2. Kapitola

29. února 2012 v 10:00 | Millie |  Who I am
Ako to myslí, že nemá meno? pomyslel si, keď ju spoza stĺpu sledoval. Len čo zbadal tie dlhé ryšavé vlasy, vedel, kto to je.
Určite utiekla z domu. Zavrtel hlavou. Nie. Nebola taká hlúpa, aby utiekla. Určite by sa časom podvolila rozhodnutiu rodičov. A navyše, nevedela klamať. To, že nemá meno, povedala, akoby tomu sama verila.
Uprel pohľad na jej pravú ruku. Nič. Bolo by možné, že naozaj zabudla? Alebo len chcela začať nový život?




Thomas jej pomohol vystúpiť z kúzlom zväčšeného auta a vzápätí z niekadiaľ vytiahol veľký kufor.
"Tvoj," zafunel pod váhou kufru. "Dúfam, že ti nevadí, že som ti doniesol tvoje veci z toho... domu."
"Nie," odvetila ohromene.
"Lokomotor, kufor," zašepkal Thomas. Kufor sa vzniesol nad zem a odplachtil do domu.
"James, Sirius, pomôžte jej do izby. O tri hodiny je večera, dovtedy zákaz vstupu do kuchyne," vyhlásila Susan.

"Teda," vydýchla, keď vošla do svojej izby. James so Siriusom sa sťažka s veľkým kufrom prepchali cez dvere.
Izba bola maličká, no útulná. Steny boli namaľované jemnou veselou zelenou farbou. Skriňa, písací stôl, nočný stolík a posteľ zastlaná zelenou dekou bola vyrobená z borovicového dreva.
"A že sa sny neplnia," odfrkol James, keď zhodili kufor na zem. "Naši si vždy priali mať dcéru."
"Takže, ty nemáš meno?" spýtal sa opatrne Sirius.
"Nie. Teda mám, ale nepametám si ho," odvetila zahanbene. Sadla si na stoličku za písacím stollom a barle hodila na zem.
"Tak to aby sme ti niaké dali," vyhlásil James a sadol si na posteľ. "Čo tak Lily?"
"James!" okríkol ho Sirius nahnevane.
"Čo je? Veď musíš uznať, že je to pekné meno!" bránil sa James.
"Rebecca?" navrhol Sirius.
"Nehodí sa to k nej. Leila?"
"Čudné. Mary?"
"Tuctové. Ann?"
"Obyčajné."
"Caroline? Alice?"
"Ty nemáš fantáziu, James?" Sirius prevrátil očami. "Čo takto... Christine?"
"A to jej budeme akože hovoriť Chris?" spýtal sa James a tiež prevrátil oči.
"Nie. Budeme jej hovoriť Tine," vyhlásil Sirius.
"Čo na to hovoríš, Chris?" spýtal sa jej James.
"Tine?" dokončil Sirius.
Ona nehybne stála a ohúrene ich sledovala.
"Ach, prepáč." James sklonil hlavu. "Určite je hrozné, že sa bavíme..."
"...akoby si tu nebola," dokončil Sirius.
Pokrútila hlavou. "Nie, nie, len..." Odmlčala sa. "Christine je podľa mňa úžasné meno."
"Super, Chris!"
"Takže Tine..."
"Christy," opravila ich zo smiechom.
"Chris," povedal s úsmevom James. "Chris Potterová."
Po líci sa jej skotúľala slza. Zvláštny pocit, mať meno, pomyslela si a v srdci sa jej rozlial úžasný pocit.

"Nie, nie," mrmlala Christy, keď sa prehrabávala v svojom kufri. "Toto je naozaj zlé. Niečo takéto by sa mi nikdy nemohlo páčiť," vyhlásila pri pohľade na šaty, ktoré držala v rukách.
Letné ružové šaty na ramienka s vysokým pásom je mohli siahať niečo nad kolená. Živôtik bol vykladaný čiernymi kamienkami a korálkami.
"Musela som byť dosť blbá," skonštatovala a hodila šaty do kúta. "Každý predsa vie, že k ryšavým vlasom ružová nesedí."
Pustila sa ďalej do prehľadávania kufra. Našťastie našla aj pár nositeľných kúskov a tie si odložila do skrine. Horšie kúsky zavrela v kufri a ten strčila pod posteľ v nádeji, že nikdy nebude potrebovať použiť jeho obsah.

"Tak, Christy, dúfam, že sa ti páči izba," povedal Thomas pri jedle.
"Veľmi," odvetila Christy a usmiala sa.
Ďalej jedli mlčky, až kým niečo nezaťukalo na okno. Thomas vpustil dnu sovu a odviazal jej z nôžky list.
"Ach," vzdychol, keď dočítal. "Nechodila si do Beauxbatonsu ani do inej súkromnej školy vo Francúzku. Ani v Belgicku, Nemecku a nikde v Británií."
"Nie je jedno, kam chodila do školy? Alebo kto bola?" spýtal sa James.
"Nie, nie je. Čo ak ju niekde hľadajú?"
James sa opäť pustil do jedla.
"Už som písal Dumbledorovi. Ak sa nenájde tvoja rodina a zistí sa, koľko máš rokov, začneš chodiť do Rokfortu."
"Ale... ja si nič zo školy nepamätám."
"No..." zháčil sa Thomas a potom pozrel na kalendár. "Do začiatku školy zostáva mesiac a pol, takže... napíšem na Ministerstvo, aby ti povolili čarovať a doučíš sa to. Aj tak nemôžeš mať viac ako štrnásť, tri ročníky zvládneš. Zajtra pôjdeme do Šikmej uličky a kúpime ti prútik."
"Jasné, že to zvládneš, Tine. My ti pomôžeme," vyhlásil Sirius a štuchol Jamesa.
"Mh," zamrmlal s plnými ústami James. "Jasné, Chris. Na nás sa môžeš spoľahnúť."

S výkrikom sa zobudila. Cez okno do izby dopadal mesačný svit.
"Bol to len sen," mrmlala.
Nie, nebol to len sen. A ty to dobre vieš, šepol hlások v jej hlave.
Rozplakala sa. Nič zo sna si nepametala, no vedela, že to boli spomienky z jej života.
"Chris? Chris, si v poriadku?" spýtal sa šepka James a potichu zatvoril dvere.
"Nie," fňukala Christy. "Nie som v poriadku. Nič nie je v poriadku."
"Pššt," tíšil ju. Sadol si k nej na posteľ. "To bude dobré, uvidíš."
Takmer mu uverila. Ľahla si späť do postele. "Zostaneš tu chvíľku so mnou?"
"Jasné," sľúbil. "A už na to nemysli, dobre?"
Prikývla a zavrela oči. "Dobrú noc, James."
"Aj tebe, Christy."
"A... ďakujem."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Nerea Nerea | E-mail | Web | 1. března 2012 v 22:07 | Reagovat

Pěkné... Moc se mi to líbí.. Jo a těším se na další kapitolku, Nerea

2 Millie Millie | 4. března 2012 v 11:19 | Reagovat

[1]: Ďakujem ;-) :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx