11. Kapitola

22. ledna 2012 v 16:45 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
Prebudila sa vedľa neho. Draco boluž hore a zamyslene ju pozoroval.
"Čo?" spýtala sa podráždene Lizzie.
"Nič," odvetil.
"Ja..."

"Neboj sa," prerušil ju. "Nič som ti neurobil. Úplne ma zamestnal pohľad na to, ako spíš."
"Čo..."
"Vtedy vyzeráš tak nevinne, akoby si nikomu nedokázala ublížiť."
"Ja..."
"Ak chceš, choď. Ako by sa nič nestalo."
Rýchlo vstala a vybehla z izby.
Akoby sa nič nestalo? pomyslela si, keď rýchlo kráčala do svojej izby. Ako si môže nahovárať, že sa nič nestalo?

Celý deň sa mu vyhýbala. Cítila sa hrozne, no mohla urobiť niečo iné?
Všimla si Narcissin zvedavý pohľad, ktorý upierala striedavo na syna a na ňu. Všimla si škodoradosť sršiacu z Bellatrixinej tváre, keď videla, ako sa trápi.
"Elizabeth? On ťa čaká," oznámila jej chladne Narcissa.
Lizzie vstala z kresla a vzdychla. "Idem."

"Tak, Elizabeth," povedal ticho. "Dúfam, že si sa z nášho minulého stretnutia poučila."
"Dá sa to tak povedať, drahý bratranec," odvrkla.
"Nemyslím."
"Určite so nešla o pol šiestej ráno bosá na prechádzku," odvetila nevinne.
"Dobre. Určite vieš, prečo som tu."
"Neviem."
"Ide o tvoj návrat na Rokfort."
"Aha."
"Neverím ti, Elizabeth."
"To je dobre. Dnes nemôžeš veriť nikomu."
"Ako mám vedieť, že to hneď nebobežíš povedať Dumbledorovi?"
"Budeš mi musieť veriť."
"To nedokážem."
"Tak ťa môžem ukľudniť, pretože Neporušiteľnú prísahu som už zložila."
"Vážne?" Zadíval sa na ňu. "Neviem si predstaviť, čo ťa k tomu donútilo."
"Prútik na krku. Ale aj tak som z toho nevyviazla bez zranenia. Zlomili mi ruku."
"Budem musieť mladému Malfoyovi pogratulovať," zamrmlal.
"Výborne. Môžem ísť?"
"Nie."
Netrpezlivo vzdychla, hoci sa mierne triasla strachom. On si to všimol a usmial sa.
"Ruku," povedal.
Pomay vystrela ľavú ruku a on si pozorne prehliadol jej dlaň. Potom sa dotkol jej znamenia.
Sykla a pozrela sa. Znamenie bolo menej viditeľné, prehliadnuteľné, avšak stále tam bolo.
"Ako iste vieš, dal som Dracovi úlohu."
"Áno."
"Ty mu s ňou pomôžeš."
"A aká je to úloha?"
"To ti povie on. Choď!"

Bol večer. Sedela na parapetnej doske a rozmýšľala.
Čo urobiť? Trápiť sa a uchovať si hrdosť alebo sa vzdať a byť konečne šťastná?
Prehodila si cez seba plášť a vybehla z izby.

"Draco," vydýchla, keď vošla do jeho izby.
Stál pri okne a ani sa na ňu nepozrel.
Preglgla. "Nemôžem ísť, akoby sa nič nestalo."
Obrátil sa k nej s kamenným výrazom na tvári. "Myslel som, že sa riadiš heslom na svojej dýke."
"Bez ohľadu na minulosť?" spýtala sa udivene.
"To."
"Naozaj si myslíš, že moje city sú minulosťou, Draco?"
Pristúpil k nej bližšie. "Neviem, čo si mám myslieť."
"Tak skús nemyslieť a jednoducho mi veriť," šepla.

"Bojím sa," priznala, keď stáli pred bránou Rokfortu.
"To nehovor. Ako sa mám cítiť ja, keď sa chrabromilčanka bojí?" spýtal sa jej Draco s úsmevom.
"Už dávno nie som chrabromilčanka," vzdychla. "Voldemort mal pravdu. Niekomu sa môžem zdať odvážna, no som len drzá a nehľadím na následky."
"To je možno pravda." Chytil ju za ruku. "Lenže on si myslí, že je to zlé."
"A nie je?" spýtala sa ho so smútkom v očiach.
"No," zamyslel sa. "Možno áno, ale je to tvoja najsilnejšia povahová vlastnosť, tak ju skús využiť v svoj prospech."
"A ako mám drzosť využiť v svoj prospech?" spýtala sa s iróniou v hlase.
"To ja neviem," šepol a objal ju okolo pásu. "Ale ty to určite zistíš."
"Príliš mi veríš." Postavila sa na špičky a jemne ho pobozkala. "Milujem ťa."
"Aj ja teba, Beth."
Pevne chytila jeho ruku a spolu prešli na pozemky Rokfortu.

"Slečna Tannetová, riaditeľ ma po vás poslal," povedala jej profesorka McGonagallová, keď sa hnala do Veľkej siene.
"Čo? Prečo?" spýtala sanechápavo Lizzie.
"Pán profesor Dumbledore vám to určite rád vysvetlí."

"Volali ste ma," povedala namiesto pozdravu, keď vošla do riaditeľne.
"Elizabeth," povedal vážne a kývol hlavou na stoličku.
Vystrašene si sadla. Zistil Dumbledore, že sa pridala k Smrťožrútom? Zavrú ju do Azkabanu?
"Všimol som si, že sa priatelíš so slečnou Maryertovou, Lizzie."
"Áno." Simone? Čo to súvisí so Simone?
"Keďže sa zdá, že tu na škole si jej najbližšia osoba, mala by si to vedieť."
"Vedieť čo, pane?" spýtala sa zmätene.
"Simone je nezvestná, Lizzie."
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Surynka Surynka | 23. ledna 2012 v 18:34 | Reagovat

Nezvěstná? Ajaj, tak jak se zachová Lizzie a co udělá? :D

2 diario-misterioso diario-misterioso | Web | 29. ledna 2012 v 12:43 | Reagovat

:-) Som na tom závislá, wáá :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx