FP - Prológ

29. prosince 2011 v 18:41 | °Alex |  From the Past
Štve ma, že to musím dávať zase od znovu, ale čo už.
°Alex



Čiernovlasý chlapec sedel na posteli v sirotinci. Prišiel si po nejaké veci, ktoré mu tu ešte ostali. Pred pár dňami sa vrátil z pátrania po predkoch. Jediný výsledok bola vražda a prsteň. Zabil svojho otca a ukradol Marvolov prsteň. Práve ho mal na ľavom prostredníku. Bol zlatý s čiernym kameňom, na ktorom bol vyrytý znak Darov smrti.
Dary smrti boli vždy veľkou záhadou, ale jeho neskutočne priťahovali. S bázovým prútikom by mohol dokázať neobyčajné čary. A práve moc toho prútika bola najlákavejšia, lebo moc ho neskutočne priťahovala.
S povzdychom vstal a prešiel k oknu, za ním pršalo. Dážď bol v Anglicku bežný, takže si zvykol, že okrem prostredia v sirotinci je aj vonku tak pochmúrne, ale nevadilo mu to, už nie.
Prešiel k stolu, vytiahol zo zásuvky jednu knihu. Boli to rozprávky Barda Beedla, neboli v origináli - runách -, ale v normálnej angličtine. Otvoril knihu na prvej strane. Do oka mu padol jeden znak, nebol to znak Darov smrti, Bola to kružnica, v ktorej boli napísané dve písmená: T.C. Nikdy ešte ten znak nevidel. Prešiel po ňom prstami, zrazu sa v knihe objavila diera a vtiahla ho ako vysávač.
Dopadol na kamennú podlahu. Postavil sa a obzeral sa. Bol v riaditeľni. Všade po stenách boli portréty riaditeľov a na policiach rôzne prístroje, ktoré ale u Dippeta neboli. Niečo nesedelo, obzrel sa a pozrel sa na riaditeľovo kreslo. Stál pri ňom ňom profesor Albus Dumbledore. Ale vyzral inak, staršie. Profesor sa naňho prekvapene pozeral.
"Tom... ako... čo? Ako si sa sem dostal?" spýtal sa.
"Ja... neviem. Pred chvíľou som bol v mojej izbe v sirotinci a teraz som tu. Kde som? Aký rok je?" vyštekol naňho zrazu Tom.
Dumbledore si povzdychol.
"Tom, práve musím ísť na večeru, pôjdete so mnou. Obávam sa, ale budete musieť byť zaradený do nejakej fakulty."
"Čože?" vykríkol Riddle. Pár riaditeľov otvorilo oči.
"Na toto nemáme čas, Tom. Musíte ísť so mnou." Dumbledora už aj prešiel k dverám, otvoril ich a čakal.
"Ste si istý, Albus?" šepkala profesorka McGonagallová, prísna čarodejnica v staršom veku. Stála pri malej stoličke, na ktorej bol Triediaci klobúk.
"Nemôžeme ho ignorovať!" zašepkal jej riaditeľ naspäť. Profesorka si povzdychla.
V sieni bolo ticho, obrátila sa teda k študentom.
"Nezačneme tradične prvákmi. Musíme najprv zaradiť do fakulty nového žiaka. Toma Marvola Riddla." Profesorka ukázala na prichádzajúceho chlapca. Vyšiel z dverí za učiteľský stolom.


"No to snáď nie!" zašepkal červenovlasý chlapec pri chrabromilskom stole.
"To bude najaký omyl," povedala červenovláska, ktorá sedela vedľa neho.
"Obávam sa, že nie," odvetila hnedovlasá čarodejnica.
Riddle si sadol na stoličku, na klobúk mu dala klobúk. Prekvapilo ho, že ho nezaradil hneď do Slizolinu.
"Všetko má svoj čas, drahý chlapče!" ozval sa hlas. "Tentoraz pôjdeš inde. Naučíš sa v novej fakulte niečo iné, niečo lepšie. Ver mi! Bude to na... CHRABROMIL!" vykríkol nakoniec.
Riddle vstal, podal klobúk profesorke.
"Choď k tej, čo má kučeravé hnedé vlasy, sedí oproti ryšavému chlapcovi s ustráchaným výrazom," zašepkala mu. Riddle sa tvárou otočil a videl trojicu študentov. Ryšavého chlapca a dievča a jednu hnedovlásku.
"To nemyslite vážne!" zašepkal Riddle zúrivo.
Profesorka sa pozrela na riaditeľa, ten uprel svoj pohľad na Riddla a prikývol.
Riddle sa s mierne zúfalým pohľadom predral pomedzi prvákov.
"Buď milý, Ron!" počul ju, ako šepká hnesovlasá čarodejnica tomu ryšavému.
"Môžem si prisadnúť?" spýtal sa ich. Všetci traja sa naňho pozreli. Neboli jediný, celá sieň si "nového" študenta prezerala.
Hnedovlasé dievča sa naňho nervózne usmialo a povedalo: "Jasné." Riddle si sadol vedľa nej.
"Hermiona Grangerová," predstavila sa mu hneď strohým hlasom. Potriasli si rukami.
"Toto sú Ron a Ginny Weasleyovci," predstavila ryšavých žiakov oproti.
"Weasleyovci?"
"Niečo proti?" ozval sa chlapec menom Ron. Snažil sa tváriť odvážne a bojovne, ale aj tak na ňom bolo vidno, že sa bojí.
"Ronald, upokoj sa, všetci sa na teba pozerajú," precedila pomedzi zuby Ginny. "Čo je?" oborila sa na spolužiakov. Okamžite sa odvrátili.
Po triedení sa objavilo jedlo, všetci sa pustili do jedla. Znova nasledovalo to ticho, každý mal svoje myšlienky. Ron myslel na to, aké je dnešná večera úžasná. Ginny zas na to, že oproti sedí niekto, kto ju v prvom ročníku ovládal, Riddle myslel na novú fakultu.
Klobúk sa musel zmýliť. Lenže ako? Vie predsa, že som Salazarov potomok! Ako ma mohol zaradiť medzi humusákov?
Hermiona myslela na toho, kto je zároveň vedľa nej, a zároveň niekde vonku a snaží sa získať jeho najlepšieho kamaráta Harryho Pottera, o ktorom ani netušila, kde je. Od Harryho sa presunula k Tomovi Riddlovi. Vyzeral tak, ako si ho predstavovala: mrzutý, tajomný... krásny...
Ako môžem niečo také vôbec mať v mojej hlave? pomyslela si nahnevane.
Bol... krásny, to musela uznať. Vysoký s bledou úzkou tvárou, čiernymi vlasmi učesanými v štýle štyridsiatych rokov, ktoré mu pekne kontrastovali s bledou pokožkou. Mal sivo-modré oči, ktoré mu jasne žiarili, ba až svietili. Postavu mal ako každý normálny dospievajúci chlapec, bol trochu chudý, ale nebol vychrtlý. Mal širšie plecia, úzky pás a dlhé nohy.
Nemysli naňho! Je to... nezdravé! napomenula sa Hermiona. Zamerala sa na Rona. Zrazu jedol, akoby sa nechumelilo.
"Ako môžeš teraz jesť?" povedala zrazu. Riddle, Ginny a Ron sa na ňu pozreli. "Harry sa stratil!"
"Pokoj, bude tu čo nevidieť!"
Ginny a Hermiona sa na seba pozreli, akoby si práve vraveli "Ron."
"Už ide," povedal Ron a ukazoval na prichádzajúceho Harryho.
"Prečo je zakrvavený? Nevydrží ani deň bez toho, aby sa mu niečo stalo?" spýtala sa zúfalo Hermiona.
"Zdá sa, že on za to nemôže," povedala Ginny.
Čiernovlasý chlapec so zelenými očami a jazvou v tvare blesku na čele sa posadil vedľa Ginny.
"Ahojte. Čo som zmeškal?" spýtal sa ich a odpil si z tekvicového džúsu.
"Všetko, kamoš," ozval sa Ron.
"Toto je čo?" opýtal sa Harry s kamenným výrazom. Práve si všimol Riddla, ako pokojne je.
"Tom Riddle, teší ma," prehovoril zamatovým hlasom Riddle a podal mu ruku. Harry ju váhavo prial a potriasol ňou. Rýchlo sa odtrhol a ruku schoval pod stôl. Nenápadne si ju utrel do nohavíc.
"Čo sa ti stalo?" spýtala sa Hermiona.
"Neskôr," zašepkal, nervózne sa obzeral. "A toto zjavenie tu?" spýtal sa potichu on Hermiony.
"Neskôr," odpovedala rovnakým tónom.
Len čo Harry dojedol kúsok z melasového koláča, jedlo zmizlo. Dumbledore vstal a sieň utíchla.
"Dúfam, že ste si pochutili na dnešnej večeri. Rád by som upozornil, že vstup do Zakázaného lesa je všetkým zakázaný. Pán Filch ma poprosil, aby som upozornil aj na zoznam zakázaných vecí. Visí na dverách jeho kancelárie.
Napriek tomu, že v školskom poriadku sa nič nemení, nás učiteľský zbor prekvapil zmenami. Profesor Slughorn sa ujal vrátiť na staré miesto učiteľa elixírov. Učiteľom obrany proti čiernej mágii sa stáva profesor Snape," povedal riaditeľ. V sieni zavládol šum.
"Slughorn sa vrátil? On bol na penzii?" spýtal sa Riddle svojich nových spolužiakov.
"Áno... ale, Harry, ty si hovoril, že..." začala Hermiona.
"Nevedel som, že učí elixíry, to Dumbledore nespomenul," odpovedal Harry.
Riddle si obzeral profesora elixírov. Bol omnoho starší. Jeho čierne vlnité vlasy sa zmenili na biele a riedke chumáče.
"Ale prejdime k iným veciam: musím vás upozorniť aj na opatrenia okolo hradu. Temné sily lorda Voldemorta sa snažia preniknúť sem. Musíme si dávať veľký pozor na seba aj na svojich blížnych, lebo najväčšou zbraňou ste práve vy. A teraz do postelí, šup-šup."
"Temné sily lorda Voldemorta", zdá sa, že som to ďaleko dotiahol, pomyslel si Tom.
"Harry, Ginny, odprevadíte ho do klubovne. Ja s Ronom odprevadíme prvákov. Heslo je Heros." Hermiona s Ronom odišli aj s prvákmi.

"Čo má toto vlastne znamenať?" spýtal sa nahnevane Harry, keď boli v klubovni iba Riddle, Ginny a zlaté trio. Všetci piati sedeli v kreslách pri krbe.
"Som-" začal Riddle.
"Z minulosti," dokončila Hermiona za neho. Všetci sa na ňu prekvapene pozreli.
"Ale, môže to byť duch, spomienka, čokoľvek," namietal Harry.
"Nie. Pozri sa naňho. Je celkom normálny, nie je priehľadný-"
"Tak ako vieš, že je z minulosti?"
"Pozrieš sa a vidíš. Čo ty vôbec nečítaš?" spýtala sa ho zarazene Hermiona. Riddle sa usmial. "Má učesané vlasy - mimochodom, tiež by si to mohol skúsiť - a jeho habit má zlaté zapínanie. V dnešnej dobe sú iba so striebornými, v čarodejníckom svete, samozrejme," pozrela sa na jeho habit. Celý čierny a pri krku žiarila zlatá spona.
"Aha." Harry bol načisto mimo.
Akonáhle utíchli, počuli jemné ťukanie na okno. Ginny k nemu prišla, otvorila ho a dnu vletela sova. V zobáku mala list.
"Je pre mňa," poznamenal prekvapene Riddle, zobral ho od sovy, ktorá okamžite vyletela von oknom, a otvoril ho. "Od Dumbledora. Chce, aby som ja, Hermiona a Harry k nemu hneď prišli. Heslo znie čokoládové pelendreky," prečítal.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx