10. Kapitola

12. ledna 2012 v 18:42 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
Vstúpila do obývačky plnej ľudí. Na sebe mala zelené šaty na ramienka s výstrihom na chrbte. Vzadu siahali šaty po zem a vpredu niečo nad kolená. Medené vlasy mala upravené do zložitého drdolu na temene hlavy, z ktorého vytŕčalo pár dlhých prameňov. Smaragdové šperky zdobili jej krk, uši i vlasy.
"Ľadová kráľovná nás poctila svojou prítomnosťou?" spýtal sa jej Draco.
"To ťažko," odvetila Lizzie a usmiala sa. "Ľadová kráľovná zostala zamknutá v izbe."
"A ako dlho tam zostane?"
"Do zajtra. Potom budem znova ľadová kráľovna," zasmiala sa Lizzie. "Ale dnes sú Vianoce a ja som pripravená zabávať sa!"
"Vážne?" začudovane sa spýtal Draco. "V tom prípade mi môžeš venovať prvý tanec?"


S výkrikom sa zobudila. Znamenie v dlani ju pálilo a hlavu mala neprirodzene ťažkú. Keď sa upokojila, vstala a cez nočnú košeľu si prehodila snehovobiely plášť. Vyšla z izby a potichu zatvorila dvere. Tvár jej zakrývala kapucňa a bosé nohy potichu našľapovali po chodbe. V ruke zvierala svoj prútik.
Prekĺzla von z Malfoy Manoru a potichu zakliala. Stála naboso po členky zaborená do snehu. Napriek bolesti spôsobenej snehom sa rozbehla cez zasnežený pozemok preč od jej väzenia.
"Ale, ale," zastavil ju chladný hlas. "Elizabeth je na prechádzke?"
"Bystrý ako vždy," odvetila štipľavo a obrátila sa k bratrancovi.
"A bosá?" podihol obočie pri pohľade na jej nohy.
"Pokiaľ nemám neviditeľné topánky, tak to tak vyzerá," odvetila Lizzie.
"A o pol šiestej ráno," dokončil Voldemort.
"Na prechádzku je čas vždy."
"Okamžite sa vráť do domu a opováž sa z neho do konca prázdnin vystrčiť nos!" zasyčal Voldemort.
"Nemáš žiadne právo mi rozkazovať!" vyhŕkla Lizzie.
"Už chápem, prečo nie si v Chrabromile. Niekomu sa môžeš zdať odvážna, no si len drzá a nehľadíš na následky. A to musím zmeniť." Voldemort sa zamyslel, no potom vytiahol prútik. "Crucio!"
Bella sa v tejto kliatbe nemohla vyrovnať pánovi. Lizzie sa po chvíli nahlas rozkričala a zosunula sa na zem.
"Stačilo ti?" spýtal sa jej chladne Voldemort.
"Iba to vieš, však? Donútiť ma násilím, aby som ťa poslúchla! Lenže ja nie som žiaden tvoj smrťožrút, ktorý sa ti bude klaňať a plniť každý tvoj rozkaz!"
Nová dávka bolesti ju úplne ochromila. Zvíjala sa v snehu a kričala.
"Prečo musíš byť taká tvrdohlavá? Uškodíš tým len sama sebe. Vráť sa do domu!" Voldemortovi sa nebezpečne zablýskalo v očiach. "Alebo ťa mám donútiť?"
Lizzie vstala a oprášila si z mokrého plášťa sneh. Hodila po Voldemortovi nenávistný pohľad a vydala sa smerom k domu. Keby sa vtedy podarilo Voldemortovi použiť oklumenciu, Lizzie by za svoje myšlienky potrestal smrťou.

"Elizabeth!" vyhŕkol Draco, keď okolo neho bez pozdravu prešla.
"Čo je?" zavrčala.
"Čo sa stalo? Ty..." povedal Draco, no Lizzie ho prerušila.
"Nestaraj sa! Nenávidím ťa, Malfoy, tak sa prestaň snažiť to zmeniť! Vôbec mi na tebe nezáleží a nebyť Voldemorta, mlčky by som tebou pohŕdala za stenami Chrabromilskej klubovne!" vyprskla Lizzie a rozbehla sa k svojej izbe.
On zostal stáť zaskočený na chodbe.

Sedela na parapetnej doske a s tvárou pritisnutou na studenom skle okna plakala. Ako mohla toto dopustiť?
Mala poslúchnuť Dumbledora a zostať na Vianoce v Rokforte. Jej malá Sunny jej veľmi chýbala. Nechala ju na starosť Hagridovi, ktorý hranostaja pokladal za beštiu rovnocennú drakovi.
Pri každom pohľade do zrkadla sa musela strhnúť. V jej očiach už nebol ani náznak zelenej, boli šedé. Tým, že jej oči strácali farbu, bolo znamenie na ruke tmavšie.

Ležala na posteli. Izba bola zaliata mesačným svetlom a z otvoreného okna sa šíril chlad. Nemohla to už vydržať. Posadila sa a spod postele vytiahla dýku. Prešla prstom po čepeli a zafíre. Potom dýku schytila do oboch rúk tak, aby špička čepele smerovala k jej srdcu. Zavrela oči.
"Čo to robíš?" skríkol Draco a zavrel za sebou dvere. V okamihu bol pri nej a snažil sa jej dýku vytrhnúť. "Prestaň!"
"Nechaj ma!" skríkla Lizzie a zadívala sa do jeho očí. Pustila dýku a usedavo sa rozplakala. "Pre-pre-páč," vzlykala. "J-ja... je to-to-ho n-na mňa veľ- ľa..."
"Hmm," zamyslel sa a zotrel jej slzu z líca. "Budem musieť pouvažovať, ktorá Elizabeth je najlepšia... tá, ktorá sa ma pokúša prekliať; tá, ktorá sa usmieva alebo plačúca so samovražednými sklonmi?" Tváril sa, že uvažuje, a potom vstal. Pozrel na ňu.
"Nejdeš si zalietať? Príšerne sa nudím."
Usmiala sa. "O tretej v noci?"
"Prečo nie." Pokrčil plecami. "Ber metlu, zasúťažíme si."

Vyšli do zasneženej záhrady. Mesiac bol v splne a sneh sa jagal.
Draco zastal a z vrecka vytiahol zlatú strelu.
"Skade..."
"Kto ju prvý chytí, vyhráva," oznámil jej a loptičku pustil. Nechal jej desaťsekundový náskok a potom nasadol na metlu a vzlietol.
Lizzie sa tiež rýchlo vzniesla a krúžila vo vzduchu. Nikde sa však nemihol ani náznak zlatej.
Draco sa zrazu prudko spustil dole. Lizzie zaostrila a zbadala ju. Zlatá strela sa vznášala kúsok nad zemou.
Lizzie sa spustila za ňou. Jej metla bola rýchlejšia ako Dracova. Keď ho míňala, mierne ho štuchla do ramena. Vystrela pravú ruku a jej prsty takmer zovreli loptičku.
Vyrušil ju však zvuk tlmeného dopadu. Splašene sa obzrela. Zbadala postavu ležiacu v snehu. V mesačnom svite sa zaleskli svetlé vlasy.
Rýchlo k nemu zletela. Draco mal zatvorené oči a nehýbal sa.
"Ach, nie, nie, Draco, čo ti je?" vzlykala Lizzie. "Nie, nie, povedz, že si v poriadku! Ach, čo som to spravila? Prosím, buď v poriadku! Nikdy by som si neodpustila, keby sa ti niečo stalo!"
"Vyhral som," zašepkal.
"Nie," odvetila Lizzie. "Nevyhral si. Spadol si z metly."
"Vravím ti, že som vyhral," zasmial sa. "Záleží ti na mne."
"Ne..."
"Elizabeth."
"Možno trošku," pripustila Lizzie.
"To mi stačí," odvetil Draco. Ruku zaplietol do jej vlasov, aby si ju mohol pritiahnuť bližšie.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 smutna smutna | Web | 12. ledna 2012 v 18:53 | Reagovat

Zjisti jestli te miluje, mrkni na muj webik !

2 Surynka Surynka | Web | 13. ledna 2012 v 12:51 | Reagovat

Moc se mi tahle kapitolovka líbí. Jsem zvědavá jak to dopadne :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx