8th Chapter - Honest Night

25. srpna 2012 v 14:30 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
V tejto kapitole pôjde trio navštíviť Hagrida a Tom pôjde večer navštíviť Slugyho na Dumbledorovu prosbu :D. Hádam sa vám to bude pozdávať... Hoci priznám sa, že to bol čudný nápad :D. Ale dúfam, že sa vám to bude páčiť :).



"Ja viem všetko," odpovedal, "teda... aspoň sa ku mne všetko dostane," dodal menej snobským tónom.

"Aha..." Nemala slov. "A... týmto smeruješ... kam?" spýtala sa váhavo.
"Popravde nikam, len som chcel povedať, že to bolo pôsobivé," odpovedal a uškrnul sa. "Vieš, takí ako on... nie sú práve mojimi favoritmi, takže som rád za každý trapas, ktorý sa im stane," dokončil.
Nastalo trápne ticho. Hermiona vôbec nečakala, že by jej toto Tom Riddle povedal. A on zase neveril, že bude chváliť čin nejakej humusáčky.
" Bol som aj zvedavý, či niečo spravíš s podvádzaním tvojho kamaráta. Viem aj, že vedomostí v elixíroch si získal podvodom," hovoril.
Hermione sa prekvapením rozšírili oči.
"Ako...?"
"Normálne," ledabolo pokrčil ramenami. "Odkáž mu, že ak nabudúce bude chcieť meniť obálky na knihách niekde, kde je veľa očí, nech si to rozmyslí."
"D-dobre," odpovedala prekvapene. Čakala, že sa začne vyhrážať.
"Peknú návštevu u..." odmlčal sa a stisol pery.
"Hagrida," dokončila.
Očividne mu robilo problémy Hagrida nejako pekne nazvať.
"Jasné," vydýchol. "Tak sa maj," povedal rýchlo a odišiel do hradu.
Hermiona sa otočila a zamierila ku chlapcom.
"Čo chcel?" spýtal sa hneď zamračený Ron.
"V podstate nič," odpovedala nakoniec. "Odkazuje ti, Harry," oslovila prekvapeného kamaráta, "aby si nevymieňal obálky učebníc, kde ťa môže veľa ľudí vidieť," dokončila.
"Aha... fajn, mimochodom, nevyhrážal sa t tým?" spýtal sa jej ustarostene.
"Nie... všetko je v poriadku," uisťovala ich.
Prečo vlastne klamala? Veď im mohla povedať o McLaggenovi... Alebo nie? Možno by si Ron začal z McLaggena uťahovať a Harry zase podozrievať Riddla.
Išli dole pozemkami školy po zelenej tráve. Hagridova chalupa sa vynímala v údolí pri lese. Vedľa nej ležal v tekvicovom záhone Hrdozobec, ktorého prekrstili na Suchoperutníka.
"Och... stále je trochu strašidelný, však?"
"Ale no tak, veď si na ňom dokonca aj letela," povzbudzoval ju Ron.
Harry sa Hrdozobcovi uklonil a stále mu pozeral do očí. Po chvíľke sa uklonil aj hipogrif.
"Ako sa máš?" spýtal sa ho Harry a podišiel k nemu, aby ho mohol pohladkať.
"Hej!"
Hagrid vyšiel spoza chalupy v kvetinkovej zástere (pozn. viem si predstaviť Riddlov výraz, keby ho videl) s vrecom zemiakov. Jeho obrovský pes Tesák šiel za ním. Zaštekal a trielil k triu.

Profesor Slughorn nervózne stál pred Dumbledorovým stolom.
"Takže chceš, aby som sa s ním porozprával? A o čom?" spýtal sa zúfalo Slughorn Dumbledora, ktorý pohodlne sedel.
"O všetkom, čo ti len napadne, Horace. Buďte k sebe úprimný, pomôže mu to. Ty si bol jediný, kto mal k nemu najbližšie."
"Áno a on to aj využil. On... bol zlý..." hovoril Slughron, "on... síce sa tváril zdvorilo a milo, mal v sebe diabla a ja som mu tak na všetko naletel. Albus... toto bude dosť trápne," dodal.
"Nebude. Ten chlapec nevie o tom, čo všetko ti ešte porobil. Od toho dňa čo opustil svoju dobu - náhodne, samozrejme - nemôže vedieť, čo sa dialo... Och," riaditeľ si zložil hlavu do dlaní. Potom sa pozrel na Slughorna a vyzeral vyčerpane. "Dosť ťažko sa o tom rozpráva... Voldemort," Slugy sa mykol, "by vedel, čo všetko z teba ešte vytiahol, ale Tom nie, lebo z tej doby odišiel." Nastala odmlka. "Naozaj sa to ťažko vysvetľuje. Hádam ma chápeš," dodal s nádejou.
"Myslím, že áno," prikývol Slughorn. "Poviem príklad. Napríklad... keby odišiel dvanásteho októbra sem, tak nebude vedieť, čo robil trinásteho. Ale Veď-Vieš-Kto to bude vedieť, však?"
"Presne," usmial sa Dumbledore, potešený, že to jeho starý kamarát pochopil. Potom mu úsmev zmizol z pier. "Tak sa s ním porozprávaj! Nemôže sa cítiť uväznený... ak nebude poznať náklonnosť, tak bude nebezpečnejší. A ja nechcem, aby sa z neho stal Voldemort. Aj keby sa malo stať neviem čo," povedal tvrdohlavo riaditeľ.
Zobral pergamen a začal naň niečo písať. Keď dopísal, tak vstal a podal list Félixovi. Schmatol ho do zobáka a vyletel von oknom.
"Čo si urobil?" spýtal sa ho Slughorn.
"Práve som Toma pozval k tebe do pracovne. Dnes o ôsmej večer."
Profesorovi elixírov išli oči vypadnúť z jamiek.
"ČO? To nie!"
"Ale áno. Ty sám by si to nikdy neurobil, lebo sa bojíš. Bojíš sa, že ťa bude zase klamať. Dám ti ale radu," prišiel k nemu a ukázal naňho prstom, "ak bude príliš zdvorilí a začne sa milo usmievať, bude to znamenie, že klame. Ver mi."
Slugy si povzdychol.
"Fajn."

"Čo sa stalo?"
"On..." pregĺgol Hagrid, ktorý práve plakal nad kopou zemiakov. "Aragog... myslím, že umiera. On... ochorel a... a neuzdravuje sa..."
Hermiona potľapkala Hagrida po pleci. Nikto nevedel, čo povedať, pretože Aragog chcel dať Harryho a Rona v ich druhom ročníku jeho deťom ako potravu.
"A myslím, že neni bezpečné chodiť blízko k jeho deťom... chovajú sa čudne," povedal a hlasno sa vysmrkal do zástery a pozrel sa na nich.
Po chvíli ticha odpadla napätá atmosféra. Napriek tomu, že Harry s Ronom nemali veľkú chuť kŕmiť Aragoga červami, tak Hagrid bol rád, že si všetko vyjasnili.
"Ja som mohol tušiť, že vám bude velice ťažko ma nejako vopchať do rozvrhu," uznal mrzuto a nalial im čaj.
"Ja už umieram od hladu," prehlásil Harry, keď kráčali naspäť do hradu. "A musím ešte aj dnes večer sedieť u Snapa. Tentoraz ma Dumbledorovo posedenie pri mysľomise nezachráni."
V hrade si všimli McLaggena, ako sa pokúša vojsť do Veľkej siene. Podarilo sa mu to až na druhý pokus, lebo na prvý vrazil do zárubne. Ron sa natešene zachichotal a ponáhľal sa do siene za ním, Harry ale chytil Hermionu za ruku a zdržal ju.
"Čo je?" spýtala sa obranným tónom Hermiona.
"Ak chceš vedieť môj názor," šepkal Harry, "McLaggen naozaj vyzerá ako očarovaný."
Hermiona sa začervenala.
"No dobre... urobila som to," zašepkala ešte tichšie, "ale mal si počuť, ako sa vyjadroval o Ronovi a o Ginny. A je nechutný! Určite by si nechcel mať v tíme niekoho ako je on."
"No to naozaj nie," pripustil Harry. "Ale nebolo to nečestné, Hermiona? Veď si prefektka."
"Už o tom nerozprávajme," povedala roztržito a zamierila do siene.
Harry ju s úškrnom nasledoval.

Riddle bol prekvapený listom od Dumbledora. Vyznel akoby chcel, aby si dal Tom s profesorom rande. Ale možno to Tom len tak prečítal... (pozn. puberta zastihla aj mladého Voldemorta) Sám mal ale zo Slugyho čudné pocity.
Zastal pred dverami starej pracovne profesorky Merrythoughtovej, ktorá teraz patrila Slughornovi. Zaklopal a ozvalo sa: "Ďalej!" Vošiel do priestrannej pracovne s gaučom, kreslom, kozubom, pracovným stolom a samozrejme, Slugyho policu so slávnymi ľuďmi, ktorých kedysi učil. Slughorn sedel ale za kruhovým stolom na konci miestnosti.
"Poď ďalej," pozval ho.
Zavrel dvere a podišiel k nemu. Pokynul Tomovi, aby si sadol. Tak aj urobil.
"Dáš si čaj? Čierny, samozrejme," dodal rýchlo.
Tom prikývol a ticho sledoval, ako profesor nalieva z porcelánového čajníka čierny čaj do malej šálky. Podal ju Tomovi a potom nalial aj sebe.
"Profesor Dumbledore mi napísal, že so mnou chcete o niečom hovoriť," začal Tom.
Slughorn nervózne spojil dlane.
"No áno... chcem..." začal váhavo. "Najprv sa ťa chcem spýtať, či nemáš nejaké otázky?" spýtal sa ho, dúfajúc, že Tom načne konverzáciu.
"Áno, mám. Na začiatku hodiny sa vždy správate ku mne tak... vyplašene a keď správne na niečo odpoviem, tak ma pochválite. Nerozumiem tomu," zdôveril sa Tom.
Profesor prikývol na znak, že to pochopil.
"No... ide o to, že ja sa proste obávam, čo by ste mohli spraviť... aké veci by ste boli schopný urobiť. Ale potom ma zrazu prebudili vaše vedomosti a spomenul som si na staré časy, kedy ste na mojich hodinách žiarili," usmial sa profesor.
Riddle sa uškrnul.
"Bolo príjemné nemať konkurenciu," priznal sa.
Slughorn sa na jeho vete zasmial.
"Áno... ale teraz ju máte vo forme šikovnej študentky," nadchol sa profesor a Tom si zatiaľ odpil z čaju, "aspoň teda čo som počul, je vážne výborná."
"Pán profesor," oslovil ho zrazu Tom, "prečo ale máte obavy?"
Profesor sa zarazil. Pozrel sa na Toma s prekvapeným výrazom.
"No... viete, Tom, viem, čo ste tu - v budúcnosti - za človeka a občas... ťažko sa mi hľadí už druhýkrát na môjho obľúbeného študenta, keď viem, že jedného dňa sa možno vráti do minulosti a bude z neho... niečo zlé." Slughorn vyzeral naozaj úprimne, jeho oči boli zrazu veľmi vážne, no zároveň aj sklamané. Tom pár krát zažmurkal a pozrel sa na šálku. Nevedel, čo má povedať.
"Ale," začal opäť Slughorn, "nemôžem vás ani tak obviňovať. Nemali ste najideálnejšie zázemie na vývoj po dobrej ceste. Naopak ale verím, že tu vás môže stretnúť niečo nové," Tom sa pozrel na Slughorna, v tvári nemal žiadny výraz, čo by prezrádzal jeho myšlienky, "niečo, čo vám zmení život. A preto by bolo pre mňa sklamaním, keby to tak nebolo. Vždy som chcel, aby z vás vyrástol schopný mladý muž a nie... Veď-Viete-Kto. No ale nechcem vám riadiť váš život, lebo nie je môj," dokončil.
Nastalo ticho. Obaja si hľadeli do očí. Profesor a študent. Po chvíli sa Tom narovnal, oprel si lakte o stôl a zložil ruky a dlane spojil. Hľadel na ne.
"Nečakal by som," začal tichým hlasom, "že jedného dňa mi nejaký profesor bude hovoriť do duše." Pozrel sa na profesora. "Nikto predtým to takto neurobil," povedal.
Opäť nastalo ticho.
"Takže... tušíte, o čo mi ide?" spýtal sa profesor.
"Áno," odpovedal Tom a pozrel sa na Slugyho, "chcete aby som neopakoval chyby mojej minulosti, aj keď ju celú nepoznám."
Slughorn sa slabo usmial.
"Presne," potešil sa.
Tom váhal. Má to prijať, alebo nie?
"Môžem sa spoľahnúť na vašu diskrétnosť?" spýtal sa ho ticho Tom a naklonil sa mierne k nemu.
Profesor prekvapene zažmurkal očami.
"Samozrejme, Tom."
"Súhlasím, ale iba pod podmienkou, že to ostane iba medzi nami," povedal Tom.
Profesor bol ticho. A čo Dumbledore?
"A profesor Dumbledore?" spýtal sa Toma.
Pri tom mene zavrel Tom oči. Potom ich otvoril. Mal nechať Dumbledora, aby sa tešil zo svojho víťazstva? To určite nie.
"Nie," odpovedal nakoniec Tom. "A ak vám to robí problém, tak vám to môžem vynahradiť," dodal rýchlo, no zdvorilo a pozrel sa na Slughorna.
"Aha... myslíte si, že mi bude trhať srdce, ak to nepoviem profesorovi Dumbledorovi?" Slugy sa krátko zasmial.
"To je trochu prehnaný výraz. Len si myslím, že ma sem vo vašom mene pozval len kvôli tomu, aby zistil, čo táto návšteva prinesie. Či budem ochotný sa zmeniť, alebo nie."
Slughorn prikývol.
"Máte pravdu. Keďže máme úprimný večer, tak vám môžem prezradiť, že je to tak, hoci to profesor Dumbledore nedal najavo."
"Tak... ako tú vašu... námahu nič neprezradiť Dumbledorovi môžem odčiniť?"
Slughorn sa zamyslel, lebo netušil, čo mu má odpovedať. Porozhliadol sa po miestnosti. Zrazu mu padla do oka polica s bývalými študentmi. Od kedy Tom zhodil masku nevinného študenta a stal sa Voldemortom, jeho fotku už na polici nemal. Bolo by skvelé mať ju tam opäť. Nebol síce... pedofil, ale na Toma sa dobre pozeralo. Bol to elegantný mladý, dospievajúci chlapec.
"Je tu jedna vec... Vráťte sa do môjho klubu," usmial sa na Toma jeho profesor elixírov.
"To je všetko?" spýtal sa Tom so zdvihnutým obočím.
"Áno! A vrátim vás aj na policu," začal ospevoval Slughorn svoje plány.
Tom sa uškrnul.
A je späť starý Slugy, pomyslel si.
"Ale musíme vám spraviť novú fotku," vyhlásil a Tom sa prestal usmievať. "Tá stará vo mne nevyvoláva práve najlepšie spomienky."
"P-prosím?" spýtal sa Tom s vystrašeným výrazom. "Vy dobre viete, že neznášam fotenie!"
"Máte pravdu, viem to, preto to aj navrhujem," povedal profesor, akoby to bola samozrejmosť.
Vstal a prešiel k stolíku, ktorý mal pod policou a tiež mal na vrchu fotky. Z jedného zo zásuviek vybral starý fotoaparát.
"Vy naozaj myslíte na všetko," poznamenal.
Slughorn sa zasmial.
"Ani nie, ešte som sa ťa nespýtal na dievčatá, chlapče," šibalsky naňho ukázal prstom a prikázal mu, aby sa postavil k nižšiemu stolu, kde mal svoje presýpacie hodiny s hadmi. Tom sa tváril znechutene, no i tak mu to s hadmi v pozadí svedčalo.
"Kto vás vlastne naučil fotiť?"
"Jeden šikovný čarodejník v Indii. Bolo to tesne po mojom odchode do dôchodku," odpovedal veselo profesor. "Posuň sa tak, aby bolo vidno aj tie hodiny, hadov máš predsa rád. Tak... výborne. Usmievaj sa, nechceš predsa zabiť svoj šarm," napomenul ho profesor.
Tom, ktorý bol prekvapený profesorovou uvoľnenosťou, sa premohol a na tvári vyčaroval jeden z jeho čarovných úsmevov.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx