5th Chapter – Hogwarts after 53 years 1/2

15. srpna 2012 v 10:03 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
Trošku dlhšia kapitola, ale myslím, že si ju užijete :). Zo začiatku budú Harryho špekulície, nakoniec sa Hermiona zastane Riddla (ona to popiera, ale ja nie :D), potom sa Krivolab zoznámi s Riddlom :D.



"Neviem, ale mali by sme sa radšej vrátiť naspäť," povedala znepokojene Hermiona.
Ostatní prikývli a schovali sa pod plášť a išli naspäť.

Harry posledný týždeň prázdnin strávil úvahami, čo tak mohol Malfoy od Borgina chcieť a čo ho tak vystrašilo. Navyše o tom nechcel povedať Riddlovi a Hermiona s Ronom mu neverili. Mal okolo Malfoya čudný pocit a Hermiona s Ronom si to nevšímali. Malfoyov otec bol smrťožrút a práve ho zatkli do Azkabanu... možno Malfoy...
"Možno je smrťožrút!" vykríkol Harry do tichej izby.
Riddle, ktorý sedel na posteli a čítal, zdvihol zrak a pozrel sa na Harryho. Ten si uvedomil svoju chybu.
"Kto?" spýtal sa podozrievavo Riddle.
Harry mu neodpovedal a utekal hľadať Rona s Hermionou. Hermionu videl von s Ginny, ako sa rozprávajú, Ron bol vo svojej izbe a pozeral sa z okna, kde mal výhľad na tie dve dievčatá.
"Ale no tak, Ron!" povzdychol si Harry, ktorý práve sedel na jeho posteli.
"Harry, Malfoy má len šestnásť. Myslíš si, že by mu Veď-Vieš-Kto dovolil sa k nemu pridať?" spýtal sa pochybovačne Ron.
"A čo u madam Malkinovej? Ešte sa ho ani nedotkla, vykríkol a odtiahol ruku, keď mu išla vyhŕňať rukáv. Bola to ľavá ruka. Má vypálené Temné znamenie."
Ron sa tváril znepokojene, no stále ho to nepresvedčilo.
"Ukázal niečo Borginovi. Niečo, čo ho vystrašilo. Ukazoval mu, s kým má dočinenia - so smrťožrútom."
"Harry, nechajme to tak. Čas nám ukáže, či je Malfoy taký statočný, aby sa k nim pridal," dokončil to Ron a opäť sa zapozeral do okna.
Harry už vstával, keď sa Ron ozval: "Zaujímalo by ma, či má Riddle Temné znamenie." Harry pokrčil ramenami a povedal: "Spýtajme sa ho, ak ťa to tak zaujíma. Len aby sme ostali živý, keď nám bude odpovedať. Poď."
Obaja zišli do Fredovej a Goergeovej izby, Riddle tam už nebol.
"Zrejme išiel na obed. Videl som Hermionu s Ginny, ako idú do domu. Asi sme mamu nepočuli," dodal Ron.
Vošli do kuchyne, Riddle tam už bol. Oproti nemu sedela Hermiona a vedľa nej Ginny. Na čele stola sedel pán Weasley. Pani Weasleyová sa na nich usmievala od sporáka.
"Už som chcela ísť hore, kde tak dlho ste?"
"Rozprávali sme sa," odpovedal Ron a podozrievavo si Riddla premeriaval.
Harry si sadol vedľa Riddla po ľavej strane a Ron vedľa Hermiony. Riddle sa pozrel na Rona a na Harryho, potom naspäť na Rona.
"Chceli sme sa ťa niečo spýtať," začal Harry.
Hermiona spozornela. Obávala sa ďalších problémov. Riddlov a Hermionin pohľad sa stretol. Hermiona v ňom ale dlho nezotrvala, cítila sa čudne. Nechcel, aby si myslel, že s tým má niečo spoločné. Preto sa pozrela na Rona a Harryho.
"Čo?" spýtal sa Riddle meravým hlasom.
"Máš Temné znamenie?" spýtal sa Harry.
Okamžite nastalo v kuchyni ticho a všetky pohľady sa otočili na Riddla, ktorý sa tváril nechápavo.
"Nerozumiem. Čo to je?" opýtal sa zmätene.
Ron sa rozosmial a Riddle sa naňho zamračil.
"Tak to je dobré!" smial sa Ron. "On ani nevie, čo to je, keď to určite sám vymyslel! AU!" vykríkol Ron. Hermiona ho kopla do píšťaly a mračila sa naňho.
"To nie je smiešne," povedala.
Harry využil situácie a rýchlo rozopol gombíky na Riddlovej košeli a vyhrnul mu rukáv. Na jeho bledom predlaktí nič nebolo. Obaja sa na seba pozreli. Riddle jemne prižmúril oči.
"Ešte nejaké otázky?" spýtal sa nebezpečne.
"Nie, prepáč," povedal ticho Harry.
Riddle si zroloval rukáv košele a zapol gombíky.
"Môže mi to konečne niekto vysvetliť?" spýtal sa podráždene.
"Veď-Vieš-Kto označil svojich smrťožrútov," začal pán Weasley, "Temným znamením. Pomocou neho ho môžu privolať alebo naopak. Majú ho vypálené ako tetovanie na ľavom predlaktí," objasnil mu to pán Weasley.
Riddle sa pozrel na Harryho a Rona.
"Myslíte si, že som taký hlúpy, že som taký hlúpy, že si nechám vypáliť nejaké znamenie?" hneval sa Riddle. "A rovno pod Dumbledorovým nosom? To si rovno na čelo môžem písať: "Stretnutie smrťožrútov dnes večer na siedmom poschodí"! Úprimne, ako by to aj vyzeralo? Bolo by to pohoršujúce... Sirota sa nechala potetovať, skvelý titul, čo povieš?"
"Nerozumiem. Prečo by sa..." začal Ron.
"Pretože to v tých časoch tak bolo," ozvala sa Hermiona. "Siroty mali byť čisté a upravené. Tetovanie nespadá pod kategóriu "čisté". Bola by hanba, keby sa sirota nechala potetovať vzhľadom na to, že sa o nich starajú. Bralo by sa to ako urážka," dokončila Hermiona (pozn. toto som si vymyslela). Všetci sa na ňu prekvapene pozerali. "Čítala som to," dodala skromne.
"Hermiona, existuje niečo alebo nejaká kniha, ktorú si ešte nečítala?" spýtal sa Ron.
Hermiona sa na neho škaredo pozrela, no už nemohla nič spraviť, lebo im pani Weasleyová dávala obed.
Po obede Hermiona hneď vstala a odišla. Ginny sa na Rona oborila a išla za ňou.
"Čo som povedal?" spýtal sa nechápavý Ron.
"Ona sa len nehanbí byť múdra, očividne sa ty nehanbíš byť hlúpy," povedal Riddle a tiež odišiel.
Ron sa pozrel na Harryho, ten si premeral Ronových rodičov a znepokojenú Fleur.
"Vysvetlím ti to," odpovedal mu a obaja odišli hore.

Hermiona sedela na svojej posteli a Ginny sedela práve oproti nej a držala ju za ruku.
"Prečo ťa to tak vzalo? Mnohokrát si z teba už uťahoval, tak prečo teraz?" spytovala sa Ginny.
"Vieš... uťahoval, ale to väčšinou pri tom nebol nijaký slizolinčan... Bolo mi to trápne, že sa mi vysmieva práve pred ním. Akoby pre Riddla nebolo dosť ponižujúce, že musí sedieť so mnou jedným stolom a Ron to ešte zhoršil," hovorila Hermiona s červenými očami.
Ginny sa zamračila.
"Prečo by ti na tom malo záležať? Bála si sa snáď, že Riddle dokončí, čo Ron začal?" spýtala sa a Hermiona prikývla. "Podľa mňa, aký je Veď-Vieš-Kto ja pochybujem, že by bol hlúpy, preto si myslím, že mu nevadí spoločnosť niekoho múdreho," povzbudzovala ju.
"A Fleur?"
"Och, koho zaujíma tá vília potvora?"
Obe sa krátko zasmiali.
"Myslím len, že Ron bol nahnevaný, lebo si myslel, že sa Riddla zastávaš," dodala Ginny po chvíli ticha.
"Aj to je možné," Hermiona pokrčila ramenami.

Harry po komplikovanom rozhovore s tvrdohlavým Ronom išiel do izby zobrať špinavé veci na pranie. Pani Weasleyová ich nedávno upozorňovala, aby nenechávali pranie a balenie na poslednú chvíľu. Aj s Riddlom sa pobrali do kuchyne za pani Weasleyovou.
V kuchyni sedela Fleur a vo veľkom plánovala svadbu, zatiaľ čo pani Weasleyová sledovala riad, ako sa umýva. Bola v zlej nálade.
"...rozhodli sme sa s Billom, že budeme mať dve drhužičky. Ginny a Gabrhielle budú spolu vyzherať úžasne. Uvažujem, že by som ich obljékla do bledej zlatej. Rhužová by prhi Gininých vlasoch vyzherala prhíšerne..."
Harry a Riddle sa na seba pozreli s kamennými tvárami.
"Tom, Harry!" nahlas zvolala pani Weasleyová, čím prerušila Fleurin monológ.
"Achoj, Thom, ´Arry" usmievala sa Fleur.
Harry sa nesmelo usmial a Riddle nereagoval, iba si ju chladne premeriaval.
"Chcela som vás oboznámiť s bezpečnostnými pokynmi na zajtrajšiu cestu do Rokfortu. Zase budeme mať ministerské autá a na stanici nás budú čakať aurori..."
"Bude tam aj Tonksová?" spýtal sa Harry a podával pani Weasleyovej metlobalové oblečenie.
"Nie, myslím, že Artur povedal, že ju preložili inam."
"Tá Tonkzová sa ale opustila," uvažovala Fleur, keď Riddle dával pani Weasleyovej svoju uniformu. "Podľa mňa je to veľhká chyba..."
"Radšej už choďte, nech sa nenaháňame na poslednú chvíľu ako zvyčajne."

Na druhý deň sa naozaj tak neponáhľali. Vstali skorej a hneď sa obliekli.
Riddle si práve zapol posledný gombík bielej košele, keď sa vedľa jeho nohy niečo pohlo. Rýchlo a podozrievavo sa dolu pozrel a zbadal ryšavého Krivolaba. Ustúpil. Harry sa zachichotal.
"Vidím, že ťa Krivolab už spoznal osobne," prehovoril Harry.
Krivolab zavrčal. Do toho vošla do izby Hermiona.
"Kde je?" spýtala sa nervózne. Harry ukázal na Krivolaba vedľa Riddla. Hermiona sa striedavo pozerala na svojho kocúra a Riddla. Potom si to uvedomila, zružovela a išla si zobrať kocúra do svojho náručia.
"Chceš, aby som sa totálne zbláznila?" dohovárala pradiacemu Krivolabovi, keď odchádzala.
Harry sa uškrnul.
"Ako dlho ho má?" spýtal sa Riddle.
"Od tretieho ročníka. Neviem, prečo kúpila práve jeho. Má krivé nohy, je príliš chlpatý, škaredý a kedysi chcel zjesť Ronovho starého potkana."
Riddlovi sa zablesklo v očiach.
"A podarilo sa mu to?" spýtal sa s nádejou.
"Nie, ukázalo sa, že ten potkan je vlastne animágus."
"Je? On ešte žije?"
"Áno," povedal mrzuto Harry. Ľutoval, že sa k tejto téme opäť vrátil.

Keď dorazili ministerské autá, stáli už pred domom zbalený. Hermionin Krivolab bol zavretý v cestovnom koši, Harryho Hedviga, Ronov Kvík a Ginin nový fialový pygmejský chumkáč Arnold trónili vo svojich klietkach. Rozlúčili sa s Fleur a pohodlne sa usadili v aute.
Na stanici ich nečakal veselý Hagrid, ale dvaja bradatý aurori v čiernych okuliaroch a muklovských oblekoch. Každý sa postavil z jednej strany skupinky a bez slova ich sprevádzali na nástupište. Rýchlo prešli cez bariéru. Na nástupišti deväť a tri štvrte už bolo plno ľudí.
Trio sa rozlúčilo s pani Weasleyovou.
"Ďakujem, za všetko. Asi sa ešte uvidíme," lúčil sa Riddle bez výrazu. No pani Weasleyová bola aj tak šťastná.
"Tešilo ma, Tom. Maj sa tam pekne. A dávaj si pozor," dodala tichšie.
"Nebojte sa, skôr by si mali dávať pozor ostatní," uškrnul sa a nasledoval trio.
Nastúpili. Ron a Hermiona sa s Harrym rozlúčili a odišli do prefektského vagóna.
"Ako je možné, že je Weasley prefektom?" spýtal sa Riddle Harryho.
"Úprimne... nemám tušenia," povedal Harry a spomenul si na ten čudný pocit, keď Ron dostal obálku s odznakom. "Poďme si nájsť kupé."
Po ceste po úzkej uličke na nich študenti civeli. Na Harryho napoly uchvátene, napoly zvedavo a na Riddla tiež zvedavo, no aj podozrievavo. Dievčatá boli tiež nadšené aj Harrym, aj Riddlom. Bol pre ne nový študent... pekný a tajomný.
Oproti nim kráčal Neville Longbottom. Trochu sa zmenil, jeho tvár nebola až tak okrúhla a vyzeral šťastnejšie. Za ním išlo blond dievča s modrými zasnenými očami - Luna Lovegoodová.
"Ahoj, Harry," pozdravili ho.
"Ahojte," odzdravil im Harry. Potom sa obrátil na Riddla. "Toto je Neville Longbottom a Luna Lovegoodová. Luna, Neville, toto je Tom Tool, vzdialený príbuzný," dodal trochu nervózne. Nevedel, ako Riddle zareaguje. Prekvapivo si podal ruky s obomi a neuvrhol na nich žiadne zaklínadlo. Bolo vidieť, že nadšený nie je.
"Poďme si nájsť kupé," prehovoril do ticha nervózne Neville.
Cestou ich opäť sprevádzali pohľady študentov. Nakoniec sa im podarilo nájsť voľné kupé. Harry a Riddle si sadli vedľa seba a Neville s Lunou si sadli oproti nim.
"Sršeň sa stále dobre predáva?" spýtal sa Harry, ktorý si práve všimol Lunin časopis.
"Áno," prehovorila Luna šťastne, "náklad išiel pekne hore."
"Prečo vás tak okukujú?" spýtal sa náhle Riddle.
Nastalo ticho.
"No... minulý rok sa stala istá vec. Boli sme na ministerstve a bojovali proti Veď-Vieš-Komu a tak nejako sa to rozšírilo po novinách," povedal v krátkosti Harry.
"Myslel som si, že starú mamu bude hnevať toľká publicita," vravel Neville, "ale bola veľmi spokojná. Vraj začínam konečne robiť česť môjmu otcovi, kúpila mi aj nový prútik, aha!"
Vytiahol ho a ukázal Harrymu.
"Čerešňa a vlas jednorožca," oznamoval hrdo. "Myslíme si, že bol z posledných, čo Ollivander predal, lebo na druhý deň zmizol - och, vráť sa, Gertrúda!"
Nevillova žaba skočila pod sedadlo a Neville tam musel vliezť, aby ju vytiahol. Často utekala na slobodu. Kým tak ticho sedeli, pred ich kupé nastal menší rozruch. Skupinka štvrtáčok sa tam chichotala a na niečom dohadovala. Nakoniec do kupé vošlo odvážne vyzerajúce dievča s veľkými čiernymi očami, výraznou bradou a čiernymi kučeravými vlasmi.
"Ahoj, Harry," prehovorila sebavedomo. "Ja som Romilda Vanová. Nechcel by si ísť k nám do kupé? Nemusíš byť s nimi," povedala mierne pohŕdavým tónom, ukazujúc na Nevillov, ktorý vytŕčal spod sedadla a na Lunu s prízrakohľadmi na nose, vďaka ktorým vyzerala ako pestrofarebná sova.
"To sú moji priatelia," chladne odvetil Harry.
"Och, tak dobre," Romilda bola očividne prekvapená. Odišla.
"Ľudia očakávajú, že máš úžasnejších priateľov, než sme," poznamenala Luna, čím prejavila svoju vlastnosť dostať ľudí do rozpakov svojou úprimnosťou.
"Vy ste úžasní," povedal Harry. Do oka mu padol Riddle, čítal. Nebolo to nič prekvapivé. Obrátil sa opäť na Lunu. "Ani jeden z nich so mnou nebojoval na ministerstve."
"To si povedal pekne," usmievala sa Luna.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx