10th Chapter - Invitation

30. srpna 2012 v 10:00 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
Táto kapitola je neobyčajná iba vďaka Zabinimu, ktorý si tak trošku vylial srdce... Okrem toho sa Riddle nahnevá na Hermionu, ktorú to prekvapí.



No vzápätí jej v mysli zazneli jeho slová 'som Slizolinčan najhoršieho zrna'. A mal pravdu. Jedného dňa sa vráti do minulosti a vyrastie z neho to, čo teraz práve niekde vraždí nevinné životy.

Riddle po obede, na ktorom sa snažil vyhnúť jej nahnevaným pohľadom, zamieril do klubovne, kde na čiernej koženej sedačke sedel Nott.
"Vrátil si sa nejako skoro," poznamenal Riddle a sadol si vedľa neho.
"Áno, bola tam nuda," povedal Nott. "A čo ty? Zabával si sa asi viac ako ja, čo?"
"Ani nie, bol som v knižnici," odpovedal Riddle. "A dostalo sa mi do uší, že Malfoy si dnes odpykáva trest u McGonagallovej," dodal škodoradostne.
Nott sa zachechtal.
"Presne... hádam mu dá zabrať."
"O to sa neboj," zahundral Riddle ticho sám pre seba.
Spomenul si na prísnu hlavnú prefektku s čiernymi vlasmi stiahnutými do konského chvosta a hranatými okuliarmi.

Harry s Ronom vošli do klubovne, Hermiona sedela v kresle pri kozube. Ron sa zamračil a zamieril do izby. Harry nad ním pokrútil hlavou a išiel k Hermione a sadol si na sedačku oproti kozubu.
"Hermiona, je mi ľúto, že na teba tak Ron vyletel. Len on sa o teba bojí..." začal Harry.
"Aha," prikývla. "Tak mu odkáž, že nemusí. Pretože mne jeho prudká reakcia prišla ako pochybovanie o mojom zdravom rozume," pozrela sa nahnevane na svojho kamaráta. "Neverí mi. Neverí, že sa dokážem o seba postarať. Pamätáš sa na ples vo štvrtom ročníku?" spýtala sa ho a ani nemusela poznať odpoveď. Kto by sa nepamätal na ten ples, kedy sa Hermiona s Ronom hrozne pohádali. "Tiež si myslel, že sa nedokážem o seba postarať."
"Vtedy to bolo iné. Pretože Krum mal sedemnásť a ty štrnásť, Hermiona."
"A Riddle má šestnásť, dokonca je o pár mesiacov mladší ako ja a ani to nie je vyhovujúce," hundrala.
"Lenže on je zo Slizolinu."
"Ale nekričí po mne, že som humusáčka," povedala nahlas Hermiona, vstala a so sprievodom pohľadov odišla do spálne.
Ginny, ktorá jej výlev videla, sa na Harryho zamračila a utekala za ňou, nevšímajúc si Harryho napol sklamaný, napol nechápavý výraz. Opatrne otvorila dvere. V spálni bola len ona, ležala na posteli a plakala do vankúša. Ginny si opatrne sadla vedľa nej.
"Hermiona," oslovila ju jemne Ginny.
Hermiona sa posadila so slzavými očami sa pozrela na Ginny.
"Prečo vlastne plačeš?" spýtala sa Hermiony, aby pochopila jej city.
Nadýchla sa a začala pomaly a trasľavo.
"N-no... ide o to, že... mám zmiešané pocity. Riddle sa správa až podozrivo... milo a bojím sa, že nakoniec mu naletím na všeličo možné. Nechcem si priznať, že Ron sa na mňa hnevá právom. Dnes som stretla v knižnici Riddla a povedal mi, že... že sa na Rona hnevám... v podstate zbytočne, lebo on je najhorší Slizolinčan. Ale keď... keď Ron si stále myslí, že na mňa musí dohliadať. Nie som dieťa," rozprávala Hermiona.
Ginny prikývla.
"Rozumiem. Ale ja vždy vravím, že Ron je idiot. On proste nerozumie, že v tvojom živote môže existovať aj niekto iný," povedala Ginny.
Hermiona si spomenula na Riddlove slová o Lavender: 'Dostáva sa do jeho pozornosti iné dievča ako ty a to ťa štve'. Povzdychla si a vložila hlavu do dlaní.
"Prečo ten Riddle musí mať pravdu?"
"Prečo? Čo ti povedal?" spýtala sa ho podozrievavo Ginny.
"V podstate nič, len on vie veci, ktoré ja ešte ani neviem. Je ako... prorok..." dodala mierne zhnusene.
"A to som si myslela, že spolu vychádzate celkom dobre," poznamenala Ginny a Hermiona sa na ňu prekvapene pozrela. "No nepozeraj sa tak! Proste sa k sebe správate inak. Normálna dvojica Chrabromilčanka a Slizolinčan by sa pobili na smrť, ale vy nie," vysvetlila Ginny.

Na druhý deň bolo správanie medzi Ronom a Hermionou trochu krehké, ale ani jeden sa nemienil rozprávať o včerajšku. Harry mal večer stretnutie s Dumbledorom a Hermione zase pri Chrabromilskom stole prišla pozvánka na Slugyho večierok, v ktorom sa ospravedlňoval, že ho koná tak narýchlo, pretože sa koná už tento večer. Hermiona sa pozrela na Ginny, ktorá obálku tiež dostala. Vymenili si trpké pohľady a zrazu si všimla Riddla, ktorý sedel pri slizolinskom stole obrátený tvárou k chrabromilskému stolu. Nalial si do čaše čaj a roztvoril obálku s fialovou stužkou. Pozrela sa na profesorský stôl. Slughorn sa práve o niečom rozprával s profesorom Snapom, obaja vyzerali zamyslene. Obrátila svoj pohľad zase na Riddla, teraz pokojne raňajkoval a schmatol Denného Proroka, ktorý tam len tak ležal a čítal titulnú stranu.
"Hej, Hermiona, chcel som ti niečo povedať." Práve sa za ňou objavil McLaggen a už si sadal vedľa nej na lavicu. Prosebne sa pozrela na Harryho a Rona. Ronovi očerveneli uši a otváral ústa, no McLaggen začal niečo hovoriť. "...a tak som videl, ako Riddle otvára obálku od starého Slugyho, verila by si tomu?"
Hermiona pokrútila hlavou a sklonila ju, aby sa venovala praženici. Zrazu sa ale ozval Harry.
"Riddle je v jeho klube?"
"Už áno... teda, aspoň to tak vyzerá," povedal trochu chladnejšie McLaggen.

Poobede zašla Hermiona do knižnice hľadať Riddla. Našla ho v tmavom kúte, čiže nemusela hľadať dlho. Prekvapene sa pozrel na Hermionu plnú energie, ako si sadá oproti nemu.
"Stalo sa niečo?" spýtal sa nevinne a oprel sa lakťami o stôl, nevšímajúc si rozčítanú knihu na stole.
"To mi povedz ty. Slughorn ťa naozaj pozval do jeho klubu, však?" spýtala sa ho ihneď.
"Áno," odpovedal a odmlčal sa. "Takže to si bola ty, kto sa na mňa stále tak pozeral," povedal po chvíli zamyslene.
Hermiona zružovela.
"Nebolo to ani zámerné, sedel si oproti Ginny, ktorá dostala jeho obálku tiež."
Uškrnul sa.
"Aha. A čo ja s tým mám?"
"No len... keď si mi vravel, že si v jeho klube... myslela som si, že si vymýšľaš," priznala.
"A máš teda nejaký problém, že ma Slugy pozval?" spýtal sa hravo.
"Nie, len som prekvapená. To je také ťažké tomu uveriť?" spýtala sa ho podráždene.
"Áno," odpovedal, prikyvujúc hlavou, "pretože sa tváriš skôr šokovane ako prekvapene."
"Prestaň si robiť srandu!" oborila sa naňho.
"Vyzerám ako niekto, kto má zmysel pre humor?" spýtal sa jej vážnym hlasom.
Hermiona očami rýchlo prebehla jeho tvár a potom pokrútila hlavou. Riddle sa spokojne usmial, oprel sa o operadlo stoličky a ďalej čítal jeho knihu.
"Neodpovedal si!" pripomenula mu panovačným hlasom.
Pozrel sa na ňu, no tentoraz chladne. Hermiona mala pocit, akoby sa pred ním zmenšovala.
"Takže ti musím odpovedať? Keby som chcel, poviem ti, že som si nevymýšľal , ale zrejme moje vyhýbanie sa odpovedi si nepochopila. Nie si mi nikto, aby som ti musel odpovedať na všetko," odpovedal jej hlasom chladným ako ľadovec.
Hermiona prekvapene zažmurkala. Riddle nereagoval, no opäť sklopil svoj pohľad do knihy. Vedela, že už nemá zmysel to z neho ťahať, tak vstala a pomaly odišla.
Kto si tá humusáčka myslí, že je? Myslí si, že mi môže len tak rozkazovať? Nesiaha mi ani po kolená! hromžil v duchu Riddle. Neznášal, ak mu niekto rozkazoval. Mal predsa svoju slobodnú vôľu, nie?
Hermiona ti v podstate nerozkazovala, ozval sa pokojnejší hlas v jeho hlave.
Bola ku mne panovačná! Možno mi nerozkazovala priamo, ale to neznamená, že silou-mocou chcela poznať odpoveď. Nie som Weasley, aby po mne mohla štekať ako po psovi!

Večer sa vybral do Slugyho pracovne, cestou stretol Zabiniho.
"Prečo vlastne Malfoy nechodí na stretnutia?" spýtal sa ho uštipačne. "Myslel som si, že sa rád podlizuje."
"To je síce pravda," začal úprimne Zabini, "ale Malfoyovu predošlú prepychovú povesť nahradila iná, tou sa už tak nerád chváli. Veď si určite aspoň koncom leta čítal noviny. Jeho otec je totiž v Azkabane," prezradil potichu.
Riddle sa naňho pozrel.
"Prečo si mi to vlastne tak jednoducho povedal?" spýtal sa Riddle podozrievavo.
Zabini chvíľu mlčal a potom prehovoril: "Lebo to už vie každý, napriek tomu, že o tom nikto nehovorí. Len... ty si tu nový, tak som ti to chcel povedať. Okrem toho..." zastal a obaja sa k sebe otočili, Zabini pokračoval priam šeptom, "Malfoy sa rád vychvaľuje, tentoraz sa ale hrá na drsného, no mám čudný pocit, že jedného dňa sa iba dosere - prepáč za výraz, ale nešlo to obísť," dodal.
"Chápem," poznamenal chladne Riddle, ktorého Zabiniho výraz vôbec netrápil. "To znamená, že Malfoy si teraz vyžaduje pozornosť."
"Presne, no... ako všetci vidia, nedarí sa mu to. A - budem k môjmu kamarátovi trochu krutý - lezie mi na nervy."
Nastalo ticho. Obaja pokračovali v ceste.
"Konečne som to niekomu povedal," prehovoril po chvíli Zabini.
"Takže to priateľstvo iba hráš?"
"No..." zaváhal, "v podstate... áno, pretože jeho meno stratilo na váhe a príde mi hlúpe sa kamarátiť s niekým, kto je zbabelý a ešte sa hrá na drsného," odpovedal povýšene.
Ocitli sa pred dverami Slughornovej pracovne. Riddle zaklopal a dvere im hneď otvoril Slughorn.
"Á, chlapci, rád vás vidím," usmieval sa a pozval ich dnu.
Pri kruhovom stole nebolo veľa ľudí. Slughorn Riddlovi naznačil, aby si sadol po jeho ľavici a Zabini zase po pravici. Riddle sa rozhliadol okolo seba. Vedľa Zabiniho sedeli sestry Carrowe (pozn. http://harrypotter.wikia.com/wiki/Flora_and_Hestia_Carrow a to, že či som vyskloňovala ich priezvisko dobre, to ja neviem, ale nič iné mi k tomu nepasovalo), vedľa nich zase Daphne Greengrasová, nejaký tučnejší chlapec, miesto vedľa neho bolo voľné, nasledoval Harry, Hermiona a nejaký ich kamarát s okrúhlou tvárou, vedľa neho bolo už len jedno miesto voľné a vedľa toho miesta už sedel on. Dvaja chýbali.
"Máte šťastie, že ste neprišli poslední," zasmial sa Slughorn, ktorý už sedel pohodlne na svojej stoličke.
Riddle sa zdvorilo usmial.
"Myslím, že to by bol pre nás menší problém," poznamenal ticho.
Slughorn sa zasmial.
"Máte pravdu, Tom," povedal Slughorn a obrátil sa na zvyšok nechápavo sa tváriacich študentov. "Jedna krátka a málo známa povesť o zakladateľoch Rokfortu vraví, že správny Slizolinčan nesmie nikdy meškať, inak o postretne odcudzenie od rovesníkov," hovoril. "Táto povesť sa vraj kedysi brala vážne. Ale myslím, že krvavé príbehy stredoveku nechcete počúvať," zasmial sa.
Na dvere niekto zaklopal a vošiel McLaggen a za ním Ginny Weasleyová.
"Poslední dvaja. Teda aspoň zatiaľ poslední, pretože mám pre vás ešte prekvapenie. Cormac, posaďte sa vedľa Toma," usmial sa na plavovlasého študenta.
Riddle pod stolom zaťal päste a jeho pohľad sa stretol s Harryho. V jeho očiach zráčil súcit. No keď si Ginny sadla vedľa neho, odtrhol od neho pohľad a rozpačito sa na ňu pozrel.
Keď sa už všetci usadili, tak Slughorn začal svoju konverzáciu so šťastlivcami (alebo nešťastlivcami) jeho klubu.
"Tom," oslovil zrazu tichého študenta vedľa seba.
Riddle naňho hneď prudko uprel svoje tmavohnedé hlboké oči až Slugyho mierne myklo.
"Povedz nám, aká bola tvoja minulá škola?" spýtal sa ho nečakanú otázku, kútikom oka ale nenápadne žmurkol. Riddle sa na to slabo usmial a začal klamať.
"Neboli tam fakulty, dalo sa povedať, že to bola jednoduchšia škola ako Rokfort čo sa týka toho zaraďovania. Inak profesori, samozrejme, dbali na dobré spôsoby a výborné známky."
"Aha... Takže tam nebol žiaden Školský pohár? A čo metlobal?" spytoval sa ďalej v snahe pôsobiť presvedčivo.
"No... študenti si vytvorili vlastné tímy. Zvyčajne boli štyri. Iba v tomto prípade sa udeľoval pohár, no nebolo také... veľkolepé," posledné slovo povedal s iróniou, lebo metlobal neznášal.
"Rozumiem. Muselo to tam byť zaujímavé," usmieval sa milo Slugy.
"Žiaden metlobal?" vykríkol pohoršene McLaggen. "Asi by som..." nedokončil, lebo ho Riddle spražil pohľadom. Uprel teda svoj pohľad na stôl.
"Tuto Cormac je veľký fanatik, čo sa týka metlobalu, ako sme už všetci zistili," poznamenal veselo Slughorn.
Harry a Hermiona si vymenili veľavýznamné pohľady.
"A už keď sme pri metlobale," začal Slughorn a pozrel sa na svoje zlaté hodinky, "návšteva s touto hrou trochu súvisí."
Slughorn vstal a poprosil ostatných, aby sa od stola vzdiali a prešli za neho. Mávol prútikom a stôl sa presunul nabok, aby nezavadzal. Prútikom tak isto mávol na gramofón a ten hneď začal hrať veselú pieseň. Na dvere niekto zaklopal. Slughorn sa pri dverách otočil na študentov.
"Prekvapenie prišlo," usmial sa a otvoril dvere.

Riddle nemohol zažiť nudnejší večer. To prekvapenie bola totiž Gwenog Jonesová, kapitánka nejakého metlobalévého tímu. Po malej prednáške o jej osobe mali voľnejšiu zábavu, prechádzali sa po miestnosti a občas zastavili aj Gwenog, ktorá sa celý čas na svet pozerala trochu zhora. Jediní, kto ju nezastavil bol Riddle s Hermionou. Prechádzal okolo police s fotkami, keď sa stretli zoči-voči.
"Ahoj," pozdravil ju trochu ironicky.
"Ahoj," odzdravila sa trochu meravo.
"Ak chceš byť nahnevaná na mňa za to, že si sa ku mne nesprávala najlepšie, tak to nie je dobrý nápad," povedal a otočil sa k polici. Tváril sa, že si obzerá fotky.
"Ja vlastne nie som ani prekvapená, že ťa to tak vytočilo. Si Slizolinčan," povedala a postavila sa vedľa neho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx