12. Kapitola

5. března 2012 v 9:30 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
V nasledujúcich dňoch si všetci obyvatelia Rokfortu všimli zmenu v jej správaní. Všetka nadriadenosť a arogancia sa razom zmenili na ubíjajúci nezáujem a nesústredenosť. Ako bez duše sa vliekla po chodbách, raz za čas okríkla človeka či ducha, ktorý jej stál v ceste, alebo sedela aj s hranostajom pri zamrznutom jazere. Pri tých pár pohľadoch do zrkadla si všimla, že oči ešte viac blednú a strácajú lesk. Skoro nejedla a len vidličkou presúvala jedlo na tanieri. Sama rozmýšľala, prečo ju Simonina neprítomnosť tak ubíja. Veď to bolo obyčajné, ľahko nahraditeľné dievča. Po chvíli prišla na odpoveď a bolo jej ešte horšie. Pretože ju uniesli jej vinou, a možno ju teraz mučia, možno...

Zahnala tie predstavy a ďalej vidličkou naháňala hrášok. Chýbala jej aj jej spoločnosť a akési čaro, ktoré zo Simone vyžarovalo. Miesto vedľa nej zívalo prázdnotou a v izbe na iternáte už nemohla spávať, pretože ju desili nočné mory a Simonina prázdna posteľ. Preto teda vždy akoby náhodou zaspala v spoločenskej miestnosti, keď sa do noci učila.
Cítila na sebe pohľad oceľovomodrých očí, no nepozrela sa na ich majiteľa, pretože jeho súcit v nej vyvolával hnev, obzvlášť preto, že neból úprimný.
"V poslednom čase sa správa ako vymenená. Nechápem, prečo jej to dievča tak chýba, veď bola úplne obyčajná," začula Lizzie niekoho povedať. Dostala chuť si zapchať uši a pohmkávať si nejakú melódiu, no nedokázala sa prinútiť k pohybu.
"Od začiatku som vedela, že jeto chudera. Neviem čím si získala Dracovu pozornosť, ale inteligenciou, bystrosťou alebo prirodzeným šarmom určite nie." Tito slová Lizzie zaboleli ešte viac, pretože ich vyslovila Pansy, ktorú by v istých ohľadoch mohla považovať za priateľku.
"Elizabeth preskočilo. Klobúk sem to usmrkané dievča vôbec nemal zaraďovať, len ničí česť a slávu Slizolinu."
Pohár v Pansynej ruke sa rozletel a tekvicový džús zašpinil všetkých naokolo. Lizzie s úsmevom vstala a chcela odísť, no zastavil ju hlas.
"To si urobila ty!" rozkričala sa Pansy nenávistne a vstala.
Lizzie cítila, ako sa na ňu upriamili všetky pohľady vo Veľkej sieni. "Ale Pansy," zasmiala sa Lizzie zvonivo a nasadila očarujúci úsmev. "Hádam si nemyslíš, že niekto s tak malou inteligenciou ako ja by dokázal roztrieštiť pohár!" So smiechom zakrútila hlavou.
Pansy ju prebodla pohľadom a Lizzie videla, ako vo vrecku stisla prútik. Lizzie sa s úsmevo zvrtla na podpätku a ladným krokom odkráčala zo siene. Za dverami sa oprela o stenu a zafunela. Čo to spravila? Toto sa síce podobalo starej Lizzie, lenže ona už nebola taká, ako keď prišla do Rokfortu.
Zrazu jej pozornosť upútali červené vlasy, žiariace v skupinke ľudí. Ginny určite videla, čo sa stalo. Zaúpela. Najbližšiu hodinu má s Chrabromilom, a keby ju neučil Snape, zaliezla by do núdzovej miestnosti. Takto sa vša skleslo vydala po knižky a potom do učebne.
Sadla si a knihy posunula na druhú stranu lavice, aby nebola taká prázdna. Pohrávala sa s prútikom a snažila sa nepočúvať zvonivý smiech jej bývalej kamarátky, ktorý sa niesol chodbou. Ginny, pomyslela si. Ginny, dokážeš mi niekedy odpustiť?
"Môžem... môžem si prisadnúť?" spýtal sa jej niekto nesmelo.
Pozrela do úprimných azúrovomodrých očí a prikývla. Vzala knihy späť pred seba a dievča si prisadlo. "Ty si Astorie, však?" spýtala sa dievčaťa.
"Áno," prikývla Astorie. "A ty si Elizabeth."
"Lizzie," opravila ju a nespúšťala pohľgad z Astoriiných medových lokieň. Zrejme si tak vlasy skrotila násilím, no zrejme by ani normálne neboli celkom rovné.
"Lizzie," usmiala sa Astorie. "Som veľmi rada, že som ťa konečne spoznala."
Vo chvíli, ako jej stisla dlaň, Lizzie vedela, že už nie je na svoje trápenie sama, a že reagovala na Simoninu neprítomnosť inak, ako mala, pretože depresia jej nepomôže.
"Astorie... lepšie by sa hodilo Ma espérance(francúzky, Moja nádej)," zasmiala sa Lizzie.
Astorie sa široko usmiala. Rozumela.
Už ostáva len pomôcť Simone, pomyslela si, keď do učebne vošiel Snape. A k tomu bude potrebovať osobu, ktorej sa zatiaľ úspešne vyhýbala.

Večer si ako obvykle sadla do kresla pri krbe s knihou v ruke. Keďže bol piatok a na učenie má celý víkend, dnes môže čítať.
Niekto cez ňu prehodil zelenú deku. "To keby si tu znova chcela zaspať," povedal ticho a chystal sa odísť.
Rýchlo ho chytila za ruku, aby ho zadržala. "Počkaj," zašepkala a vstala. "Je mi ľúto, ako som sa správala... ale... veľmi mi chýba." Po líci jej stiekla jediná osamelá slza.
"Ja viem, Lizabeth. Dobrú noc, dobre sa na zajtrajší Rokvill vyspi," zaželal jej a pobozkal ju na čelo.
"Draco," zastavila ho. "Ja... ja nemôžem. Nemôžem ísť do Rokvillu, nemôžem ísť do tej izby, nemôžem spať."
"Lizzie..." začal Draco.
"Zabudni na to," zašepkala a vkĺzla späť do kresla.
Nerozhodne na ňu hľadel, a potom sotva nepozorovateľne kývol hlavou. Keď zmizol v chodbe, Lizzie tiež vstala a nasledovala ho.
"Prepáč," zakvílila a vrhla sa mu do náručia, hneď ako vošla k nemu do izby. Usedavo sa rozplakala a on jej šepkal upokojújúce slová.
"Neboj sa, Lizabeth," tíšil ju. "Bude v poriadku. Sľubujem."
"Nesľubuj nič, čo nemôžeš dodržať," fňukala ďalej.
"Elizabeth," vážne sa jej zahľadel do očí. "Naozaj si myslíš, že by jej ublížil? Má ju len ako poistku, že ho nepezradíš a že si budeš plniť svoje povinnosti."
"Ja..."
"Pozri, na Veľkonočné prázdniny ideme do Malfoy manor, takže si ju vtedy vypýtaš späť."
"Na Veľkú Noc?!" rozkričala sa. "To snáˇd nemyslíš vážne! Nemyslíš, že Dumbledore bude chcieť vedieť, kde bola?!"
"Nekrič, Lizzie. Iná možnosť nie je, pretže on ti ju nevydá len tak," zašepkal Draco.
Zlomene si sadla na posteľ a opäť sa rozplakala. "Bojím sa, Draco."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx