4. kapitola - Runy

5. března 2012 v 14:50 | °Alex |  From the Past
"Ako to vieš?" spýtal sa Harry Riddla.
"Harry, Gaunt, Morfinov a Meropín otec sa volal Marvolo," napovedal mu Dumbledore.
"Takže to bol Riddlov starý otec a Merope Riddlova matka?"
"Správne," usmial sa Dumbledore.
"Prežila... ako? Čo sa stalo?" nechápal Harry.

Profesor sa pozrel na Toma, ten sa tváril neutrálne. Dumbledore začal rozprávať:
"Marvolo, Morfin a Merope boli poslední žijúci potomkovia Salazara Slizolina, boli veľmi starobylý čerodejnícky rod, ktorý bol známy svojou náchylnosťou k násiliu, ktoré rozvíjali po celé generácie. Nedostatok rozumy a zmyslom pre prepych spôsobili, že rodinné majetky premrhali uý niekoľko generácii predtým, než sa narodil Marvolo. Ako ste videli, on aj jeho deti žili v biede a špine, hlavne on a jeho syn mali nepríjemnú povahu a obrovskú dávku bezočivosti, krutosti a pýchy. Zopár kúskov rodinného dedičstva si Marvolo cenil rovnako ako syna a oveľa viac než dcéru.
Náhodou sme zazreli aj Tomovho otca."
"Ten mukel, ktorého napadol Morfin? Ten jazdec?" spýtala sa Hermiona.
"Správne," usmial sa Dumbledore. "Áno, tento pekný mukel," (Riddle si odfrkol) "ktorý jazdieval okolo chatrče Gauntovcov a ku ktorému Merope zahorela tajnou vášňou, bol Tom Riddle starší."
"A nakoniec sa zobrali? Tomu nerozumiem," priznal sa Harry.
"Merope bola čarodejnica. Magické schopnosti jej ale nepomohli, kým bol jej otec pod jednou strechou ako ona, keď však boli Marvolo a Morfin v Azkabane a zostala sama a po prvý raz slobodná, už jej nikto nebránil, aby rozvinula svoje schopnosti naplno.
Nič ti neprichádza na um, čo mohla Merope urobiť, aby Tom Riddle zabudol na svoju mukelku?"
"Imperius? Alebo elixír lásky?" hádal Harry.
"Správne. Ja osobne si myslím, že použila elixír lásky. Pravdepodobne by sa jej to zdalo romantickejšie a nemyslím, že by bolo ťažké presvedčiť Toma Riddla, aby sa napil vody v horúci letný deň. O niekoľko mesiacov dedinčania zažili šok. Viete si predstaviť, aké klebety sa šírili v dedine, keď veľkostatkársky synček utiekol so špinavou a nepeknou dcérou Merope?
No šok dedinčanov nebol nič v porovnaní s Marvolovým. O niekoľko rokov sa vrátil z Azkabanu a čakal, že jeho dcéra bude poslušne čakať s teplým jedlom, no namiesto toho našiel v chatrči plno prachu a jej list na rozlúčku, v ktorom napísala, čo všetko urobila.
Od vtedy už nikdy nespomenul jej meno a ani, že by nejaká Merope Gauntová existovala. Tak z jej predčasného úteku došlo k jeho smrti a nedožil sa ani Morfinovho návratu."
"A Merope? Ona umrela, nie?" opýtala sa Hermiona.
"Áno, umrela. Tu však musíme znova iba hádať, hoci si myslím, že nie je ťažké predstaviť si, čo sa stalo. O niekoľko mesiacov po ich úteku a svadbe sa Tom Riddle vrátil do Little Hangletonu bez manželky. V dedine sa rozprávalo, že hovoril o svojej žene ako o čarodejnici a že jej naletel na mocné čary. To znamená, že podľa jeho reči sa dedinčania dovtípili, že Merope Toma Riddla oklamala, vraj iba predstierala, že s ním čaká dieťa."
"Ale ona mu predsa porodila dieťa," povedal Harry. "Inak by tu Tom junior nebol."
"Áno, ale až rok po svadbe. Tom Riddle starší ju opustil v tehotenstve," povedal Tom mladší.
"Čo sa stalo? Čary prestali fungovať?" spýtala sa Hermiona.
"Opäť iba hádam, ale myslím, že Merope, ktorá bola po uši zaľúbená do svojho manžela, ho už nemohla zotročovať mágiou. Zrejme mu prestala dávať nápoj lásky, myslela si, že ju bude milovať aj bez neho, alebo, minimálne, s ňou ostane kvôli dieťaťu. Tak či tak sa mýlila, Tom Riddle ju opustil a viac ju nevidel. Ani sa nenamáhal zisťovať, čo sa stalo s jeho synom."
"Ani nemusel," hundral Riddle.
Dumbledore sa pousmial.
"Ale ako vieme, doplatil na to." zakončil profesor.
"Ako to viete?" spýtal sa nahnevane Riddle.
"Tom, ja viem o tebe dosť veľa." Dumbledore ukázal na skrinku s myšlienkami vo flakónikoch.
"Nechcem vás uraziť," začal Tom, jeho hlas tvrdil opak tvrdenia, ktoré povedal, "ale mám pocit, že ste posadnutý."
Dumbledore sa zasmial.
"Sám by som to lepšie nevyjadril."
Na Riddlovi bolo ľahko poznať, že sa na Dumbledora hnevá kvôli tomu, že sa neurazil a dokonca sa zasmial.
"Teraz je čas ísť spať," oznámil im veselo riaditeľ.
Vstali zo svojich stoličiek a išli k dverám. Až na Harryho.
"Chcem sa vás ešte niečo opýtať, súkromne."
"V poriadku, vy ho zatiaľ počkajte vonku," povedal Dumbledore Tomovi a Hermiona.
Obaja sa rozlúčili s profesorom a vyšli von, zavreli dvere.
Vedľa dverí bola lavička, tak si sadli. Ticho sedeli a nič nehovorili. Nakoniec sa ale Hermiona nadýchla, že niečo povie, ale Tom ju umlčal.
"Ak chceš povedať, že ti to je ľúto, tak nemusíš."
"Ale ja to aj tak poviem. Je mi to ľúto. Až teraz chápem, prečo si bol taký... aký si bol," povedala Hermiona ticho.
Tom nič nehovoril. Lakťami sa oprel o kolená a pozeral sa pred seba. Hermiona to využila a objala ho. Prstami mu jemne prehrabla vlasy na zátylku, boli hladké, vôbec nie mastné, ako si myslela (Tom nedal dopustiť na svoj účes, aspoň tak sa domnievala, lebo nechodil rozstrapatený ako Harry). Tom od prekvapenia vyvalil oči. Zrazu nevedel, čo má robiť, úplne onemel a skamenel. Nakoniec nabral dych a odvahu a pažami jej objatie opätoval. Hermiona šťastne vydýchla. Bola totiž celá napätá a zvedavá, čo urobí. Nakoniec ju príjemne prekvapil. Opätoval jej objatie a ona spokojne vdychovala vôňu jeho kolínskej zmiešanú zmiešanú s ostrou, ale nie príliš aromatickou vôňou šampónu. On zase cítil jemnú a sladkú vôňu mandlí z jej hustých kučeravých vlasov. Musel priznať, že to objatie nebolo tak zlé. Cítil sa celkom spokojný, keď mohol svojimi rukami objímať jej útle telo. Zrazu mal pocit, akoby ju držal v bezpečí. Cítil, ako mu Hermiona opäť prehrabuje končeky vlasov.
"Hermiona?" ozval sa ticho.
"Áno?"
"Je to prvýkrát, čo ma niekto objíma," priznal.
"Je to o to väčší dôvod, prečo to robím," reagovala Hermiona.
"Prečo mi veríš?"
"Lebo chcem."
"Aha," zakončil prekvapene.
"Očividne je to prvýkrát, čo ti niekto úprimne verí, však? Vieš, čakala som, že sa budeš brániť. Predsa len, si Vol-Voldemort." Vyslovila to meno s menším strachom.
"Nechcem byť nezdvorilý," tentoraz to myslel úprimne, "ale pri tebe sa ťažko bráni."
Hermiona sa usmiala.
Zrazu sa otvorili dvere a obaja sa od seba odtrhli a sklopili zraky k zemi. Tvárili sa, akoby sa nič nedialo. No ich tváre hovorili niečo iné. Obaja nadobudli ružový odtieň. Hermiona bola ale ružovejšia. Harry vyšiel z riaditeľovej kancelárie, zatvoril dvere a pozrel sa na nich.
"Žijete," poznamenal.
"Nemali by sme?" spýtal sa vzdorovito Riddle.
"Áno, teda nie... No to je jedno... Hm... poďme už," dokončil Harry.
Prišli k schodom, Harry odstúpil. Pozrel sa na Hermionu.
"Nie!" vyhlásil zrazu z ničoho nič Riddle.
"Čo nie?" nechápal Harry.
"Dievča nemôže ísť po schodoch ako prvá! Čo ak spadne? To má padnúť na schody?"
"No... aha. A čo ak za chlapcom pôjde nejaká stodvadsať kilová ženská?"
Riddle sa uškrnul.
"V tom prípade musí ísť prvá, má mäkkú pristávaciu plochu," povedal. Harry a Riddle sa zasmiali. Hermiona to komentovala zamračením. Riddle pri pohľade na ňu zmĺkol.
"Vy ste nechutní!"
"Ale no tak, sranda musí byť," obhajoval seba aj Riddla Harry.
"Pokojne môže ísť dopredu, iba ak je pred ňou aspoň o desať kíl ťažší chlap," dodal Riddle.
"No... to je pravda," povedal ticho Harry.
Dumbledore otvoril dvere a prekvapene hľadel na trojicu.
"Prepáčte, ale oni si iba robia srandu zo žien, ktoré majú o pár kíl navyše!" žalovala Hermiona okamžite.
"Pár kíl," zasmial sa Harry.
Hermiona si odfrkla a išla dolu schodmi.
"Hermiona, nemôžeš ísť prvá, spadneš!" robil si srandu Harry.
"A to by bola škoda... nemá stodvadsať kíl," poznamenal Riddle a hľadel, ako kráča dolu.
Zachytili kľúčové slová, ktoré zneli ako "puberťáci", "deti" a "nevychovaní". Obaja čiernovlasý chlapci sa uškrnuli a išli za ňou.
Prekvapeného profesora nechali tak. Vošiel dnu a povedal:
"Zdá sa, že Tom sa skamarátil príliš rýchlo."
"Len aby si nakoniec nebol prekvapený, Albus," poznamenal Phineas Black.

Keď ten večer prišiel Harry s Riddlom do izby, hneď mu vyrozprávali, čo videli.
"No toto! To muselo byť strašné!"
"Bolo. Mimochodom, plánuješ ísť na konkurz na brankára a odrážača?" spýtal sa Rona Harry.
Riddla sa táto debata netýkala, tak išiel do kúpelne vykonať večernú hygienu.
"Áno, chcem to skúsiť."
"Fajn, tebe ako prvému oznamujem, že tréning bude už v piatok o piatej, zajtra to pôjdem oznámiť McGonagallke."

Dejiny mágie boli rozhodne najnudnejším predmetom, to každý vedel. Napriek tomu existovali dve osoby, ktoré nepodľahli kúzlu monotónneho profesora Binnsa: Tom Riddle a Hermiona Grangerová. Ostatní mali hlavy položené na laviciach a podriemkávali.
Ron zdvihol hlavu a pozrel sa na Hermionu. Tá mu jeho pohľad opätovala a pokrútila hlavou. Vedela, čo chce a ona ten nápad rýchlo zamietla. Obrátila sa k pergamenu a zistila, že jej na lavici leží kúsok pergamenu zloženého na dve časti. Roztvorila ho a prečítala si odkaz: Dnes po vyučovaní v knižnici. Musíme pracovať na tých runách. T.R.
Hermiona sa zahryzla do pery. Pozrela sa na Riddla. Upieral svoj pohľad na ňu. Prikývla. On sa jemne usmial, otočil a pokračoval v písaní.
Zamyslela sa. Mal pekný úsmev a jeho žiarivé oči... tiež boli - je to ťažko uveriteľné - šťastné.
Prepána, ozvalo sa jej druhé ja, nemysli na to!
A tak sa teda Hermiona prinútila písať ďalej. Aj keď občas vynechala slovko-dve, tak písala; tešila sa na poobedie v knižnici s Tomom.
Akým Tomom? Je to Voldemort a hotovo!
Zase začínaš? Nemôžem sa sústrediť!
Chceš sa sústrediť...?
Som zvedavá, čo z teba vypadne...
...TAK NEČUM NA RIDDLA!
Hermiona sa usmiala. Ona sa naňho predsa nepozerala! To je smiešne. Áno, smiešne.
Je ťažké sa nepozerať, čo?
Zase rýpeš?
Ja budem dovtedy, kým neprejdeš pubertou.
Ach...

Hermiona celá nadšená vstúpila do knižnice. Pozdravila mrzutú a puntičkársku knihovníčku madam Pinceovú, ktorá ju ani nepostrehla, lebo preletela popri nej ako stíhačka. Hermiona hľadala pomedzi regále, kde Tom je, za posledným ho zbadala, ako študuje knihu, očividne to bola Starobylé runy Egypta a objavenie skutočne neskutočných artefaktov.
Prišla k jeho stolu a sadla si.
"Ahoj," pozdravil ju a ani sa na ňu nepozrel.
"Ahoj!"
"Meškáš."
"Ja viem, prepáč," ospravedlnila sa Hermiona, pozrela sa na hodinky, meškala iba päť minút.
"Ja zase viem, že je to iba päť minút, ale ja nemám rád meškanie," povedal.
"Aha, fajn, nabudúce sa to nestane," sľúbila Hermiona.
Číta myšlienky, alebo čo? pomyslela si podráždene.
"No to teda viem," odvetil.
Spod rias sa na ňu pozrel a usmial. Hermiona mierne vyvalila oči, zružovela, sklopila zrak a odkašľala si.
"Dobre, tak.. prečítal si zatiaľ niečo zaujímavé?"
"Vieš..." pozrel sa na ňu bez akýchkoľvek emócii, "tá prvá veta bola tak..." začal vášnivo, potom ale dokončil pevným tónom: "nie. Mám pocit, že je to obyčajná nudná dejepisná kniha písaná v runách."
"Tom Riddle a nepozdáva sa mu nejaká kniha? To je čudné, nie?"
"Nerozumiem."
"Ginny mi kedysi povedala, že si mal knihy tiež veľmi rád," povedala a pritom sa jej na tvári opäť objavil rumenec.
"A stále aj mám," odobril jej to. "Prepána, to som jej o sebe nepovedal tak málo, ako mi tvrdila," precedil zlovestne.
Hermiona sa zrazu naľakala. Čo ak jej niečo urobí?
Zrazu sa Riddle zasmial.
"Nemám chuť strašiť malé dievčatká, okrem toho, ona už nie je malá, nebola by to sranda."
"Fajn... Môžem sa ťa niečo spýtať?"
Riddle sa na ňu s malým úsmevom pozeral, prikývol.
"Prečo si si vybral stôl práve tu? Na konci..."
"Je tu pokoj," odpovedal.
"Áno, hm..." ošila sa na stoličke a obrátila sa.
"Máš pocit, že nás niekto sleduje?" spýtal sa veselo.
"Áno... asi... neviem," mrmlala Hermiona.
"Ty sa nad tým znepokojovať nemusíš. Určite niekto sleduje mňa. Som čudák, zabudla si?"
"Nie si čudák," vyhŕkla Hermiona.
Prekvapene sa pozeral a ona sklopila zrak.
"To je ten najlepší kompliment, aký som dostal," povedal. "Naozaj," ubezpečil ju.
Pozrela sa naňho. Neprítomne prikývla.
"Mali by sme prejsť k tej knihe," povedala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx