9. Kapitola

6. ledna 2012 v 20:03 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
Prebudila sa na studenej kamennej dlážke a nemohla sa pohnúť.
"Čo to je? Bella!" prekvapene sa spýtal neznámy hlas.
"Nejaké dievča. Neviem presne, ale asi zablúdila do toho domu," odvetila ľahostajne Bellatrix.
"A načo si ju sem dovliekla?" spýtala sa opäť neznáma.
Oni nevedia, kto som... keď budem mať šťastie, možno sa z toho vyvlečiem, pomyslela si Lizzie. V tom ju niekto schytil za vlasy a vytiahol hore.
"Au!" sykla Lizzie.
"Teraz mi pekne povieš, kto si," zasyčala Bella.

"Crucio!"
Nie, nemôžem kričať, nemôžem! Ale keď to tak bolí! Z hrdla sa jej vydral vzlyk.
"Tak bude to?" spýtala sa jej Bella netrpezlivo, no Lizzie ďalej mlčala. "Crucio!"
Teraz to bolo ešte horšie. Akoby sa jej do kože zarezávali milióny do bliela rozžeravených žiletiek a potom to prešlo.
"Ešte ti to nestačilo?" zašepkala Bellatrix.
"Koho to trápiš tentoraz, Bella?"
Lizziene srdce zovrel strach. Do miestnosti totiž vstúpil Severus Snape.
"Do toho ťa nič!" zavrčala Bella. Snape podišiel bližšie a keď uvidel Lizzie, zalapal po dychu.
"Radím ti, pusti ju, Bella. Nevieš, s čím sa zahrávaš. Najlepšie bude, ak zavoláme Temného pána," povedal jej Snape.
"Pche," odrfla Bella. "Načo ho týmto zaťažovať?"
"Zavolaj ho, Bella," odvetil Snape a odišiel. Lizzie vzlykla.
"Tak ty mi svoje meno nepovieš, čo? Neviem, prečo ten hlupák chce, aby som volala môjho pána. Toto zvládnem aj sama. Crucio!"
Teraz už Lizzie kričala nahlas.
"Môžeš si ušetriť toľko bolesti, len mi povedz svoje meno!" Bella ňou zatriasla.
"Bella," napomenula čarodejnicu svetlovlasá žena. Jej vlasy vyzarali presne ako...
"Draco," nečujne zašepkala Lizzie a svetlovláska bola razom pri nej.
"Čo si to povedala? Ty poznáš môjho syna? Bella, volaj Temného pána!"
"Netreba, Narcissa, ja už som tu," povedal chladný hlas a Lizzie vedela, že z tohto sa už nevyvlečie. "Koho to tu máme?" Voldemort sa postavil vedľa Bellatrix.
"To sa práve snažím zistiť, pane," odvetila Bellatrix a nechala Lizzie skĺznuť na zem. "Ale nechce povedať."
Voldemort sa na Lizzie prenikavo zahľadel a vytiahol z habitu prútik.
"Elizabeth Tannetová," vykŕkla rýchlo Lizzie. Voldemort vyzeral prekvapene, no Bellatrix bola priam zdesená.
"Pane môj, ja, ja... ja som nevedela..." bľabotala Bella s hrôzou v očiach. Jediný Voldemortov pohľad ju umlčal.
"Takže Elizabeth," zašepkal Voldemort a zahľadel sa Lizzie do očí. "Som rád, že ťa spoznávam, drahá sesternica." Potom už nevidela nič iné ako tmu.

Zobudila sa v pohodlnej posteli. Nechala oči zatvorené snažila si nahovoriť, že udalosti z minulého večera boli len snom.
"Tak už si hore," poznamenal chladný hlas.
Lizzie sa prudko posadila. Na konci jej postele sedel znudený Draco Malfoy.
"Čo ty tu robíš?!" osopila sa naňho.
"Čo tu robím ja?" neveriacky sa jej spýtal. "To by som sa mal spýtať ja teba, pretože ja v tomto dome bývam."
"Č-čo? Ale..."
"Zvláštne. Myslím tvoje príbuzenstvo s Temným pánom," zamyslel sa.
"Hmm..."
"Vedela si to?"
"A čo?"
"Že Temný pán je tvoj bratranec."
"No, áno."
"Bella sa včera netvárila šťastne." Malfoy sa zachechtal. "Keď sme ťa odniesli sem, pekne jej vynadal."
"Hmm..."
Malfoy vstal. "Potom príď do jedálne na raňajky."
"Počkaj!" vykríkla Lizzie.
"Áno?" obrátil sa v dverách.
"Neviem, kde je jedáleň," povedala mu.
"Tak ťa počkám pred dverami. Nech ti to netrvá dlho."
Vyšiel z izby a Lizzie tam zostala sama. Vstala. Na posteli našla čisté oblečenie. Vlasy si učesala a vyšla na chodbu za Dracom.

Sedela na posteli a čakala na príchod posledného člena jej rodiny. Po líci jej stiehla slza. Na sebe mala čierny plášť a vlasy si vyčesala do zložitého drdolu. Vedela, čo bude nasledovať.
"Pani," povedal domáci škriatok a uklonil sa jej. "Očakávajú vás dole."
"Idem," zašepkala, z líca si zotrela slzu a nasadila kamennú masku. Oni sa majú báť jej, a nie naopak.

Bez zaklopania vtrhla do obývačky, kde už boli zoskupený obyvatelia domu a zopár ľudí, ktorých Lizzie nikdy nevidela.
"Elizabeth," privýtal ju Voldemort. "Som rád, že si prišla."
"Aspoň niekto," odvetila. V miestonsti to zašumelo.
"Musím povedať, že som myslel, že budeš staršia," pokračoval a jej poznámku nechal bez povšimnutia.
"Život je plný sklamaní."
"To áno," zašepkal a podišiel k nej.
"Som rada, že ste si toho vedomý," povedala Lizzie a zahľadela sa do jeho červených očí. Zrazu pocítila v hlave tlak. Sústredila sa na červenú farbu jeho očí. Voldemort nevedel nájsť slabé miesto, a preto to po chvíľke vzdal.
"Ľavú ruku," povedal jej a vytiahol si prútik.
"Nie," odvetila pokojne a ďalej mu hľadela do očí.
"Nie?" neveriacky sa spýtal Voldemort a v očiach sa mu nebezpečne zablýskalo.
Nesmieš prísť o akú takú úctu medzi smrťožrútmi, zašepkal hlas v jej hlave.
"Nie. Nenechám si zohaviť zápästie niečím tak odpudzujúcim ako temné znamenie." Stále naňho upierala pohľad.
Schmatol jej ľavú ruku a ona sykla.
"Dobre teda, ak sa ti moje znamenie nepáči..." Prútikom sa dotkol stredu jej ľavej dlane a vzápätí ho odtiahol.
Lizzie sa pozrela a zhíkla. V dlani mala perleťový špirálovitý vzor s tmevozelenou bodkou v strede.
"Zvyšok prázdnin stráviš tu a potom sa vrátiš do školy," oznámil jej Voldemort.
"A kto si myslíte, že ste, keď si dovoľujete určovať, čo mám robiť?" spýtala sa ho nahnevane.
"Elizabeth," šepol Draco. "Prestaň. Ublížiš tým len sama sebe."
"Nechaj ju, Draco," povedal Voldemort a obrátil sa na všetkých prítomných v miestonsti. "Keď sa dozviem, že sa jej niekto opovážil niečo urobiť, potrestám ho niečím horším ako smrťou!" Posledný krát na Lizzie pozrel a premiestnil sa aj so svojimi smrťožrútmi.
"Draco, odveď ju do jej izby," povedala chladne Narcissa. Draco pokynul hlavou k dverám.

"Nemyslel som si, že si až taká hlúpa," prehodil cestou spletitými chodbami.
"Zdanie môže klamať."
Schytil ju za ľavú ruku a pozrel jej do dlane.
"Au! Pusti ma!" vykríkla a snažila sa mu vytrhnúť.
"Nekrič! Chcem vedieť, čím ťa označil."
Lizzie sa prestala mykať a tiež sa zadívala do svojej dlane.
"Takéto znamenie som nikdy nevidel," povedal ticho Draco a pustil jej ruku. "Bude to naozaj čierna mágia."

Nasledujúce tri dni boli najhoršie z Lizzienho života. Ráno vstala, obliekla sa a šla na raňajky, potom sedela na parapetnej doske v svojej izbe. Na obed nechodila a večer sa znova upravila a šla jesť.
"Elizabeth," vyrušil ju zo zamyslenia Dracov hlas.
"Áno?"
"Zajtra sú Vianoce."
"No a?"
"Prestaň!" vykríkol zrazu a Lizzie od ľaku podskočila. "Aby si vedela, vôbec nie si taká úžasná, ako o tebe všetci tvrdia. Ty vôbec nie si to dievča, ktoré mi pomáhalo na Rokforte! Lebo tá Elizabeth by sa neskrývala kdesy v izbe, keby sa jej toto stalo. On by to využila a našla na tom niečo dobré! Pozri sa na seba do zrkadla, Lizzie! Pozri na svoje oči, ktoré už strácajú farbu!" Vyšiel z izby a zabucho za sebou dvere.
Lizzie pribehla k zrkadlu. Draco mal pravdu Jej oči boli teraz šedé so sotva badateľným náznakom zelenej.

V ten deň zišla do jedálne na obede. Nasadila očarujúci úsmev a živo diskutovala s Narcissou. Bella sa na tot zjavenie naďalej mračila a v ruke pod stolom zvierala prútik.
"Zajtra je večierok, Elizabeth. Dúfam, že ti nebude prekážať, že som ti už objednala šaty. Dnes by mali doraziť."
"Večierok?" prekvapene sa spýtal Draco.
"Áno, večierok. Udalosť, kedy sa slušne oblečený ľudia stretnú a zabavia sa," povedala Cissy a zamračila sa na syna.

Ráno vstala zavčasu. Nevedela si vysvetliť to šťastie, ktorým oplývala. Na nočnú košeľu si navliekla župan a ponáhľala sa do obývačky.
V kúte stál trojmetrový stromček ozdobený v strieborno-zelených farbách. A pod ním sa kopili darčeky. Malé, veľké, rôznych tvarov, zabalené v rôznych baliacich papieroch a previazané stužkami.
Milovala Vianoce. Boli to jediné dni, počas ktorých k nej bola Elen milá a priateľská. Chodili spolu na výlety, guľovali sa a stavali snehuliakov.
Prešla prstom po mäkkom striebornom balíčku previazanom zelenou stužkou. Na lístočku bolo napísané jej meno.
"Elizabeth? Ty už si hore?" spýtala sa jej Narcissa, ktorá vošla do obývačky.
"Áno," povedala Lizzie a začervenala sa. "Prepáčte, a máte niaký zvyk spojený s otváraním darčekov..."
"Ale, prosím ťa!" Cissy mávla rukou. "Pokojne sa pokochaj tým pohľadom a pozri si svoje darčeky. Dáš si kávu?"
"Áno, ďakujem," odvetila Lizzie. Cissy sa usmiala a odišla do kuchyne.
Lizzie siahla po svojom darčeku. Po odbalení papiera jej do lona vkĺzli dlhé smaragdo vozelené šaty.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx