1st Chapter - Responsibility

31. července 2012 v 11:02 | °Alex |  You Just Walked Into My Life
V týchto mojich poznámkach na začiatku každej kapitoly budem vypisovať, čo v kapitole bude a na začiatku kapitoly budú nejaké tie posledné vety z predchádzajúcej kapitoly.
V prvej kapitole budete môcť čítať Riddla ako sa rozpráva s hadom pred všetkými a ako ho to baví :D.



Pomaly zažmurkal do ranného svetla. Bolelo ho celé telo, mal toho všetkého dosť. Nechcel tu byť. Nenávidel tú tajomnú učebňu na treťom poschodí, do ktorej vošiel prvý a posledný raz. Prečo ho preniesla práve sem?
Vstal, prešiel si dlaňou po tvári a obzrel sa okolo seba. Bol vo väčšej izbe plnej škatúľ, ale to mu až tak nevadilo, bolo to lepšie ako izba v sirotinci. Jeho spolubývajúci ešte spal, tak sa pozrel na okno. Slnko pomaly vychádzalo, ale to vystačilo na to, aby letné ráno osvietilo celú izbu.
Obliekol sa a odišiel sa umyť. Potom pomaly zišiel dolu do kuchyne. Pani Weasleyová robila raňajky.
"Dobré ráno," pozdravil sa bezvýrazne.
Pani Weasleyová sa zľakla, ale, našťastie, nič nevyletelo do vzduchu.
"Tom, chodíš ako duch," oslovený iba pokrčil ramenami, "dobré ráno!" odzdravila sa s nervóznym úsmevom.
Riddle chvíľu váhal, potom sa jej spýtal: "Môžem vám s niečím pomôcť?" Pani Weasleyová sa opäť otočila a povedala: "Môžeš spraviť čaj."
Pokým on urobil čaj, prišiel Denný Prorok. Pani Weasleyová si okamžite prečítala titulnú stranu a Riddle ukladal príbor na stôl. Molly zhíkla a prikryla si ústa dlaňou od prekvapenia.
"Čo sa stalo?" spýtal sa okamžite.
"Ďalšie vraždy neďaleko našej dediny. Všetko muklovia - medzi nimi bol aj nejaký muž zo sirotinca," akonáhle dokončila túto vetu, Riddle jej vytrhol noviny z rúk a prečítal si meno, ten muž sa volal Bob Jason.
"Poznal som ho," povedal potichu. "Bol o deväť rokov mladší ako ja. Keď som mal desať, on sa stal mojou nočnou morou - okrem iného. Stále kričal a plakal."
Zatiaľ čo on bol zhĺbený v spomienkach, do kuchyne prišiel Harry, Ron a Ginny.
"Čo sa stalo?" opýtal sa tentoraz Ron.
Riddle sa na neho pozrel, v tvári aj v očiach mu bolo vidno uspokojenie, po ktorom tak dlho túžil.
"Ten, ktorého som tak veľmi chcel zabiť, je teraz mŕtvy. Je ľahké uhádnuť, kto to bol," usmial sa zlovestne.
"Chcel si ho zabiť už ako desaťročný?" zhrozila sa pani Weasleyová.
Riddle sa na ňu rozhorčene pozrel.
"Aj by som to pokojne urobil, keby nemala tá hlúpa Colová oči ako orol. Zvlášť, pokiaľ išlo o mňa," dodal.
"Ktovie prečo?" spýtal sa ticho ironicky Ron.
"Lebo som bol "diabolské dieťa", to preto," odpovedal mu pokojne Riddle. "No ale napriek tomu, Bob je mŕtvy a to je dobré," povedal, ale ozvalo sa zakašľanie pani Weasleyovej. "Chcel som povedať, že je to smutná a tragická udalosť. Budem plakať," opravil sa sucho. "Šťastím," dodal sám pre seba.
Riddle po raňajkách vošiel do svojej izby, tam sa náhle primiestnil vysoký a chudý tmavovlasý muž. Mal mastné čierne vlasy a zmätene sa obzeral, až natrafil na Riddla. Ten naňho okamžite namieril prútik.
"Kto ste a čo tu chcete?"
Do izby vtrhli Harry, Ron, Hermiona, Ginny a pani Weasleyová.
"Ó, môj Bože," zašepkal muž.
"O tom by som pochyboval," odvetil Riddle.
"To je jeden z rokfortských profesorov, budete si rozumieť," odvetila pani Weasleyová rýchlo a hneď ho aj odvádzala do kuchyne a odkázala im, aby ostali hore.
Keď vošli obaja do kuchyne, pani Weasleyová si dala ruky v bok a prísne sa na profesora Severusa Snapa pozerala.
"Čo vás to napadlo?"
"Nemôžem sa premiestniť do vašej záhrady, smrťožrúti monitorujú všetky chránené miesta a používajú rôzne kúzla," odvrkol Snape.
Pani Weasleyová si povzdychla.
"Tak čo vás sem privádza?" spýtala sa ho.
"Tom Riddle," odvetil jednoducho profesor "Jeho príchod môže spôsobiť veľa škôd, no oveľa viac škôd narobí Temný pán, ak sa dozvie, že jeho minulosť je narušená. Preto som vás prišiel požiadať, aby ste naňho dávali pozor, pokým bude u vás, máte za neho zodpovednosť," povedal prísne.
"Kto vás sem poslal?" spýtala sa náhle Molly.
"Profesor Dumbledore," odpovedal neutrálne, akoby nechcel povedať viac.
Odmiestnil sa.
Po obede sa zastavil na návštevu Harryho bývalý profesor obrany - Remus Lupin.
"Potrebujem sa s tebou porozprávať, Molly. A nebude na škodu, ak tu zostaneš aj ty," obrátil sa so znepokojený výrazom na Riddla. Ten nejasne prikývol.
Hermiona išla s Ginny rovno do jej izby. Ginny si sadla na posteľ. Bola bledá, tak sa napila vody.
"Znepokojuje ťa?" spýtala sa Hermiona a sadla si vedľa nej.
"Riddle? Samozrejme, že áno, napriek tomu, že ma desila jeho spomienka, o ktorej pochybujem, že ju už stihol vytvoriť. Vyzerá mladšie ako jeho spomienka," hovorila znepokojene Ginny.
"Čo si myslíš, čo im prišiel povedať profesor Lupin?" spýtala sa Hermiona.
"Netuším, ale tipujem, že to bude súvisieť s Veď-Vieš-Kým a Féixovým rádom. Poprípade ich prišiel upozorniť, aby si dávali pozor a boli nenápadný," hádala Ginny.
"Môže byť," pokrčila ramenami Hermiona.
Ginny vstala a išla otvoriť okno.
"Mám obavy," povedala do ticha.
"To je normálne, aj ja ich mám, ale tie tvoje sú... prirodzenejšie. Mne Tom Riddle nič neurobil. Zatiaľ," dodala.
"A dúfam, že ani neurobí. Nikomu, lebo by mal problém. Lenže ja sa obávam, že jeho je ťažké udržať na uzde."
"Súhlasím," povedala ťažko Hermiona.
Chvíľu bolo ticho a tak izbu naplnil spev vtákov a šuchot lístia na stromoch.
"Napriek tomu, že je hrozne zlý, je celkom pekný," povedala Ginny zamyslene.
"Celkom pekný?" zopakovala znepokojene Hermiona.
"Máš pravdu. Je to kus," zasmiala sa a obrátila sa na Hermionu. "Pokoj, žartujem. A ani ma to neprekvapuje, najhorší bývajú najkrajší," dodala.
Hermiona nadvihla obočie. "A čo Harry?"
"To nemôžeš porovnávať!" povedala naoko rozhorčene Ginny. "Harry... nemá až toľko zlého šarmu..." hovorila nakoniec váhavo.
"Aha, takže zlý šarm ťa vzrušuje, hej?" povedala šibalsky Hermiona.
"Prestaň!" okríkla ju pobúrene Ginny, ale sama sa smiala. Obrátila sa k oknu.
"Už odchádza," povedala Hermione. Tá okamžite doletela k oknu.
"Dávajte si hlavne veľký pozor čo pred kým hovoríte," hovoril profesor Lupin Riddlovi, Molly a Harrymu vo dverách. "Dovidenia. Ahoj, Molly," rozlúčil sa a ihneď sa odmiestnil.
Pani Weasleyová si povzdychla, zrazu zbadala malého hada, ako sa nevinne plazí neďaleko jej nôh. Skríkla, Riddle sa zvedavo obzrel, čo ju rozrušilo, no hneď na to prišiel. Zobral z trávy do svojich rúk malú užovku červenú.
"Pokojne, moja malá," prihovoril sa k nej v parselčine.
"Rozumieš mi?" spýtala sa prekvapene.
"Samozrejme," odvetil Riddle.
Riddle prižmúril oči. Had sa mu pokojne obmotával okolo prstov. Tom sa pozrel na pani Weasleyovú, ktorá vyvaľovala oči. Riddle sa uškrnul.
"Pozor na tohto nechutného veľkého tvora. Zje vás akonáhle sa naňho pozriete, utekajte," hovoril hrozivým hlasom.
Pani Weasleyová pokrútila hlavou, ale nemohla schovať úsmev. Pozrela sa hore na dievčatá v okne. Hermiona sa hneď prestala usmievať.
"Neviete, kde je Ron?" spýtala sa ich. Po tejto otázke sa aj Riddle pozrel hore.
"Tu som!" Ronova červená hlava zakričala z najvyššieho okna domu.
"Potrebujem pomôcť v záhrade, na večeru príde Fleur s Billom," povedala.
"Francúzska, to bude zábava," prehovoril had.
"Sklapni," oborili sa na ňu Riddle s Harrym. Obaja chlapci sa na seba pozreli.
"O tomto ma nikto neinformoval," začal Riddle. "Myslím to, že ovládaš parselčinu," dodal.
Harry pokrčil ramenami a Riddle podozrievavo prižmúril oči.
"Ale ani tie dievčatá a červenovlasý chlapec nie je zlý," pokračoval had.
"Počuj, nie sú to na teba veľké sústa?" spýtal sa Riddle hada.
Harry si skrížil ruky na hrudi.
"Kto vravel, že ich budem jesť?" opýtal sa had šibalským tónom.
"Začínaš sa mi páčiť, škoda, že si ťa nemôžem nechať ako domáce zvieratko, to by mi neprešlo," povedal Riddle a pozrel sa na pani Weasleyovú, ktorá sa na nich zmätene pozerala.
"Ešte dobre, že nám nerozumie," uškrnul sa Riddle.
"Áno, je to dobré, ale ja vám rozumiem, tak radšej sa obaja upokojte," ozval sa Harry.
Had naňho zasyčal a otvoril malú papuľu, akoby sa chystal zaútočiť.
"Upokoj sa, inak dostaneme košom," povedal Riddle normálnym hlasom hadovi, no pozeral sa na Harryho.
"Môže mi to niekto vysvetliť?" spýtal sa Ron z výšin. Riddle, Harry aj Molly sa naňho pozreli. Riddle potom uprel zrak na Harryho a povedal mu: "To už je tvoja parketa," a odišiel k močiarom.
Ginny sa odklonila z okna a sadla si na posteľ. Hermiona sa na ňu pozrela.
"Mám husiu kožu... keď rozpráva v tom hnusnom jazyku odporných slizkých hadov," mrmlala Ginny. "Znervózňuje ma to," dodala.
"Musíš byť silnejšia ako my, zvládneš to," usmiala sa povzbudivo Hermiona.
"Áno. Musím si hovoriť, že je to iba obyčajný šesťtnásť-ročný chlapec s diabolskými sklonmi ovládnuť svet," povedala Ginny pokojne.
Hermiona sa pousmiala a prikývla.
"Podstatu si vystihla presne."
"Hermiona, Ginny! Treba vytrhať burinu!" zakričala na nich pani Weasleyová.
Obe dievčatá zbehli dole. Pri jazierku už stáli Ron s Riddlom. Riddle ich prekvapil, mal na sebe svetlomodrú košeľu a nejaké staré rifle s úzkym strihom. Hermiona neočakávala, že na seba dá nejaké muklovské oblečenie. Stáli k nim chrbtom.
"Dievčatá!" usmiala sa na nich Molly. "A kde je Harry?" spýtala sa s vážnym hlasom.
"Nevieme," pokrčil ramenami Ron. Po chvíli ticha sa podozrievavo pozrel na Riddla, Riddle na Rona. Hnedé oči s nebezpečným odleskom sa pozreli do jasnomodrých.
"Uniesol som ho a schoval na mieste, kde ho nikdy nikto nenájde," preniesol temne
"Nezahrávaj sa, Tom Riddle, mňa to dosť štve," precedil pomedzi zuby Ron.
"A mňa to dosť baví," uškrnul sa mladý Voldemort.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx