už zvykla. Otvorila dvere knižnice trochu energetickejšie akoby si želala, pričom ju madam Pinceová spražila prísnym pohľadom. Hermiona si ju ale nevšímala a išla si hľadať knihu kvôli domácej úlohe na staroveké runy. Hneď ju aj našla a zamierila do tmavého kúta knižnice. No zistila, že tam už niekto je.
"Vidíme sa opäť," prehovoril Riddle bez toho, aby sa na niečo pozrel. Mal otvorený Spellmanovu slabičnú abecedu - prekladový slovník na runy, ktorý bol trochu zlepený páskou, a pomaly písal na pergamen domácu úlohu.
"Iste," odpovedala váhavo Hermiona.
"Pokojne si prisadni, mne to vadiť nebude, nie je tu žiadny Malfoy."
"Viem, toho som totiž stretla cestou sem," povedala a sadla si oproti nemu na druhú stoličku. Položila knihu z knižnice trochu bokom a vybrala si svoje veci. Otvorila knihu, rozprestrela pergamen a začala prekladať.
Ticho tam sedeli a robili domácu úlohu. Riddle ale po chvíli zroloval pergamen a odložil staroveké runy.
"Môžeš mi, postrážiť veci, pokým sa vrátim?" spýtal sa jej náhle.
Hermiona sa na neho prekvapene pozrela a prikývla. Riddle odišiel. Hermiona pokračovala vo svojej domácej úlohe. Po takej minúte sa Riddle vrátil aj s knihou Ovplyvňujúce elixíry a bez poďakovania sa posadil. Vybral si ďalší pergamen, otvoril knihu a začal opäť písať.
"Mimochodom, Slughorn ma opäť pozval do jeho klubu," povedal jej ticho.
Hermione skoro spadlo brko. Bola prekvapená, myslela si totiž, že Slughorn nemá veľmi Riddla rád. Pozerala sa naňho v očakávaní, že ešte niečo povie, no on mlčal.
"Opäť?" nechápala.
"No... naposledy ma tam pozval, keď som mal trinásť a ty si ešte nebola na svete," uškrnul sa.
Prikývla.
"Len som prekvapená, lebo to vyzeralo..."
"Že sa ma bojí? No... mala by si pravdu, keby si to povedala hneď na prvej hodine elixírov, ale... akosi sme preborili staré ľady," vysvetlil.
"A..." začala váhavo, "to je dobre alebo zle?"
"Sám neviem," povedal a pokrčil ramenami. Sklonil hlavu a pokračoval v domácej úlohe.
Potichu ďalej pracovali. O polhodinu mali obaja všetko hotové. Počas balenia vecí Riddle premýšľal o dnešnom ráne. Bol zvedavý, čo sa dialo po tom, ako odišiel.
"Hermiona?" oslovil ju a prehodil si tašku cez plece.
"Áno?"
Hermiona išla odovzdať knihu a on ju nasledoval.
"Dnes ráno... no..."
"Si zvedavý, čo sa dialo po tom, čo si odišiel, však?" spýtala sa ho a už odchádzali z knižnice.
Riddle prikývol. Uhádla.
"V podstate sa nič nedialo, lebo som odišla," odpovedala mierne mrzuto.
"Hm... aj som sa čudoval, že si v knižnici, vieš? Dnes je ten výlet do Rokvillu a ty sa zjavíš v knižnici. Pohádali ste sa?" spýtal sa nenútene.
Vo vnútri ale dychtivo čakal na jej odpoveď. Želal, si, aby odpovedala kladne. Nemal Weasleyho rád.
"Áno, pohádali, pretože Ronaldovi očividne vadí, keď mám slobodu," povedala.
"Ronaldovi?" spýtal sa znechutene Riddle. "Tak si mu nikdy nepovedala," dodal.
"Som nahnevaná, tak..." povzdychla si. "Občas mu tak poviem, keď som nahnevaná. Ale to nie je prvýkrát."
Riddle sa uškrnul.
"Aj som si myslel," poznamenal potichu.
"Keď... on... má asi nejaký problém. Má asi problém s tým, že sa s tebou rozprávam."
"A ty nemáš?" spýtal sa, zastal a otočil sa k nej.
Pozrela sa naňho.
"Zatiaľ nie," odpovedala jednoducho.
"Ale vlastne sa čudujem vám obom," povedal s mierne prižmúrenými očami. "On sa hnevá, že sa so mnou rozprávaš a má na to právo, pretože som Slizolinčan najhoršieho zrna. Ale ty sa zase hneváš naňho. Otázka je: prečo?" spýtal sa a založil si ruky na hrudi.
Prekvapene zažmurkala a jemne zružovela.
"No... lebo..." koktala a čím dlhšie to zdráhala odpovede, tak tým viac sa Riddle tešil.
"Mám taký pocit, že kvôli Brownovej. Dostáva sa do jeho pozornosti iné dievča ako ty a to ťa štve," povedal.
Hermiona si pošúchala ramená a trasľavo to poprela.
"Klameš. Poznám to. Si totiž ako kniha," hovoril, "lebo veľmi dobre vidím, že žiarliš a to Brownová ešte nič neurobila."
"Ron je môj kamarát," začala obranne, no Riddle ju prerušil.
"S ktorým sa stále hádaš. Mám totiž pocit, že sa hádate často. A ver mi, moja intuícia ešte nesklamala," povedal potichu. "Môžeš pokračovať," pokynul jej.
"Ja len nechcem, aby mu niečo urobila," dokončila podráždene a ráznym krokom ho nechala na chodbe samého.

Čo si vlastne o sebe ten arogantný Riddle myslí? hromžila Hermiona cestou do siene na obed. No vzápätí jej v mysli zazneli jeho slová ´som Slizolinčan najhoršieho zrna´. A mal pravdu. Jedného dňa sa vráti do minulosti a vyrastie z neho to, čo teraz práve niekde vraždí nevinné životy.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx