2nd Chapter - Bad Dream or Nightmare

4. srpna 2012 v 10:13 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
V tejto kapitole sa objaví nepríjemná nočná mora a zistíte, že Tom je hrozne ctižiadostivý a túži po popularite aj v novinách :D.


"Nezahrávaj sa, Tom Riddle, mňa to dosť štve," precedil pomedzi zuby Ron.
"A mňa to dosť baví," uškrnul sa mladý Voldemort.
"Ron, prestaň, prosím," ozvala sa Hermiona. Ron sa na ňu neveriacky pozrel.
"Čo sa tak pozeráš?" oborila sa naňho Ginny, aby podporila kamarátku. "Harry je určite v poriadku, nevidíš, že si z teba uťahuje?" ukázala na Riddla a jeho šťastné oči.
"Čo sa deje?" ozval sa za nimi Harryho hlas. "Vraj máme trhať burinu. Prepáčte, že som sa zdržal, pani Weasleyová, ale mal som niečo na práci," dodal rozpačito.
"To je v poriadku, Harry," povzdychla si pani Weasleyová. "Deti, šup do práce," vyzvala ich, "burina musí byť rýchlo vytrhaná, inak to milá Fleur pekne okomentuje," dodala mrzuto.
"Tá Fleur musí byť potom vážne hrozná," ozval sa Riddle a pozrel na Molly.
"Ja sama neviem, čo si o nej mám myslieť," povedala a odišla do domu.
Pustili sa teda do práce. Nešlo im to rýchlo, no ani pomaly. Riddle bol celý čas ticho a usilovne pracoval. Harry a Ron boli tiež ticho, čo bolo veľmi prekvapujúce. Hermiona bola blízko Ginny, občas sa na seba obe znudene pozreli.
O takú hodinu to už mali hotové. Riddle vstal z trávy, utrel si mierne spotené čelo. Hneď vstal aj Ron a pozrel sa na Riddla pohŕdavým pohľadom, zobral svoju burinu a išiel ju odniesť k svojej mame, ktorá tam už stála a čakala, kým skončia.
"Ďakujem," poďakovala sa im a usmiala sa na Toma. Ten nijako nereagoval a išiel do domu.
"Kam ideš?" zakričal za ním podozrievavo Ron. Riddle zastal a otočil sa k nemu.
"Tam, kde aj králi musia ísť sami," odpovedal štipľavo a odišiel.
"Dúfam, že keď budeme na Rokforte, nebudem ho musieť vídavať každý deň," zahundral Ron.
"Mám taký pocit, že on si želá to isté," dodal Harry.
"A to vám ešte nič nespravil," ozvala sa Hermiona.
"Želajme si, aby to tak aj ostalo," doplnila ju Ginny.
"Ron, Harry, hlavne ho, prosím vás, neprovokujte," poprosila ich pani Weasleyová. "Dumbledore aj Remus povedali, aby neboli problémy."
"Veď áno..." zahundral Ron a išiel do domu. Harry ho nasledoval s hlbokým povzdychnutím.
Večer sa blížil a pani Weasleyová s dievčatami pekne vyčistila kuchyňu na počesť Fleur. Všetky tri to robili s mrzutými tvárami. Ani jedna akosi Fleur nemali radi. Hermiona mala ešte v čerstvej pamäti, ako sa do nej Ron zaľúbil vo štvrtom ročníku. Potom sa dozvedeli, že Fleur pracuje v Gringottbanke na polovičný úväzok a Bill ju "doučuje" z angličtiny. Nakoniec to dopadlo tak, že sa budú brať. Dnes večer mala prísť Fleur, aby žila s Weasleyovcami a aby ich spoznala. Lenže Ginny, Hermiona a sčasti aj pani Weasleyová nemali chuť spoznávať Fleur.
"Kto je vlastne tá Fleur?"
Všetky tri sa otočili od kuchynskej linky a pozreli sa na Riddla, ako stojí neďaleko nich. Ruky mal prekrížené na hrudi a zamračene sa na ne pozeral. Vyzeral nonšalantne a ledabolo ako vždy.
"Fleur Delacourová bola v našom štvrtom ročníku reprezentantkou Beauxbatonsu v Trojčarodejníckom turnaji," začala mrzuto Ginny. "Nevyhrala ho a teraz neznámym spôsobom sa dostala k Billovi a tí dvaja sa chcú brať," dodala znechutene.
"Je hrozná," doplnila ju Hermiona a strúhala zemiak.
"Prečo?" nechápal Riddle.
"Uvidíš," odpovedala Hermiona pohotovo.
"Mám vám pomôcť?" ponúkol sa zdvorilo.
Dievčatá sa naňho prekvapene pozreli a pani Weasleyová sa naňho milo usmiala.
"Nie, Tom, zvládneme to," povedala mu. On pokrčil ramenami a odišiel.
"Má prísť aj niekto iný okrem Billa a Fleur?" spýtala sa Ginny.
"Tonksová a Fred s Georgom," odpovedala jej matka.
"Aspoň niekto normálny... v rámci možností," dodala Ginny, mysliac na Freda a Georga.
Bolo sedem hodín večer a návšteva toľkých ľudí bola v plnom prúde. Riddle sa tam necítil ktovieako dobre. Všetko to boli zradcovia. Toto jeho tvrdenie sa ešte viac potvrdilo, keď zachytil rozhovor pána Weasleyho s jedným dvojčaťom. Rozprávali sa o muklovských kúzlach. Keby Fleur nevyzerala tak... príliš očarujúco, aj by sa mu pozdávala. Vyzerala aj dosť vznešene, tak čistokrvne. Tonksová bola jej pravý opak. Tonksová mala krátke vlasy myšacej farby a ani ona sa na dnešnej návšteve nezabávala. Tonksová sedela s Hermionou a Ginny pri kozube a o niečom sa zhovárali. Sem-tam sa pozreli na Fleur.
"A čo ten Riddle? Vraj je to Veď-Viete-Kto," zmenila tému Tonksová.
Dievčatá sa nervózne pomrvili a prikývli.
"Ako sa k vám správa?"
"Neutrálne," Hermiona pokrčila ramenami.
"Ja som sa s ním rozphrávala iba chvíľu," vyrušila ich Fleur a zobrala si malý koláčik zo stolíka pred dievčatami. "Cíthila som taký... írshky prísvuk. Taký prísvuk ide aj z raráškov," hovorila ticho, akoby sa bála či naokolo nie je nejaký rarášok, ktorý páchne írštinou. "Zhnie to sexi," dodala s malým úsmevom. "Príde mi ako shlušný chlaphec," povedala na koniec a odišla.
"To je krava," vydýchla Ginny a Hermiona sa pri jej poznámke uškrnula.
"Počkať, Fleur nevie o tom, kto to je?" spýtala sa Hermiona Tonksovej.
"Nie. Vraj bude lepšie, ak jej to nepovieme," odpovedala.
"Ak sa to dozvie, Bill si môže baliť kufre," uškrnula sa Ginny zlomyseľne.
"Myslím si, že Fleur priveľmi prežívate. Neberte ju tak vážne. Prečo ju vlastne tak nemáte rady? Okrem toho, že sa chová... príliš afektovane," spýtala sa ich. Dievčatá mlčali.
"Nebodaj nežiarlite na to, že ona mala v rodine vílu, a tak je najkrajšia na okolí," ubezpečovala sa Tonksová.
"Samozrejme, že nie!" okamžite sa ohradili. Tonksová sa na ne pozrela skúmavým pohľadom no nakoniec iba pokrčila ramenami.
"Ja som si ten írsky prízvuk ani nevšimla," ozvala sa zamyslene Hermiona po chvíli.
Ginny si rezignovane dala hlavu do dlaní. Tonksová sa pozrela na Hermionu.
"Je to možné. Ktovie, kto ho učil rozprávať," povedala.
"Úprimne, som rád, že sa ide spať," zívol si Riddle a prezliekol sa do pyžama.
"Je to trochu čudné, ale musím s tebou súhlasiť," povedal Harry, ktorý si už ľahol do svojej postele.
Riddle sa uškrnul.
"To nie je čudné, to je prekvapivé. Zabijem ti predsa rodičov a ty sa tváriš, akoby si nič nestalo... ak je to iba maska, tak fakt presvedčivá," odvetil Riddle.
"Vieš, popravde... ja sa na teba dosť hnevám, nenávidím ťa tak ako Ron. Len ja... nechcem robiť pani Weasleyovej problémy. Aj pre mňa toho urobila dosť," povedal pravdivo.
"Aha, chápem," odpovedal neutrálnym tónom Riddle.
"Dnes bol celkom dobrý deň," zhodnotila ho Hermiona, keď si ľahla do postele a prikryla sa.
"Hm... asi áno..." odvetila váhavo Ginny.
"Bojíš sa ho... stále, však?"
"Samozrejme," odpovedala.
"Mysli iba na to, že on ti nič neurobil, to jeho spomienka, ktorá nikdy nebola fyzická a ani byť nemohla. Bola proste iba ako zlý sen," povedala utešujúco Hermiona.
Ginny nereagovala. Hermiona mala pravdu. Celý jej prvý ročník bol len zlý sen. A bola rada, že ju Harry z neho zobudil, keď skoro umrela. Zavrela oči a rozhodla sa, že sa tým nebude trápiť dnes večer. Bola noc...
"Ginnyyy," zasyčal známy hlas. Prudko otvorila oči a rozhliadla sa okolo.
Bola jej zima a ona ležala na kamennej podlahe v Tajomnej komnate. Vedľa nej bola socha Salazara Slizolina, na druhej strane bola alej hadích hláv. Striaslo ju. Postavila sa a pred sebou videla Riddla. Mal na tvári ten hnusný slizolinský úškrn a sledoval ju svojimi tmavými očami.
"Dobré ráno," povedal chladne. "Je to dosť zaujímavé, že si sa prebrala. Ale asi sa nedozviem prečo, takže jednoduchšie bude, ak ťa zabijem," dopovedal s úsmevom.
"Prosím nie," prosila automaticky Ginny. Riddle sa ešte viac uškrnul. Prešiel okolo nej a ju zaplavil mrazivý pocit. Postavil sa pred sochu a zašepkal niečo v parselčine. Nič sa nedialo. Zašepkal ešte raz a taktiež to nemalo žiadny efekt. Otočil sa k nej. Na tvári mal výraz diabla.
"Niečo nefunguje?" spýtala sa Ginny opatrne a odvážne zároveň.
"Áno, niečo nefunguje. Mám taký pocit, že ťa had zabiť nemôže, tak to urobím ja... a možno tak bude aj lepšie," dodal s úsmevom.
"Nie," povedala trasľavo. "Prosím, nie," do jej očí sa hrnuli slzy.
Zasmial sa hrozivým a chladným smiechom. Pozoroval ju svojimi chladnými a prázdnymi očami, ako utekala von, no jeho chladný hlas ju dohonil.
"Avada Kedavra!"
"Ginny!" kričala Hermiona nad Gininou posteľou.
Červenovlasé dievča sa prudko prebudilo z nočnej mory. Vedľa nej sedela jej kamarátka a zhrozene sa na ňu pozerala.
"Zlý sen?" spýtala sa Hermiona.
"Nie, nočná mora," opravila ju Ginny.
"Prepána, o čom? Na konci si kričala."
"O tom, ako ma Riddle chcel zabiť," zašepkala.
Hermiona od prekvapenia zhíkla a prikryla si ústa rukami.
"Myslíš, že sa pokúšal vojsť do tvojej hlavy a do tvojich myšlienok?" spýtala sa s obavami.
"To nie, necítila som nič... fyzicky. Bol to proste len hrozný sen," odpovedala Ginny.
"Dúfam, že sa o niečo nepokúsi naozaj. Zatiaľ mi príde celkom v poriadku, ale... no on je proste dobrý herec, aspoň taký pocit z neho mám," hovorila úprimne Hermiona.
Ginny s Hermionou vošli do kuchyne. Mali šťastie, Riddle ešte v kuchyni nebol, iba pani Weasleyová a Harry.
"Dobré ráno," pozdravili sa navzájom.
"Počula som v noci nejaký krik, stalo sa niečo?" opýtala sa dievčat pani Weasleyová.
"Nie," pokrútila hlavou Ginny. "Len som mala na posteli pavúka a ja som sa veľmi zľakla," zaklamala a nakoniec sa usmiala, aby svoju matku presvedčila.
Ozval sa tupý náraz - priletela Elvíra (sova rodiny Weasleyovcov) s Denným Prorokom. Hermiona s Ginny sa zachichotali a Ginny išla otvoriť omámenej sove. Zobrala si od nej noviny a išla si sadnúť k stolu.
"Som zvedavá, aké novinky sa opäť stali," zamrmlala Hermiona.
"Ďalší útok. ´Veď-Viete-Kto opäť zaútočil, tentoraz na vzdialenú rodinu ministerského pracovníka Andyho Boodla´," prečítala Ginny.
"Som v novinách. Skvelé, vždy som chcel byť populárny," ozval sa za nimi Riddlov ironický hlas. Ginny s Hermionou nadskočili od ľaku. On sa iba uškrnul a zobral si od pani Weasleyovej raňajky.
"To nie je smiešne," upozornila ho Ginny.
"Ja nesrandujem," povedal vážne Riddle.
"Aha, takže si vlastne iba ctižiadostivý nevinný chlapček?" spýtala sa Ginny.
"Nie," odpovedal s úsmevom. "To kto som je vážne komplikované, takže... to proste nie je na rozhovor pri raňajkách," povedal ticho.
List z Rokfortu ešte stále neprišiel. Riddle naňho čakal celé doobedie, no neprišiel. Povzdychol si. Vonku bolo škaredé počasie. Sivé mraky zakrývali modrú oblohu a žlté slnko. Jemu to ale nevadilo. Obliekol si jediné muklovské oblečenie, čo dostal - košeľu a nohavice, ktoré už predtým mal pri zbieraní buriny. Vyšiel von, našiel si peknú zelenú plochu pod stromom a ľahol si na ňu. Všade bolo ticho, fúkal iba mierny vetrík, ktorý sa hral s jeho vlasmi, ktoré neboli priľnuté k ostatným gélom.
Zrazu počul hrmenie, mraky sa stávali tmavšími, vietor začal viac fúkať. Rozpršalo sa. Tom rýchlo vstal a pozrel sa na oblohu. Videl čierne šmuhy... To nebol mrak. Rozbehol sa k domu a vtrhol do kuchyne. Pani Weasleyová a Hermiona, ktoré práve boli v kuchyni sa naňho prekvapene pozreli.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx