13. Kapitola

13. března 2012 v 19:38 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
Draco jej stisol ruku a spolu sa vydali cez chodby do veľkého luxusného salónika. Už tam stál, otočený tvárou k ohňu.
Nikto nemohol pochybovať o tom, že sa zmenila. Musela síce vyplakať veľa sĺz, kým sa tak stalo, lenže teraz už neprejavovala žiadne emócie pred ľuďmi, ktorí jej za to nestáli. Keď sa pred pár dňami prvý krát premenila na hranostaja, nepocítila ani trošku radosti a neprejavila nadšenie. Brala to ako povinnosť a mala pocit, že jej to nebude platné. Dumbledore už určite napísal na Ministerstvo. Presne toto nechápala. Načo by jej aj bolo proti Voldemortovi to, že by ju nespoznal, keď môže s malým vynaložením úsilia zistiť, ako ju spoznať?

Jediné chvíle útechy zažívala s Astorie, z ktorej sa vykľula skvelá spoločníčka. Nemala potrebu vyplniť každé ticho tak ako Simone, nemusela všetko vedieť a neotravovala ju zbytočnými poznámkami a obavami. Väčšinou sa len ticho hrbili nad knihami. Keď sa raz prechádzali okolo jazera, Astorie jej začala rozprávať o svojej rodine.
"Neviem, či sa mi páči mať čistú krv," odpovedala raz na Lizzienu otázku. "Sama seba sa niekedy pýtam, v čom sa odlišujeme od ostatných čarodejníkov. Možno len to, že sa k tomu viaže oveľa viac povinností." Usmiala sa a dodala: "Rodičia už mali svadbu jednej dcéry skoro na dosah ruky, lenže vtedy sa zjavila iná."
"Vážne?" začudovala sa Lizzie. Predstava snubného prsteňa na Astoriinej ruke bola zvláštna.
"Áno," prikývla a zasmiala sa. "Lenže vtedy to on vzal do vlastných rúk a presvedčil rodičov. Keď mi to mama hovorila... no, myslela si, že z toho budem nešťastná. Skôr sa mi však uľavilo. On je síce veľmi milý a manželstvo s ním by mohlo byť aj šťastné, lenže bez lásky by to nebolo ono... zrejme však v mojom živote bude chýbať aj tak."
"Zvláštne. Mňa nemá kto dirigovať a hovoriť mi, koho si mám vziať," zamumlala Lizzie a pri predstave Voldemorta, ktorý jej núti za manžela nejakého smrťožrúto, sa rozosmiala.
"Naozaj už nemáš nikoho z rodiny živého?" spýtala sa jej Astorie.
"Živého?" zamyslela sa a zvažovala, nakoľko by svojho bratranca mohlo považovať za živého. "Jedného určite mám, ale nestojím o opateru," povedala nakoniec.
"Kľudne ti dám staršiu sestru," zachmúrila sa Astorie. "Daphne by ťa mala určite radšej ako mňa."
"O tom pochybujem. Daphne... to je tá blondýna, ktorá sa kamaráti s Pansy?"
"Hej, to je ona. Miss Dokonalá. Rodičia ju zbožňujú."
"Teba určite tiež."
"O tom pochybujem."
"Bili ťa niekedy?"
"Nie, ale..."
"Vysmievali sa ti?"
"N..."
"Zabili ti pred očami niekoho, na kom ti záležalo?"
"Nie..."
"Mne toto všetko človek, ktorému som najviac verila, robil, a stále som mala pocit, že jej na mne záleží. Pokiaľ máš domov, čakajú ťa v ňom ľudia, ktorý ťa majú úprimne radi. Ja som také miesto nikdy nenašla."
"Elizabeth," privítal ju Voldemortov marzivý hlas. "Som rád, že si tu."
"Aspoň niekto, pane," odvetila vážne a trhla hlavou v malý úklon.
"Pri našom poslednom stretnutí si bola hlúpa a myslela si si, že si môžeš dovoliť, čo sa ti zachce, nemýlim sa?"
"Nie."
"A myslím, že si svoj názor pehodnotila. Je tak?"
"Áno."
"Výborne. Ako málo stačí na tvoje skrotenie." Otočil sa tvárou k nim a uprel pohľad do jej očí. "Ako sa ti darilo v plnení úlohy?"
"Pozrite sa sám," odvetila a otvorila si myseľ. Dávala si však pozor, aby videl len tie spomienky, ktoré uznala za vhodné a potrebné. Rozhovory s Astorie, noci u Draca a plač, keď zistila, čo sa od nej žiada, si nechala pre seba.
"Výborne, moja drahá. Zrejme by si chcela späť svoju malú priateľku..."
Dracova ruka jej pomohla sústrediť sa. "Áno."
"Nuž, nemal som v pláne vrátiť ti ju, ale keďže si taká poslušná, môžem ju prepustiť."
Vedela, že za jeho slovami sa skrýva nejaké ale, preto zostala naďalej ticho.
Pristúpil bližšie. "Samozrejme, Draco získa za odmenu postavenie a život, ale ty... Simone ti vrátim, až keď bude Rokfort môj,"zašepkal a skúmal jej raekciu.
Zhlboka sa nadýchla, aby sa upokojila. Privrela oči a zašepkala: "To aby to bolo čím skôr."
"Výborne. Môžte ísť." Mávol rukou k dverám a otočil sa späť k ohňu.
"Pane?" oslovila ho ešte Lizzie.
"Ale Elizabeth," chladne sa zasmial. "Ty ma nemusíš oslovovať pane. Sme predsa rodina."
"Mohla by som ju vidieť?"
"Nie."
"Prosím," zakvílila a skĺzla na podlahu. "Prosím..."
"Ešte uvidím. Teraz choď."
Draco jej pomohol vstať a napoly ju niesol do jej izby. Posadil ju na posteľ a chystal sa odísť.
"Toto nie je moja izba," zamrmlala Lizzie.
"Nie. Požiadal som mamu, aby ti pripravila izbu, ktorá mohla patriť môjmu súrodencovi... snáď ti to nevadí. Som hneď vedľa, keby si niečo potrebovala."
Hľadela, ako za sebou zatvára dvere. Keď bol preč, hodila sa tvárou do mäkkého vankúša na obrovskej posteli. Nič jej nevychádzalo tak, ako chcela. Po chvíľke vstala. Zotrela si slzy a pustila sa preskúmavať izbu. Zrejme tu bude tráviť všetky prázdniny, takže je tento veľký priestor lepší ako malá komôrka. Lenže obrovská izba so skoro rovnako veľkou kúpeľňou a len o niečo menším šatníkom jej našepkávalo, že už zrejme nie je len sesternicou lorda Voldemorta. Začervenala sa a rýchlo sa v izbe zamkla. Nechcela, aby ju teraz niekto rušil. Vkĺzla do kúpeľne, kde napustila obrovskú vaňu horúcou vodou s voňavou ružovkastou penou a lupienkami ružových ruží. Celá sa vydrhla, umyla si dlhé vlasy, natrela sa levanduľovým olejčekom a nakoniec si upravila dlhé nechty. Zavinula sa do župana a skontrolovala hodiny. Do večere zostávali dve hodiny. Prešla z kúpeľne do šatníka. Okrem poličiek s topánkami, vitrín so šperkami a hromady šiat oblečených na figurínach, zavesených na stojanoch a ešte mnohých iných doplnkov ako štól, šálov, čiapiek, rukavíc a kabeliek tu stálo na stole veľké okrúhle zrkadlo, po ktorého obvode svietili malé svetielka. Stôl bol pokrytý úhľadnými škatuľkami s kozmetikou a stála pred ním malá taburetka. Jedna celá stena šatníka bola prekrytá obrovským zrkadlom.
Zrazu sa pri nej ozvalo hlasné "Puk!" a hneď pri nej sa zjavil škriatok. "Hazelle nechcela rušiť," začalo sa stvorenie hneď ospravedlňovať. "Hazelle poslala pani, aby vám pomohla s prípravami na večierok."
"Večierok? Nikto mi nehovoril nič o večierku," namietala Lizzie. "Nepomôžeš mi vybrať?" Kývla hlavou smerom k šatám. "Vôbec neviem, čo by som si mala obliecť."
"Samozrejme, slečna," zapišťala Hazelle a začala sa prehŕňať medzi šatami. "Akú farbu by slečna chcela?"
"Neviem. Zelenú som už nosila veľa. Možno smotanovú, belasú, ružovkastú?"
Spolu vybrali niekoľko šiat a povešali ich na stojan pri zrkadle.
"Čo povieš na tieto, Hazelle?" spýtala sa jej Lizzie a ukázala na svetloružové šaty popretkávané stribornými nitkami.
"Slečna v nich bude nádherná," zapišťala Hazelle a oči sa jej zaliali slzami. "Slečna je veľmi milá a múdra. Stará Hazelle si nezaslúži takú pani."
"Ale Hazelle," tíšila ju Lizzie. "Ja si nezaslúžim takú pomoc."
Obliekli ju do krémovobielych šiat tvorených drahým hodvábom v štýle empír, ktoré by vyzerali svadobne, nebyť tmavohnedej stužky po prsiami a hnedých vpovyšívaných vzorov na spodku šiat. Vlasy jej Hazelle upravila do lokieň a vyčesala do drdola s rovnakmi stužkami ako na šatách. Nakoniec jej naniesla na tvár svetlý púder a jemne zvýraznila oči. Keď sa Lizzie pozrela do zrkadla, vzdychla. Už dlho nevyzerala tak sviežo, oddýchnuto a žiarivo.
"Chcú ma obyvatelia Malfoy manor prijmúť do rodiny?" zamrmlala sama pre seba, keď si do uší dávala krémové perly a na krk zavesila rovnaký perlový náhrdelník. Cez plecia si prehodila ešte hodvábnu štólu a obula si krémové lodičky. "Tak sa tak začnem správať."
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 josette-hp josette-hp | 15. března 2012 v 22:47 | Reagovat

Užasnučká :-D

2 drake drake | 9. dubna 2015 v 23:02 | Reagovat

<3333 wow úplně boží povídka :333
Doufám, že Lizzie bude s Dracem <3

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx