8. kapitola – Štýl Malfoyovcov sa dedí

12. března 2012 v 14:48 | °Alex |  From the Past
Hermiona v piatok poobede, deň pred výletom do Rokville, znova sedela v knižnici, tentoraz sama. Lúštila aritmanciu..
"Ahoj, Hermiona," ozval sa hlboký hlas za ňou. Pozrela sa na záhadného chlapca a zistila, že je to Cormac McLaggen.

"Ahoj, Cormac, potrebuješ niečo?" spýtala sa odmerane.
Do očí jej pritom padol Riddle za jeho chrbtom. Čítal nejakú knihu, no Hermiona mala skôr pocit, že počúva.
"Vieš, rozpráva sa o tom výlete do Rokvillu a... nešla by si so mnou?" spýtal sa so zvodný hlasom.
Riddlovi prestali oči behať po texte, jeho pohľad akoby zamrzol, ale napriek tomu sa uškrnul. Všade nastalo ticho, až si Hermiona myslela, že celá knižnica čaká na jej odpoveď.
"Nie, prepáč, ale idem s kamarátmi," povedala chladne.
"Aha," odvetil sklamane, "tak inokedy..."
Riddla úsmev neopúšťal. Zaklapol knihu a išiel oproti McLaggenovi. Ich pohľady sa stretli.
"Dal si si načas, nemyslíš?" poznamenal Riddle.
McLaggen sa zamračil a rýchlo odišiel.
"Prečo tak utiekol? Hodil si po ňom ešte ten svoj pohľad?" spýtala sa Hermiona a ani nezdvihla hlavu od pergamenu.
"Ten môj pohľad?" zopakoval Riddle.
"Pohľad zvaný Dávaj si na mňa pozor!"
"Aha," pochopil. "Asi... No je zvláštny... Napriek tomu, že ti očividne dáva najavo, ako je do teba zbláznený, tak sa rozhodol, že ťa pozve až teraz."
"Po prvé," začala diplomatickým hlasom Hermiona, "on do mňa nie je zbláznený, iba ma chce využiť a tú zamilovanosť iba hrá. Po druhé," pokračovala podráždenejšie, "nech by ma pozval hocikedy, stále by bola moja odpoveď rovnaká."
"Aká odpoveď by to bola? ´Áno, miláčik´?"
Hermiona privrela oči na znak, nech ju trpezlivosť neopúšťa. Riddle sa usmieval čo raz viac.
"Si dnes nejaký veselý," poznamenala.
"A ty zas príliš nervózna."
"Kedy bude nervózny ty?"
"Zajtra ráno, keď oznámim Weasleymu, že mladý Voldy potrebuje jeho oblečenie."
"Ach tak... Čo to čítaš?" spýtala sa ho zvedavo a menej nervózne.
"Tajomné znaky podsvetia," prečítal názov tenkej knižky. "Znie to dobrodružne," dodal a žmurkol na ňu.
Keď mienil zabočiť za roh, stretol pani Pinceovú.
"Požičiam si ju," oznámil jej milo a zdvorilo.
"Samozrejme, pán Riddle," usmiala sa a hľadela za ním, až kým jej nezmizol z pohľadu.
Usmiala? Hermiona sa dnes čudovala všeličomu, mala pocit, že dnes ju už nič neprekvapí, ale mýlila sa. Tom Riddle sa o ďalšie prekvapenie postaral. Hermiona sklopila pohľad hneď, ako sa na ňu knihovníčka pozrela.
"Slečna Grangerová?" oslovila ju.
"Áno?" obrátila sa na ňu Hermiona.
"Sedí tu v knižnici často aj bez vás... Je to zvláštne, však?" spýtala sa čudným tónom.
"Asi áno," odpovedala nesmelo Hermiona.
Madam Pinceová si povzdychla a odišla. Hermiona sa za ňou prekvapená pozerala. Žeby Tom Riddle očaril ešte aj knihovníčku? Musela byť fakt unavená. Navyše ešte bola nervózna zo zajtrajška, bola zvedavá, ako to všetko s Tomom prejdú. Dúfala, že nebudú nijaké problémy.

V sobotu Tom vstal skoro. Ešte len slnko spoza obzoru vykukovalo a začínalo osvetľovať rannú oblohu. No mladý Riddle sa nechcem pozerať na príjemne vyzerajúce jesenné ráno. Obzrel sa okolo seba. Všetci, samozrejme, spali. Ticho bolo sprevádzané Ronovým chrápaním.
Tom sa uškrnul, no nijako inak to nekomentoval a prezliekol sa do košele a nohavíc. Kravatou sa ani nenamáhal. Napriek tomu, že mal na sebe súčasť školskej uniformy, nevyzeral vôbec konzervatívne, ale elegantne. Keď si ale pomyslel, že o pár hodín tak vyzerať nebude, tak sa prestal tešiť.
Pozrel sa na hodinky, bolo šesť hodín, práve sa začali raňajky. S túžbou, že tam niekto bude sa vybral do Veľkej siene. A jeho túžba sa aj naplnila, ale nie tak, ako si predstavoval. Pri dverách do siene stretol Lavender a Parvati a neďaleko za nimi išiel Slughorn.
"Ahoj, Tom," usmiali sa dievčatá.
Tom ich tvrdo ignoroval a pozeral sa radšej na profesora. Ak by si mal vybrať medzi tými dievčatami a ním, tak si vyberie jeho.
"Dobré ráno, pán profesor," pozdravil ho milo.
"Dobré ráno, Tom!" pozdravil roztržito, očividne nad niečím tuho rozmýšľal.
Dievčatá urazene odišli, Tom sa v duchu pučil od smiechu, ale na povrchu mal výraz kamennej sochy.
"Pán profesor, prepáčte, nad niečím asi tuho uvažujete, však? Je to niečo, s čím by som vám mohol pomôcť?"
"Viete, rozmýšľal som nad Halloweenskou párty. To je hneď po prvom zápase sezóny. Mohol by som tam pozvať niektoré metlobalové hviezdy... Len si tým nie som istý..." zdôveroval sa mu Slugy.
"Tak skúste niekedy teraz zorganizovať ďalšie stretnutie a členov sa jednoducho spýtate, či sa im ten nápad pozdáva," navrhol múdro Riddle.
"Výborne, pán Riddle, mám pocit, že vaša inteligencia nemá hraníc," usmieval sa Slughorn. "Ďakujem za nápad a užite si tento pekný deň," rozlúčil sa s ním profesor a odkráčal do siene.
"Mám pocit, že vaša inteligencia nemá hraníc," ironicky napodobnil Slugyho hlas prichádzajúci blonďavý chlapec so slizolinským habitom.
Tom si založil ruky na hrudi a uškrnul sa.
"Chýba ti to, však?" spýtal sa s úsmevom.
"Čo?" spýtal sa vážne a nahnevane Malfoy.
"Pozornosť," odpovedal jednoducho Tom.
"Si tu dosť krátko na to, Riddle, aby si si mohol dovoľovať," zasyčal Malfoy.
"A ty ma dosť krátko poznáš na to, aby si mi mohol povedať hocičo hocijakým tónom," reagoval Riddle pokojne.
"Čo si o sebe myslíš?" vykríkol Malfoy.
"Len to najlepšie," odpovedal.
"Čo sa tu deje?" spýtal sa Hermionin hlas za Riddlovým chrbtom.
"Nič, čo by ťa zaujímalo, Grangerová," odvetil arogantne Malfoy.
"S tým počítam, ale nepovedala som, že sa pýtam teba," odpovedala. "Tak... čo sa tu stalo?" spýtala sa Toma.
"Malfoy sa stal," odpovedal jednoducho a odišiel do siene, nemienil sa rozčuľovať. Bál sa, že by sa Voldemort znovu objavil.
"Došli ti objekty na provokovanie?" spýtala sa Malfoya.
"Lepšie by som to nevyjadril," uškrnul sa.
Hermiona nad tým iba prekrútila očami a nasledovala Toma.
"Dúfam, že veľmi neotravoval," nádejal sa Tom, keď si sadla oproti nemu.
"Nie, zvykla som si, vlastne som prekvapená, že nezašiel tak ďaleko ako zvyčajne," povedala pokojne.
Tom prekvapene zdvihol obočie.
"Mám taký pocit, že štýl Malfoyovcov sa dedí. Abraxas ale na nič nečakal a neobťažoval sa zúfalými rečičkami rozmaznaného decka."
"Takže toto je lepšia verzia?"
"Ťažko povedať. Provokácia prostredníctvom rečí je rovnako zlá ako fyzická. Záleží len na človeku, ako ju prijme a podľa toho sa rozhodne, či toto tvrdenie zmení," hovoril.
Hermiona sa usmiala. Rozmýšľala nad tým, či Tom dnes nezjedol priveľa múdrych raňajok.
"Už si Ronovi povedal o tom oblečení?" spýtala sa ho náhle Hermiona.
"Nie a ani sa ho pýtať nebudem. Dumbledore ma poprosil, aby som si jeho veci požičal a to aj urobím," odpovedal tvrdohlavým tónom Tom.
"Ale opýtať sa je predsa..."
"Slušné?" dokončil. "Ja k nemu nemienim byť slušný, keď sa on správa ku mne tak, ako sa správa."
Hermiona si povzdychla.
"Čo je?" spýtal sa jej s otráveným výrazom.
"Nič, len... len som čakala, že kvôli tomu, že ideš do Rokvillu..." hovorila váhavo.
"Nerobí mi problém tam ísť v uniforme. To Dumbledore s tým má problém. Nerozumiem, prečo rieši takú hlúposť ako je oblečenie. Zmenil sa," dodal.
"Čo myslíš tým, že sa zmenil?" nechápala Hermiona.
"Býval podozrievavejší," odpovedal jednoducho.
"Možno sa ti to iba zdalo, lebo si v tvojej dobe bol... horší a on si na teba zasadol."
"Možno," reagoval neurčitým tónom a ďalej jedol raňajky.

Po raňajkách sa išli pripraviť na výlet do Rokvillu. Tom vyšiel schodmi hore do izby, kde sa už Ron pripravoval a Harry ho s obavami pozoroval. Keď Tom vošiel do miestnosti, upreli naňho svoje pohľady.
"Prečo sa na mňa tak pozeráte?" spýtal sa podozrievavo.
"Dozvedel som sa, že ti mám požičať svoje veci," povedal Ron a založil si ruky na hrudi.
"Áno."
"Vraj ti to povedal Dumbledore."
"Áno a myslíš si, že to robím rád? To by som si radšej požičal veci od Hermiony," povedal ironicky Tom.
"Naozaj?" presvedčí sa zaujato.
Tom sa bezmocne pozrel na Harryho, nech niečo konečne povie.
"No... Ron, je to iba pár hodín," povedal Harry svojmu najlepšiemu kamarátovi.
"Fajn," povedal urazene Ron, obliekol si ešte sveter, vytiahol zo skrine bundu a urazene odišiel.
"Konečne!" vykríkol Tom.
Prešiel k jeho skrini, začal sa prehrabávať jeho vecami a hundral pri tom, že sú otrasné. Nakoniec zo skrine vytiahol tmavomodrú kockovanú košeľu s krátkym rukávom, čierne tričko s dlhým rukávom a rifle.
"To nie je až také hrozné, nie?" spýtal sa Harry optimisticky.
"To nie je to najhoršie," opravil ho Tom.

Hermiona zišla do klubovne, aby počkala na ostatných. Videla Rona, ako sedí v kresle a pozerá do plameňov v kozube. Ron vycítil jej pohľad, rýchlo si ju premeral pohľadom a potom opäť pozeral do kozuba.
Hermiona mala úzke rifle a tmavoružový sveter. V rukách držala čierny kabát s ružovými škótskymi kockami.
Posadila sa na sedačku vedľa kresla a chvíľu ticho čakala. No to ticho jej liezlo na nervy, tak sa opýtala Rona:
"Stalo sa niečo?"
"Nie," odpovedal zaťato.
"To určite," okomentovala to štipľavo Hermiona. "Ide o Riddla?" spýtala sa nakoniec.
"Samozrejme, o koho iného?!" vyštekol Ron.
"Ja som ti nič neurobila, nemusíš na mňa štekať ako na psa," oborila sa naňho Hermiona.
Ron bol chvíľu ticho, potom zašepkal ospravedlnenie. Hermiona mu to mrzuto odobrila.
"Čo ti spravil tentoraz?" spýtala sa.
"Čo asi?! Teraz sa mi určite prehrabáva v skrini!" zasyčal.
"Už nie," uškrnul sa Tom, ktorý práve stál za jeho kreslom.
Ron nahodil zúfalý výraz a pozrel sa na Hermionu, akoby jej hovoril: "Už je tu zase!" Hermiona sa nad tým iba usmiala a pokrútila hlavou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Hanka Hanka | Web | 17. srpna 2012 v 13:26 | Reagovat

Moc hezké.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx