3. kapitola – Gauntovci

4. března 2012 v 15:38 | °Alex |  From the Past
Som lenivá osoba, ja viem :/. Konečne po troch storočiach vám tu pridávam ďalšiu kapitolu (aj keď pochybujem, že ju niekto okomentuje, no ale snáď na ňu aspoň jedna osoba zareaguje :D) mojej poviedky.
°Alex
PS: upozorňujem (opäť, lebo pri infe som to už písala), niektoré scény v tejto poviedke budú opísané z knihy, výnimkou nebudú ani spomienky TR.

Harry bol zvedavý na toho Polovičného princa, ktorému patrila požičaná učebnica elixírov. Celú ju prelistoval a zistil, že nie je ani jedna stránka bez poznámok. Každú stranu popísal.
Hermiona sa pozrela na hodinky.
"Už by sme mali ísť k Dumbledorovi," povedala.
"Fajn." Riddle, Harry a Hermiona vstali a odišli smerom k riaditeľovej kancelárii. Povedali heslo a schodmi sa vyviezli hore. Harry zaklopal a ozvalo sa: "Ďalej!"
"Dobrý večer, pán profesor!" pozdravili ho.
"Dobrý večer!" odzdravil. "Sadnite si," ukázal na stoličky pred jeho stolom.
"Tom, ako sa vám páčil prvý týždeň? Síce mal len dva dni, ale aj tak."
"Bol... čudný," povedal úprimne.
"To chápem," usmial sa profesor."
"Pán riaditeľ, môžem sa niečo spýtať?" ozvala sa Hermiona.
"Samozrejme, slečna Grangerová."
"Ako to, že Toma nespoznali? Myslela som si, že aspoň slizolinčania ho spoznajú."
"Dobrá otázka. Nespoznali ho preto, lebo som na študentov, okrem vás, pána Weasleyho a jeho sestry, uvrhol zaklínadlo. Preto si ani slizolinčania nespomínajú na to, že by nejaký Tom Riddle alias Voldemort existoval."
"Aha."
"Harry, počul som, že si si vyrobili prvý trest. Profesor Snape ti odkazuje, že ti ho odložil o týždeň," pousmial sa Dumbledore a Harry sklopil zrak.
"Prejdime k veci. Budeme rozoberať vašu minulosť, Tom. Určite sa vám to nebude páčiť, ale musíme všetko dôkladne prebrať, lebo na detaily sa musí myslieť. Toma som sem zavolal preto, aby nám pomohol porozumieť určitým veciam a slečna Grangerová je tu kvôli pravidlu: 'Čím viac ľudí, tým viac rozumu.' A Harry je tu preto, lebo on je Vyvolený a má to najväčšie právo sa o Tomovej minulosti dozvedieť viac."
Riddle sa zamračil. Hermiona sa zatvárila zvedavo a Harry vyzeral prekvapene.
"Takže sa pustíme do rôznych špekulácii a odhadov a na to je potrebný rýchly rozum," usmial sa na Hermionu, "svedok a Vyvolený." pozrel sa na Riddla a nakoniec na Harryho.
Vstal a vybral zo skrinky mysľomisu. Položil ju na stôl. Prešiel k zlatej skrinke, kde bolo plno ampuliek, všetci traja sa na ňu zvedavo pozerali.
"Toto, čo vidíte sú spomienky a všetky sa týkajú jednej osoby. Voldemorta alias Toma Riddla. Nemám veľa spomienok z Tomovho detstva, takže sa tie jeho budú hodiť. Ale najprv sa vydáme do dávnejšej minulosti ako je jeho narodenie. Toto sú spomienky Boba Ogdena, zamestnanca Odboru pre presadzovanie magického práva." Vytiahol zo skrinky jednu ampulku a jej obsah vylial do mysľomisy. Harry, Riddle a Hermiona sa postavili.
"Dáma prvá." Dumbledore jemne uklonil hlavu smerom k Hermione. Tá sa ponorila ako prvá.
Padla do slnečného dňa, vedľa nej už pristáli jej spolužiaci a riaditeľ. Slnko osvetľovalo vidiecku cestu plnú kameňov a hliny. Nebolo bolo bez obláčika. Nebol žiaden mrak, ktorý by osvetľoval muža asi dva metre pred nimi. Bol to nízky, zavalitý muž s malými očkami a okuliarmi s hrubými hnedými rámami. Čítal text na drevenej tabuli, ktorý vytŕčal z vysokej buriny na pravej strane cesty. Všetci štyria vedeli, že je to Ogden, pretože nijakej živej bytosti naokolo nebolo. Zrejme to nebol čarodejník, ktorý mal skúseností s muklovskou módou; mal na sebe pásikavé celé plavky, dlhý kabát a gamaše (pozn. čižmy). Ogden zrazu rezko vykročil po ceste.
Ponáhľali sa za ním. Keď prechádzali popri nápise si Hermiona a Harry prečítali nápis na tabuli: Great Hangleton, 5 míľ (nakreslená šípka ukazovala na cestu, po ktorej prišli) a Little Hangleton, 1 míľa (šípka ukazovala k Ogdenovi.
Po chvíli prašná cesta zahla doprava a strmo klesala dolu kopcom. Naskytol sa im výhľad na dedinu, ktorá bola nepochybne Little Hangleton, usadenú medzi dvoma vrchmi. Z jej panorámy sa jasne vynímal kostol a cintorín. Na druhej strane údolia stálo krásne veľké sídlo obklopené zamatovo zeleným trávnikom.
Hermiona si myslela, že idú do dediny, ale Ogden zamieril doprava a prešiel v medzere živého plota. Pred nimi sa nachádzala špinavá chatrč, na jej dverách bol pribitý had, všade okolo bola burina a celkovo to tam vyzeralo, akoby sa o to nikto nestaral už roky. Odgen zastal pred špinavými dverami, zatváril sa akoby mal o chvíľu vracať a nesmelo zaklopal na dvere.
Prudko sa rozrazili a stál v nich mladý muž s nožom v ľavej ruke a prútikom v pravej. Mal tak špinavé vlasy, až sa Harry domnieval, že sivá farba jeho vlasov je prirodzená. Celý nebol čistý, na brade sa mu vynímalo strnisko, na sebe mal červenú kockovanú košeľu rozopnutú iba do polovice, takže mu bolo čiastočne vidno aj neumytú hruď. V čiernych očiach mal zlobu.
"Nie si vítaný." zasyčal v parselčine.
"Čo povedal?" spýtala sa nechápavo Hermiona.
"'Nie si vítaný'," preložil Tom.
"Dobré ráno, som z Ministerstva mágie a-"
"Nie si vítaný."
"Prepáčte, ale ja vám nerozumiem," nervózne hovoril Ogden.
"Prečo mu nerozumie? Ten chlap je...?" hádal Harry.
"Parselan, áno," odpovedal Dumbledore.
"Morfin!" zakričal niekto z chatrče.
Pri dverách sa hneď objavil starší muž v strednom veku. Vyzeral ako nejaký orangutan. Ruky mal pridlhé na svoje široké plecia a nohy zase chudé. Mal tiež čierne oči a jeho tvár bola plná vrások napriek tomu, že naozaj starý nemohol byť, lebo na hlave mal čierne husté a mastné vlasy.
"Z ministerstva?" opýtal sa ten starší muž.
"Správe. A vy ste, pravdepodobne, pán Gaunt."
"Áno," potvrdil muž. "Mali ste svoj príchod oznámiť! Toto je súkromný majetok. Nemôžete sem len tak vliezť!" kričal útočne Gaunt.
"Choď späť, nehádaj sa!" prikázal Gaunt Morfinovi.
"Tak poďte dnu," povedal Gaunt lenivo.
Ogden a skupinka vošli dnu. Dom bol rovnako odporný ako zvonka. Bol tam prach a špina, ktoré sa krásne vynímali na drevenej podlahe, ktorá vŕzgala, keď sa na nej niekto pohol. Oproti bola obývačka, ktorá sa skladala z dvoch kresiel, kozuba a malého stolíka, napravo bola kuchyňa, ktorá tiež nebola v najlepšom stave.
Morfin sedel v kresle a v rukách skrúcal živú zmiju a ticho sa jej prihováral v parselčine:

"Psst, psst, moja malá,
šmyk-šmyk cez náš prah.
Buď k Morfinovi milá,
inak skončíš na dverách."

V kúte pri otvorenom okne napravo pri kuchyni sa ozval šuchot. Stála tam dievčina s otrhanými šatami, ktoré boli tak začmudené ako tá stena, stála pri začadenom sporáku, z ktorého sa niečo parilo. Vlasy mala rovné a mastné, tvár mala bledú a nepeknú a trochu špinavú, ale menej ako mali jej brat a otec.
"Moja dcéra Merope," mrzuto ju predstavil Gaunt, keď sa Ogden zatváril nechápavo.
"Dobré ráno!" pozdravil ju Ogden.
Neodpovedala, vyľakane sa pozerala na oboch mužov a nakoniec sa im otočila chrbtom a prekladala hrnce na polici nad sporákom.
"Dobre, pán Gaunt," začal Ogden, "prejdime k veci. Máme dôverné podozrenie, že váš syn Morfin včera večer čaroval v prítomnosti mukla."
Ozvalo sa hlasné tresknutie. Merope pustila jeden z hrncov.
"Zdvihni to!" zreval Gaunt. "Len sa plaz po zemi ako špinavý šmukel! Na čo máš prútik, ty hlúpa?!"
"Ale, pán Gaunt. Prosím vás!" šokovane vykríkol Ogden.
Vtom sa Merope z rúk hrniec vyšmykol, kĺzal sa od nej ďalej, narazil do protiľahlej steny, kde pukol.
Morfin sa rozrehotal na plné kolo, Merope očervenela, nevyzerala o nič lepšie, priam naopak. Gaunt zvreskol: "Oprav to, ty mizerný drúk, oprav to!"
Ogden si vzdychol a kým prišla Merope k hrncu, zdvihol prútik a zvolal: "Reparo!" Hrniec sa opravil.
Gaunt sa zatváril, akoby chcel uvaliť Cruciatus na Ogdena, ale potom si to rozmyslel a zaškeril sa na dcéru: "Máš šťastie, že je tu ten milý pán z ministerstva, ináč by si dopadla úplne inak."
Merope sa na nikoho nepozrela, zodvihla hrniec, prešla ku kuchyni a ani sa Ogdenovi nepoďakovala.
"Takže ako som-"
"Počul som prvý raz!" kričal Gaunt. "No a čo? Dal jednému prašivému muklovi príručku, to je zakázané?"
"Žiaľ je. Porušil čarodejnícky zákon!"
Ogden vytiahol z vnútorného vrecka malý zvitok pergamenu a rozvinul ho.
"Čo je to, rozsudok?" spýtal sa posmešne Gaunt.
"Nie, predvolanie."
"Predvolanie... Predvolanie? Vy chcete prevolať môjho syna za... dalo by sa povedať za dobrý skutok! Myslíte si, že sme humusáci?"
Gaunt pristúpil k Ogdenovi a ukázalmu niečo na ruke. Chvíľu si Harry myslel, že mu ukazuje neslušné gesto, ale v tom si všimol, že mu ukazuje prsteň, ktorý sa mu ligotal (bola to jediná vec, ktorá sa ligotala v tomto dome) na prostredníku. Bol to zlatý prsteň s čiernym kameňom. "Vidíte to? Toto je prsteň, ktorý značí všetko! Viete, koľko mi zaň ponúkali s erbom Peverellovcov vytesaným do kameňa?"
"To naozaj netuším," povedal sucho Ogden, akoby ho táto téma vôbec nezaujímala.
Gaunt vykročil ku svojej dcére a schmatol ju za krk, dotiahol ju k Ogdenovi a zrazu u ťahal za latú retiazku na krku.
"Vidíte toto?"
"Vidím, vidím," rýchlo hovoril Ogden a už sa netváril tak nezaujato.
Ogden triasol zlatým medailónom so zeleným S. Merope sa medzitým dusila.
"Je Slizolinov!" vrieskal Gaunt. "Patril mu! Samotnému Salazarovi Slizolinovi. Sme jeho posledný žijúci potomkovia. Čo na to poviete?"
Riddle pristúpil k trojici a so záujmom si obzeral medailón.
"Vaša dcéra!" upozornil Ogden.
Gaunt svoju dcéru pustil, tá sa odtackala do kúta, chrčala a držala sa pritom za krk.
"Tak!" víťazoslávne vykríkol Gaunt, akoby práve dokázal najjasnejšiu vec na svete, ktorú by mal vedieť každý na zemeguli aj o polnoci, keď ich zobudí. "Nerozprávajte sa s nami, akoby sme boli nejakí humusáci! Vy ale o svojej krvi očividne tak pekne rozprávať nemôžete," uškrnul sa Gaunt.
"Pán Gaunt," reagoval tvrdohlavo Ogden, "obávam sa, že ani moji, ani vaši predkovia nemajú s touto záležitosťou nič spoločné. Prišiel som sem kvôli Morfinovi a tomu muklovi, ktorého včera v noci napadol. Podľa istej informácie," pozrel sa na zvitok v rukách, "Morfin použil na mukla kliadbu alebo zaklínadlo a ten sa ihneď vyhádzal bolestivou žihľavkou."
Morfin sa opäť zasmial.
"Buď ticho!" zavrčal jeho otec po parselsky. Morfin zmĺkol.
"No a čo, keď to urobil?" opýtal sa Gaunt vzdorovito.
"Takto sa nikam nedostaneme," rozhodne namietal Ogden. "Z postoja vášho syna a vás mi je jasné, že to nepopierate a ani neľutujete. Morfin sa štrnásteho septembra dostaví na výsluch, aby zodpovedal z obvinenia, že použil..." Ogden zmĺkol.
Ozvali sa zvončeky a dupot kopýt a cez otvorené špinavé okno k nim doľahol hlasný smiech. Gaunt zmeravel a načúval s vyvalenými očami, Morfin zasyčal a s lačným výrazom preskakoval z Merope na okno. Merope zdvihla hlavu a vyplašene sa pozerala na okno. Aj štvorica sa na okno otočila a počúvala.
"Aký to hrozný pohľad!" zazvonil dievčenský tenký hlas. "Tom, nemohol by tvoj otec dať tú chatrč preč?"
"Nie je to naše," odpovedal hlas mladého muža. "Všetko na druhej strane údolia naše je, ale táto chatrč patrí starému bláznovi Gauntovi a jeho deťom. Syn je úplný šialenec, mala by si počuť, čo sa o ňom rozpráva v dedine."
Dievča sa zasmialo. Cengot a dupot koní bol hlasnejší.
"Tom, možno sa mýlim, ale nepribil niekto niekto tamto na dvere hada?" spýtalo sa dievča.
"Panebože, áno!" zvolal muž. "To pravdepodobne ten syn. Hovoril som ti, že to nemá v hlave v poriadku. Nepozeraj sa tam, Cecilia, miláčik."
Kone a hlasy sa vzďaľovali.
"Miláčik," zasyčal potichu Morfin hľadiac na sestru. "Volá ju 'miláčik'. Teba by tak nikdy nenazval, nerob si nádeje."
Merope zbledla ešte viac.
"To má čo znamenať, Morfin?" prísne sa ozval Gaunt. Hľadel na svoju dcéru aj na syna.
Riddle sklopil zrak k podlahe.
"Rada sa pozerá na toho mukla," prezradil Morfin a zlovestne sa pozeral na sestru, ktorá ho prosila pohľadom, aby nič neprezradil. "Vždy je v záhrade, keď ide okolo a pozoruje ho cez plot, keď chodí okolo, však? A včera v noci sa vytŕčala v okne a čakala, kedy tadiaľto opäť pôjde domov, čo?"
"Vyzerala z okna nejakého mukla?" spýtal sa šokovane Gaunt, tváril sa, akoby ho niekto plesol panvicou po hlave.
Hermiona sa potichu spýtala do vzduchu: "O čom hovoria?"
"Myslím, že by ti to mal Tom povedať, keď bude chcieť," pošepkal jej Dumbledore.
Hermiona sa pozrela na zahanbeného Riddla (tváril sa síce chladne, ale dalo sa rozpoznať, že šťastný nie je, že túto scénu vidia).
"Aha," pochopila.
"Čo je?" nechápal Harry.
Hermiona neodpovedala.
Na Ogdna rodina Gauntovcov úplne zabudla. Ogden sa tváril zmätene a nahnevane, lebo rozumel iba nezrozumiteľné syčanie.
"Je to pravda?" hrozivo sa spýtal Gaunt Merope a urobil pár krokov k nej. "Moja dcéra, čistokrvný potomok Salazara Slizolina, šalie za nejakým špinavým a odporným muklom?" Merope zúrivo krútila hlavou, tisla sa stene akoby tam našla bezpečie.
"Ale ja som ho dostal!" rehotal sa Morfin. "Dostal som ho, keď išiel okolo a bol celý vyhádzaný, vôbec nevyzeral pekne, čo, Merope?"
"Ty odporná humusáčka, suka, ty špinavá zradkyňa!" hromžil Gaunt. Priletel k nej a Ogden zvolal: "Nie!"
Ogden vytiahol prútik. Nanešťastie si to Gaunt všimol, začal boj.
"Myslím, že to je všetko," oznámil im Dumbledore.
Vyleteli hore a dopadli na tvrdú zem.
"Sadnite si, prosím," ozval sa Dumbledore.
"Pane, čo sa stalo s tou dievčinou?" spýtal sa dychtivo Harry.
"Ona prežila," ozval sa ticho Riddle.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx