5. kapitola – Konkurz a Hagrid 2/2

10. března 2012 v 13:12 | °Alex |  From the Past
Vedľa Hagridovej chalupy ležal Hrdozobec, spokojne driemal.
"To je ďalšia Hagridova obluda? Aragog mu nestačí?" spýtal sa Riddle nahlas.
"Nestačí," ozval sa chrapľavý hlas. Spoza domca vyšiel vysoký a mohutný muž s hustými vlasmi a bradou po kľúčne kosti.
"Čo tu robíte?" spýtal sa ich chladne. "A predovšetkým, čo tu robíš ty?" ukázal na Toma.
"Momentálne som tu na dovolenke, keď mi dajú peniaze na letenku späť o nejakých päťdesiatdva rokov, tak odídem," odpovedal ironicky.

Hermiona a Harry sa slabo usmiali.
"Hagrid, chceme ti všetko vysvetliť, vrátane Toma Riddla, ale tu vonku sa o tom rozprávať nemôžeme," ozval sa Harry.
"Tak poďte, nevďačníci a jeden chladný bastard," zahundral.
"Hagrid!" okríkla ho Hermiona prekvapene. Takto Hagrid nikdy nerozprával.
Hagrid si ju nevšímal a vošiel dnu. Prekvapení vošli za ním, sadli si za stôl. Hagrid stál pri okne a zazeral na nich.
"Teda, pekný barak, Hagrid," prerušil ticho Riddle. "Taká veľká nebola ani moja izba v sirotinci," dokončil ironicky.
"Tým som si istý," zamrmlal Hagrid.
V Riddlových očiach sa zjavil červený lesk.
"Hagrid," zasiahol Harry, "chceli sme sa ti ospravedlniť, že už nechodíme na tvoj predmet. Je nám to naozaj ľúto, ale my chceme študovať na aurora a tam nemusíme mať zázračné tvory."
Hagrid si odfrkol, prešiel k nižšej stoličke (Riddle ho pritom sledoval, akoby očakával, že stolička Hagridovu váhu neudrží), sadol si (stolička sa nepreborila, takže Riddlov zvedavý výraz zmizol) a začal šúpať zemiaky.
"Niežeby sme nechceli, ale už sa nám to proste nevošlo do rozvrhu," hovorila rýchlo Hermiona.
Škaredo sa pozrela na Harryho. Ten sa na ňu spýtavo zahľadel. Hermiona sa ešte viac zamračila.
Hagrid si opäť odfrkol, avšak silnejšie ako predtým až mu niečo vyletelo z nosa, čoho si všimli, našťastie, iba chlapci.
"Prepána, proste sa im to 'nevošlo do rozvrhu'," povedal Riddle a naznačil vo vzduchu úvodzovky, "tak túto presvedčivú výhovorku prehltni," dokončil.
Hagrid sa naňho zamračil.
"Čo je to?" spýtal sa Riddle, nevšímajúc si Hagridov výraz, a ukázal na sud v kúte.
Hermiona vykríkla a prikryla si ústa rukou. Harry a Ron začali krčiť nosy. V sude boli biele, slizké a zvíjajúce sa červy.
"To sú červy, krmím nimi Aragoga," vysvetlil Hagrid smutným hlasom.
"Povedz mi, prosím, že ten hnusný tvor umiera," ozval sa Riddle. Oprel sa lakťami o kolená a spojil si dlane do modlitby. Skúmavo sa na Hagrida pozrel.
Ten sa rozplakal. Hermiona sa vyčítavo pozrela na Toma a išla objať Hagrida.
"U-už je v pos-posledn-nom čase d-dosť slabý," nariekal.
"Mohli by sme niečo urobiť?" spýtala sa Hagrida Hermiona, nedbajúc na Riddlove a Ronove tiché protesty.
"Nie, myslím, že nie. Aragogova rodina je čudná. U-už mi nedovolia ísť k ne-nemu," koktal a utrel si slzy do zástery, "ale ďakujem ti, Hermiona, je to od teba milé. Ke-keby ťa poznal, určite by ťa mal rád, páčila by si sa mu."
Ron skrivil ústa v nechutnom geste a Riddle sa uškrnul.
"Áno, buď ako dezert, alebo ako šťavnatý samičí steak," povedal uštipačne.
"Aragog bol mierumilovný a priateľský," vykríkol Hagrid.
"Áno, hneď po tom, čo ma chcel vykopnúť na ulicu."
"Mohol si sa schovať do tej svojej komnaty! Tam by si sa maznal s tým svojím hadom!" kričal Hagrid.
Riddlove oči sa okamžite zmenili na červené.
"Keby som mohol, tak ťa zabijem," zasyčal ticho. "Bohužiaľ, to nejde, nemôžem si dopriať pohľad na teba s vystretými kopytami vedľa Aragogovho tela. Mohol byť z toho romantický príbeh o priateľstve, volal by sa 'Pes a ja', proste by to bol srdcervúci príbeh o pavúkovi a poloobrovi a ich tragickom konci. Nádhera," posledné slovo zašepkal s priam diabolskou veselosťou.
"Čo tu, dočerta, vlastne robíš?" Hagrid vyskočil a Hermiona vykríkla. Stiahla sa ku kuchynskej linke a porazenecky si ruky prekrížila na hrudi.
Harry a Ron si Riddlove oči podozrivo prezerali.
"Som z minulosti, ty hlupák!" Tentoraz vyskočil aj Riddle.
Akonáhle červeň v jeho očiach mizla, tak sa rýchlo objavila.
"Niečo z minulosti sa trhá," zašepkal úplne iným hlasom.
"Voldemort," zašepkal Harry. "Môže nadviazať aj na Toma," prehovoril hlasnejšie.
"Akého Toma, dočerta?!" spýtal sa nahnevane ten hlas. Riddle uprel jantárové oči na Harryho.
"AU!" vykríkol čiernovlasý chlapec a nahmatal si jazvu.
"Čo sa deje, Harry?" Ron vyskočil zo stoličky a hľadel na svojho kamaráta.
"Voldemort sa dokáže spojiť aj s Riddlovou hlavou, len on o tom nevie, že je Riddlova. Cítim, že je v Riddlovi práve teraz, tak ako dokáže posadnúť mňa, tak môže posadnúť aj jeho, lebo je to jeho minulé ja," hovoril Harry.
"A teraz bude záhadou, prečo dokáže byť aj v tebe, Harry," ozvala sa Hermiona.
"Toto nechcem riešiť, musíme riešiť Riddla!" povedal nahnevane Harry, pomaly si pustil jazvu a pozrel na na Riddla, ktorý to ticho pozoroval. Oči mal opäť sivo-modré a na tvári mu zračilo prekvapenie.
"O akých blbostiach sa to teraz rozprávate?" spýtal sa.
"Musíme ísť za Dumbledorom!" vykríkol Ron.
"Ron, Dumbledore tu teraz nie je," zastavila ho Hermiona. Obrátila sa na Riddla. "Proste sa stalo niečo, čo sa zvyčajne stáva Harrymu," vysvetlila mu v krátkosti.
"Nerozumiem."
"Ani ja," priznala sa Hermiona. "Na to proste potrebujeme Dumbledora," povzdychla si.
"Dobre, Hagrid, čo je toto za ďalšieho tvora?" spýtal sa Riddle Hagrida a pozeral sa na Tesáka.
"To je Tesák, kúpil som si ho v rok, kedy Harryho rodičia nastúpili prvýkrát na Rokfort," zaspomínal si Hagrid a zamyslene hľadel dopredu.
"Vyzerá akoby bol polomŕtvy," poznamenal Riddle.
"To on vždy, je lenivý a je to strachopud, ale mám ho rád."
"Umieram od hladu," zaskučal Ron.
Vonku sa už trochu stmievalo, bol večer a im už škvŕkalo v bruchu.
"Utekajte na večeru, inak vás chytia a bude zle," poradil im Hagrid.

Pred dverami do Veľkej siene stretli McLaggena. Pokúšal sa vojsť do dverí, stále akosi vyšiel z pomyselnej čiary do siene a narazil do drevenej zárubne. Ron s Riddlom sa ticho zasmiali. McLaggen trafil až na tretí pokus, rozpačito kráčal k stolu. Štvorica išla za ním. Nestihli ale urobiť veľa krokov k stolu a už sa pred nimi zjavil Slughorn.
"Harry, chlapče, práve vás som zháňal!"
"Á-ano, pán profesor?" overoval si to Harry s obavami.
"Chcel som vás pozvať na malú večeru u mňa dnes večer!"
"Nemôžem, pane," ospravedlnil sa naooko Harry. "Mám trest u profesora Snapa," dokončil.
"To je škoda, bude ta totiž skoro každý..." mumlal si Slugy. Potom zdvihol pohľad a pozrel sa na Toma, ten sa jemne usmieval. "Tom, a vy dnes večer môžete?" spýtal sa ho nadšene, dúfajúc, že ho jeho bývalý obľúbený študent neodmietne.
"Ja mám čas, bude mi potešením," zdvorilo sa usmial na profesora.
"Výborne! Slečna Grangerová bude tiež vítaná," usmial sa na Hermionu a odišiel.
Akonáhle zmizol, tak Riddlove kútiky klesali dole ako dažďové kvapky na okne.
"Tak máš za mňa náhradu," uškrnul sa Harry a išiel k stolu.
Sadli si a jedli, nevedeli sa nabažiť dobrôt z chrabromilského stola.
"Počul som, že pracujete na nejakom projekte z rún," ozval sa Ron. Pozeral sa na Hermionu a Riddla.
Tí sa naňho prekvapene pozreli.
"Áno. Ako to vieš?" spýtal sa ho Riddle.
"Lavender mi niečo spomínala," zamumlal a zružoveli mu uši.
Hermiona a Riddle zdvihli pravé obočia, pozreli sa na blonďatú hlavu Lavender Brown. Tá sa na niečom chichotala s Parvati.
Hermiona radšej nič nevravela. Sklopila pohľad k tanieru a pomaly jedla. Riddle sa najprv pozeral na Hermionin zvláštny výraz, potom sa obrátil na Rona.
"Áno, pracujeme na projekte z rún, bude to trvať tri mesiace, ak ti to Lavender nestihla povedať," povedal mu milo.
"Tri mesiace?" čudoval sa Ron. "Nie je to trochu veľa?"
"Je preklad jednej knihy strednej hrúbky si myslím, že je to akurát."
Ron sa na neho zamračil a tiež sa venoval svojmu jedlu.

Po večeri sa vrátili do klubovne, ktorá bola celkom plná, ale našli jeden prázdny stôl, Riddle schmatol Večerného proroka a zmizol za ním.
"Prehľadali Malfoyov dom," oznámil im pokojne."
"Čože?" zvolali Ron s Hermionou prekvapene.
"Už dvakrát. Tu sa píše: Druhá prehliadka smrťožrútskeho sídla nepriniesla žiaden úspech. Artur Weasley z Úradu pre odhaľovanie a konfiškáciu falošných - to je jedno, je to dosť dlhý názov - povedal, že jeho tím konal na základe dôverného tipu."
"Áno, môjho," ohlásil sa Harry. "Na King's Cross som mu povedal o našom zážitku v Zašitej uličke."
"V Zašitej uličke?" overoval si to Riddle. Mračil sa na Harryho. "A vyviazli ste živý? To je úspech na chrabromilčanov. Tí ľudia tam sú fakt dotieravý."
"Ty to ako vieš?" spýtal sa ho Ron podozrivo.
"Akoby si ma nepoznal dostatočne. Som Voldemort, zabudol si?" zašepkal.
"Samozrejme, že nie," odtiahol sa ryšovlasý chlapec, "ako by som mohol?" Zamračil sa a prekrížil si ruky na hrudi. Potichu sledoval Lavender.
"Harry?" Prišla k nim Katie Bellová. "Snape ti odkazuje, že dnes o pol deviatej máš prísť k nemu do pracovne, nezáleží vraj... koľko pozvánok od Slughorna dostaneš. A ešte ti mám povedať, že budeš oddeľovať zhnité červoplazy od dobrých a nemusíš si nosiť ochranné rukavice."
"Všetko?" spýtal sa Harrry s nádejou.
"Áno," usmiala sa Katie a odišla.
"Mám taký pocit, že ťa Snape nenávidí z hĺbky jeho duše. Oddeľovať červoplazy suchými rukami je hnus," uškrnul sa Riddle.
"Ako vieš?"
"Musel som to robiť v prvom ročníku. Bol som po večierke v knižnici, ale nie v obmedzenom oddelení, takže to nebolo tak zlé."
"Mali by ste sa pripraviť na Slugyho večierok," ozval sa Ron so štipľavým tónom.
"Ron, prestaň!" okríkla ho Hermiona. "Nemôžeme za to, že si ťa Slughorn ani nevšimol a nepozval ťa na tú hlúpu párty."
Ron sa nadul.
"Tak, keďže mňa nikto na nijakú párty nepozval, tak si pôjdem ľahnúť."
Vstal a odišiel.
Riddle sa uškrnul, Harry a Hermiona sa na neho nepekne pozreli.
"Prepáčte, ale hrozne mi pripomína decko. Rozmaznané decko, rozmaznané spôsobom: 'mám kopec bratov, ja som najmladší, tak si ma všetci všimnite'."
"Musím uznať, že máš sčasti pravdu," povedala ticho Hermiona.
"Naozaj by sme sa mali pripraviť na večierok, ktovie, čo na nás Slughorn chystá... zase," dodal, vstal a i on odišiel.
"Nezdá sa ti príliš milý?" spýtal sa s obavami Harry Hermiony.
"Zdá, možno to predstiera a možno nie. Keby to predstieral, tak je fakt dobrý herec," odpovedala mu Hermiona.

Tom si všimol, že Slughorn dostal pracovňu profesorku Merrythoughtovej. Párkrát tam už bol, keď profesorke, ako prefekt a najlepší študent, musel pomáhať s nejakými papiermi. Otravovalo ho sa stále donekonečna hrať na herca. Stvárňoval postavu zdvorilého, galantného a milého najlepšieho študenta na Rokforte päť školských rokov, za chrbtami učiteľov iba prevracal oči a krútil hlavou, že ho podozrieva z niečoho zlého jedine Dumbledore. Teraz bol celkom rád, že ho tu nikto nepozná, okrem niekoľkých ľudí. Nepočúva denne od Slughorna, aký je on dokonalý, od Merrythoughtovej, že je skromný a od ostatných, aký je šikovný. Mohol za tým všetkým dodať jedno veľké "bla, bla, bla".
"Pán Riddle, môžete na slovíčko?"
Riddle sa strhol pri tom oslovení. Stál pri ňom Slughorn, ten ho takto oficiálne oslovoval v prvom ročníku.
"Samozrejme," prikývol.
Išiel so Slugym trochu bokom.
"Chcel by som sa vás spýtať... hm..." Slughorn bol očividne nervózny a Tom to nechápal. "Ako je možné, že ste tu? Profesor Dumbledore mi to nechcel vysvetliť," dodal.
"Neviem, či je správne vám to povedať, pretože ak vám to nepovedal Dumbledore, obávam sa, že nemôžem ani ja. Zrejme to chcel uchovať v tajnosti," povedal potichu.
"Asi áno," prikývol Slughorn.
"Pán profesor, môžem sa vás niečo spýtať?" začal nesmelo Riddle. Slugy pri tej otázke poskočil, akoby mu Riddle vrazil kôl do srdca.
"Iste chlapče, spytujte sa."
"Prečo sa ma bojíte?" opýtal sa ho nakoniec Tom po krátkom tichu.
Slughorn sa naňho zaskočene pozrel. Tom sa mu vážne pozeral do očí.
"No... pán Riddle..." odkašľal si profesor, "to je nezvyčajná otázka... Že sa bojím je silný výraz, ja sa vás skôr obávam. Predsa len ste teraz najobávanejší čarodejník. Vždy som vedel, že ste neskutočne ambiciózny, ale nečakal som, že sa z vás stane práve on. Svoju temnú stránku ste dokonale zakrýval," hovoril Slughorn ticho a rýchlo. Riddle ho pritom zamyslene pozoroval a slabo sa mračil.
"Som teraz na Rokforte aj mimo neho. Tom Riddle si na škole nemôže dovoliť všetko a navyše pod dohľadom Dumbledora. Riddla sa obáva nemusíte, naozaj," hovoril mu Riddle teraz s tajomným úsmevom a červeným leskom v očiach. Slughorn prekvapene zažmurkal a pozrel sa mu do očí. Riddlov úsmev sa rozšíril a pomaly od profesora odišiel.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx