7. kapitola - Ísť či neísť

11. března 2012 v 16:45 | °Alex |  From the Past
"Dokážte to!" zvolal znovu rozkazovačným tónom.
Dumbledore nadvihol obočie.
"Ak prijímaš miesto v Rokforte..."
"Samozrejme, že ho beriem!"

"Tak potom ma oslovuj pane alebo pán profesor."
Na zlomok sekundy Riddlova tvár stvrdla, ale potom iným tónom zdvorilo povedal: "Prepáčte, pane. Mohli by ste mi, prosím, ukázať...?"
Harry už čakal, že Dumbledore odmietne a povie mu, že mimo Rokfortu sa čarovať nesmie, ale na jeho prekvapenie Dumbledore vytiahol prútik a zamieril na ošarpanú skriňu a tá hneď vzbĺkla.
Riddle vyskočil zo svojej stoličky. Nečudovali sa, že mal na tvári zlostný výraz, určite tam mal svoje osobné veci. Skorej, ako stihol Dumbledorovi niečo vykričať, skriňa prestala horieť a bola úplne nepoškodená.
Riddle hľadel najprv na skriňu, potom na Dumbledora a nakoniec žiadostivo ukázal na prútik.
"Kde taký zoženiem?"
"Všetko má svoj čas," odpovedal Dumbledore. "Myslím, že sa niečo chce vyslobodiť zo skrine."
Profesor mal pravdu - vo vnútri niečo hrkotalo. Tom sa po prvý raz zatváril vystrašene aj keď sa to snažil zakryť.
"Otvor dvere!" prikázal Dumbledore.
Riddle váhal, no potom šiel ku skrini a otvoril dvere. Na najvyššej polici sa triasla a hrkotala malá škatuľka.
"Vyber ju!" znovu prikázal Dumbledore.
Riddle ju zobral, vyzeral vykoľajene.
"Je v tej škatuli niečo, čo by nemalo byť?" spýtal sa Dumbledore.
Riddle uprel na profesora dlhý vyčítavý pohľad.
"Áno, myslím, že áno, pane," odpovedal neutrálne.
"Otvor ju!"
Riddle odložil vrchnák a vysypal obsah na posteľ. Pozeral sa na tie veci, akoby ich videl poslednýkrát. Harry a Hermiona čakali všelijaké nezvyčajné vecičky, no v škatuľke bolo iba jojo, strieborný náprstok a ústnu harmoniku. Ležali na posteli pokojne a nehybne.
"Vrátiš ich majiteľom a ospravedlníš sa," pokojne povedal Dumbledore a vložil si prútik zase do saka. "Dozviem sa, či si to urobil. A pripomínam ti: v Rokforte sa krádeže netrpia."
Riddle ani zďaleka nevyzeral zahanbene. Hľadel na Dumbledora chladne. Po chvíli ticha povedal: "Áno, pane."
"Na Rokforte," pokračoval profesor, "učíme nielen používať mágiu, ale ju aj ovládať."
"Áno, pane," povedal Riddle znova.
Nedalo sa uhádnuť, čo si myslí. Malú zbierku ukradnutých predmetov vložil do škatuľky.
"Nemám peniaze," povedal Riddle, keď sa obrátil na profesora a otvorene naňho hľadel.
"To sa dá ľahko napraviť," odvetil a vytiahol z vrecka kožený mešec. "Na Rokforte existuje fond pre nemajetných, aby si mohli kúpiť knihy a habity. Možno si niektoré knihy kúziel budeš musieť kúpiť už použité, ale..."
"Kde sa kupujú knihy kúziel?" skočil mu do reči Riddle, ktorý si vzal mešec bez poďakovania a ihneď skúmal ťažké zlaté galeóny.
"V Šikmej uličke. Mám tu pre teba zoznam kníh a školských pomôcok. Môžem ti pri nákupoch pomôcť, ak..."
"Idete so mnou?" spýtal sa náhle Riddle.
"Určite, ak..."
"Nemusíte," odmietol Riddle. "Som zvyknutý vybavovať si veci sám, stále chodievam po Londýne sám. Ako sa dostanem do Šikmej uličky, pane?"
Dumbledore podal Riddlovi obálku so zoznamom kníh a pomôcok, a keď mu vysvetlil, ako sa do Deravého kotlíka dostane, dodal: "Uvidia ho iba čarodejníci. Pýtaj sa na barmana Toma - zapamätáš si to ľahko."
Riddle sa podráždene mykol.
"Tebe sa nepáči meno Tom?"
"Tomov je veľa," zahundral. "Takže keď si nakúpim všetky tie veci, ako a kedy mám prísť do toho Rokfortu?"
"Podrobnosti sú na druhom kúsku pergamenu v obálke. Odcestuješ zo stanice King´s Cross prvého septembra. Je tam aj lístok na vlak."
Riddle prikývol. Dumbledore vstal a znovu mu podával ruku. No Tom ešte váhavo dodal: "Viem sa rozprávať s hadmi. Nájdu ma a šepkajú mi. Je to u čarodejníkov normálne?"
"Je to nezvyčajné, ale nie neslýchané," odvetil pomaly Dumbledore.
Spomienka zmizla a premenila sa na tyrkysovú tekutinu, z ktorej sa všetci dostali von. Harry a Hermiona pozorovali Tomovu tvár. Tom si ich podozrivo premeriaval. Potom sa obrátil na šedivého Dumbledora.
"Prečo sa na mňa tak pozerajú?" spýtal sa ho.
"Zrejme čakajú, čo na to všetko povieš," odhadoval profesor.
Riddle sa na nich obrátil so zlovestným úškrnom.
"Bu," povedal temne.
Harry vykríkol.
"Prepána, Harry Potter!" zvreskla Hermiona. "Hádam sa ho nebojíš?" ukázala na Riddlovu uškŕňajúcu sa tvár.
"Samozrejme, že nie," odvetil Harry už pokojne. "Len som očakával niečo horšie."
"Avadu?" spýtal sa nádejne Tom.
"Také niečo," priznal sa Harry.
"Och, hrdina Potter sa bojí neškodnej šesťtnásť ročnej siroty," povedal Riddle s úsmevom a išiel si sadnúť.
Harry s nebezpečným výrazom na tvári ho nasledoval. Hermiona nad nimi iba pokrútila hlavou a sadla si. Profesor sa na nich zatiaľ usmieval popod fúzy.
"Uveril, že je čarodejník rýchlejšie ako ty," poznamenal Dumbledore.
Harry prikývol.
"Nuž, Tom bol vždy pripravený veriť, že je výnimočný," dodal a pozrel sa na čiernovlasého chlapca naľavo. Ten nijako nereagoval, iba sa slabo usmieval a bez žmurknutia naňho hľadel.
"Vedeli ste to?" spýtal sa ho Riddle nakoniec po chvíli ticha.
"Či som vedel, že som práve stretol najnebezpečnejšieho čarodejníka všetkých čias? Nie, netušil som, čo z teba vyrastie. No cestou na Rokfort som sa rozhodol, že dám na teba pozor."
"Špehovali ste ma?" spýtal sa Riddle podráždene.
"Ja osobne nie. Profesor Slughorn," usmial sa profesor.
Riddle sa urobil znechutenú grimasu a nijako inak to nekomentoval.
"Ako ste počuli, na takého malého chlapca, mal čarodejnícke schopnosti prekvapujúco dobre rozvinuté. A čo bolo najzaujímavejšie a najhrozivejšie, zistil, že ich môže do istej miery ovládať. Výhoda pre teba, Tom," povedal Riddlovi, spokojne sediacom na stoličke.
"Profesor, nedávno sme boli u Hagrida a..." Hermiona sa váhavo pozrela na Harryho, potom späť na Dumbledora, "zistili sme niečo nezvyčajné."
"Áno, slečna Grangerová? Čo to bolo?" spýtal sa jej zvedavo riaditeľ.
"Voldemort sa dokáže akosi "napojiť" aj na Toma."
Dumbledore párkrát zažmurkal, potom sa pozrel na Riddla. Ten sa teraz tváril zmätene.
"Nerozumiem. Ako "napojiť"? Ja o ničom neviem," povedal zmätene Riddle.
"A on si po tom nič nepamätá. Proste Voldemort doňho "vojde" ako u Harryho, lenže odíde bez toho, aby si to Tom pamätal," hovorila Hermiona s miernymi obavami.
"To je zvláštne," poznamenal Dumbledore. "Možno Voldemort niečo vycítil."
"Chceli ste povedať vyňuchal však? Prepáčte, ale jeho nos môže iba ňuchať," dodal.
Dumbledore sa slabo usmial.
"Asi máš pravdu. Zrejme Voldemort niečo vie. Stačí už len zistiť, čo všetko vie," hovoril si Dumbledore. "Pre dnešný večer to stačilo, môžete ísť," povedal im.
"Dovidenia," rozlúčili sa.
"Ešte niečo - Harry, zavolaj mi, prosím, Severusa," poprosil Harryho.
Ten sa zatváril zhrozene.
"Prečo ja?"
"Lebo som ťa o to požiadal," odpovedal mu chytro Dumbledore.

Zatiaľ čo Harry išiel do Snapovej pracovne, Hermiona a Riddle išli naspäť do klubovne. V klubovni bolo plno. Predrali sa okolo kresiel a zamierili k Ginny a Ronovi, ktorí hrali šachy. Tom si premeral pohľadom figúrky.
"Je vo výhode, smola, čo?" podpichol Rona a s úškrnom odišiel do spální.
"Je tak neznesiteľný," škrípal zubami Ron.
"Nevšímaj si to," poradila mu Ginny. "Kde je vlastne Harry?" spýtala sa.
"Išiel za Snapom," odvetila neprítomne Hermiona.
"Za Snapom? Prečo?" nechápal Ron.
"Dumbledore ho potreboval, neviem na čo..." povedala mu Hermiona. "Och, potrebujem Tomov preklad! Postrážte mi, prosím, voľnú stoličku," povedala a ukázala na stoličku vedľa Ginny.
Hermiona vybehla hore schodmi. Zaklopala. Chvíľu čakala, keď jej otvoril Riddle v rozopnutej košeli. Obaja sa zatvárili prekvapene. Hermiona sa snažila nepozerať na jeho odhalenú hruď.
"Potrebujem od teba ten preklad, aby som si ho opísala," vyhŕkla.
"Aký preklad?" nechápal.
"Minule, keď sme na tom preklade z rún pracovali, nemala som svoj pergamen a všetko si písal iba ty, tak som si ho chcela opísať," vysvetlila pomalšie červená Hermiona.
"Aha," pochopil Tom. "Jasné, prepáč," mumlal, otočil sa k nej chrbtom a išiel pre svoj pergamen s prekladom.
Vrátil sa a podal jej ho.
"Ďakujem," poďakovala sa a pomaly odišla.
Ani sa v klubovni neobzrela na kamarátov, ihneď išla do izby. Zobrala čistý pergamen, brko i kalamár a išla zamyslene naspäť do klubovne.
Sadla si k Ginny a položila si veci vedľa šachovnice a išla prepisovať. Vycítila, že sa Ginny na pergamen pozerá. Sotva jej to mohla vyčítať. Zrejme si spomenula na Riddla z denníku a na jeho písmo, na to, ako jej písal chápavé a milé, priateľské slová. Hermiona sa snažila, aby na to nemyslela tiež, namiesto toho, jej na um zišiel on samotný. Nevedela, čo má preklínať viac - či jeho lákavé telo, alebo jeho zlé schopnosti z jej druhého ročníka.
"Hermiona, si v poriadku?" spýtala sa jej Ginny opatrne. "Povedal ti niečo? Urobil niečo?"
Hermiona sa trochu spamätala a pozrela sa na svoju najlepšiu kamarátku.
"Nie, som v poriadku," odvetila a venovala sa prepisovaniu.

Na druhý deň na nástenke visel oznam o výlete do Rokville. Mal sa konať o týždeň v sobotu o desiatej. Ešte v to ráno sa táto novinka rozniesla rýchlo po celej škole.
Harry, Hermiona, Tom a Ron sedeli a raňajkovali vo Veľkej sieni.
"Myslíš si, že ťa Dumbledore do Rokvillu pustí?" spýtala sa Hermiona Toma.
"Neviem," pokrčil ramenami, "ale myslím si, že nie."
Hermiona si ticho povzdychla. Hneď na to k nim prišla Ginny.
"Ahoj," pozdravil ju Harry.
"Ahojte," usmiala sa nervózne. "Toto ti posiela Dumbledore," dala Tomovi list.
"Nepôjdeš s nami na budúci týždeň do Rokvillu?" spýtal sa jej Harry.
"Nie, pôjdem s Deanom, ale možno sa tam uvidíme, majte sa," rozlúčila sa s nimi a odišla.
Tentoraz si povzdychol on. Uprel zrak na Riddlov list.
"Čo píše?" pýtal sa ho.
"Chce so mnou dnes večer hovoriť," prečítal Tom.

V ten večer o siedmej išiel Tom do Dumbledorovej pracovne. Nevedel, čoho sa má obávať. Povedal príšere heslo a vyšiel schodmi hore. Zaklopal a čakal na riaditeľovo povolenie vojsť dnu. Keď sa ozvalo jeho "Ďalej", vošiel do jeho pracovne.
"Vitaj, Tom," uvítal ho.
"Dobrý večer," pozdravil sa Riddle zdvorilo a vošiel hlbšie do miestnosti.
"Sadni si, prosím," ukázal na stoličku oproti.
Tom poslúchol a sadol si oproti riaditeľovi.
"Rozmýšľal som, či ťa mám do Rokvillu pustiť, alebo nie," vysvetlil Dumbledore dôvod, prečo Toma pozval do svojej pracovne.
"A na čo ste prišli, pán profesor?" spýtal sa bezvýrazne.
"Pustím ťa tam pod podmienkou, že sa budeš držať pána Pottera a jeho kamarátov."
Riddle sa zatváril trochu prekvapene.
"Ďakujem," poďakoval sa nesmelo.
"Nemáš začo," usmial sa profesor. "Ešte by som sa s tebou rád porozprával o iných veciach."
"Urobil som niečo zlé o čom neviem?"
"Pokiaľ viem, tak nie. Chcel som sa rozprávať o tebe a tvojom novom prostredí. Zdá sa mi, že sa ti tu páči," poznamenal Dumbledore.
"Je to tu... celkom fajn," povedal nakoniec Riddle a mierne pritom pokrčil ramenom.
Profesor sa pousmial.
"Dozvedel som sa, že pracuješ so slečnou Grangerovou na nejakom projekte z rún."
"To je pravda, ale nechápem, kam tým smerujete."
"Nikam. Iba ti chcem naznačiť, že ma teší, ako si sa s ňou skamarátil. No o pánovi Weasleym sa to nedá povedať," dodal. "Napadlo ma, že ak pôjdete do Rikvillu, budete si musieť od neho požičať oblečenie," povedal zamyslene.
"Prečo?" spýtal sa pobúrene Tom.
"Hádam nechceš ísť do Rokvillu v habite."
"To nie, ale prečo on?"
"Lebo ste takmer rovnako vysoký. Harry je nižší, jeho veci by ti boli malé," odôvodnil profesor.
"Tak dobre..." povzdychol si Riddle. "To je všetko?"
"Ešte ti chcem povedať, aby si sa neutrhol z reťaze a choval sa k pánu Weasleymu slušne. To je všetko, môžeš ísť."

"Tak, čo chcel?" spýtala sa Hermiona, ktorá sedela v kresle pri kozube.
Harry zdvihol hlavu a pozrel sa na Riddla, ktorý sa netváril nadšene. Sledovali ho, ako si sadol do kresla oproti Hermione.
"Chcel sa so mnou porozprávať. Povedal mi, že môžem ísť do Rokvillu. Jeho sentimentálne staré Ja si zrejme myslí, že spolu niečo máme," pozrel sa na Hermionu a jej prekvapenú tvár, "a ako zlatý klinec jeho prednášky o tomto prostredí bolo, že keď pôjdem do Rokvillu, mám si obliecť Ronovo oblečenie, pretože sme skoro rovnako vysokí," sťažoval sa. Jeho zrak zamieril k ryšavej hlave, ktorá sa rozprávala s Lavender a Parvati. "A toto je zase čo?"
Harry a Hermiona nasledovali jeho pohľad.
"To je Ron a jeho nové kamarátky. Netuším, prečo sa s nimi začal baviť..." zamyslel sa Harry.
Hermiona si povzdychla a chlapci na ňu upriamili svoju pozornosť.
"Samozrejme, že sa s nimi skamarátil, keď Lavender je do Rona zamilovaná," povedala kyslo.
"Teraz neviem, koho mám ľutovať viac," poznamenal Tom.
Hermiona sa pousmiala.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx