Chce počuť, no nevidí

28. prosince 2011 v 12:34 | kami |  JEDNORÁZOVKY

Jedna z variant ako to mohlo byť so Severusom a s Lily.
...


Urobil dva neobratné kroky dozadu, keď ho jeden o dosť silnejší spolužiak udrel do hrudníka. Potom si prešiel pár krát po pôvodne bielej košeli a výrazne sa zhrbil, že by mohol závidieť aj Quasimodo. Sklopil pohľad.

"Tak," veľavýznamne zahrmel slizolinčan a natrčil obriu dlaň, do ktorej mu z neochotou strčil svoju úlohu z premeny, keď sa veľkou chodbou hradu rozniesol jasný dievčenský hlas.

"Severus!" volal a on sa za ním obzrel. Už z diaľky mu kývalo to najkrajšie dievča na škole, aspoň podľa jeho mienky a-

"Evansová!" vyskočil pred neho hnedovlasý chlapec a rozpažil ruky, pričom sa s ním oslovené dievča zrazilo lebo nestihlo zastaviť. Obaja skončili na zemi.

Lily sa s jajkaním oprela o predlaktie ruky a druhou si chytila hlavu. Nato, že ju má Potter prázdnu, je dosť tvrdá.

"Ja som to vedel," začal sa na ňu vyškierať James, "miluješ ma a samou nedočkavosťou mi skáčeš do náruče," potom ju oboma rukami chytil za zadok.

Žiaci, ktorí sa tu stihli nazbierať už len sledovali ako sa chlapcovo telo odráža od všetkých stien školy ako pingpongová loptička, potom pozreli na Lily. Tá sa s červenými tvárami oprašovala a potom pozrela na obrieho slizolinčana, do očí aj na ruku, v ktorej stále držal objemný pergamen. Vytrhla mu ho a s ráznym: "Poď!" ťahala Severusa Snapea preč. Vyprevádzalo ju obdivné písknutie, ktoré mohlo patriť jedinému, podľa Lily imbecilovi na škole, Blackovi.

Po pár metroch zahla so Snapeom von na trávnik. Kráčali vedľa seba, keď sa Severus nesmelo ozval.

"Ďakujem."

Miesto odpovede mu prišlo ťažké zafučanie a jej dodupanie k veľkému stromu. Klesla do trávy a oprela sa o kôru. Pergamen jej z rúk vypadol a on ho okamžite schoval do tašky.

"Severus," oslovila ho a on sa napol ako pružina, "ja ťa nechápem!" Prudko sa k nemu nahla, "Ty máš predsa nato, aby si bol lepší ako oni. Prečo sa necháš buzerovať?"

"Nenechám sa," pípol na obhajobu.

"Necháš!" tresla päsťou do trávy, vďaka čomu on nadskočil a jej začala trnúť ruka.

"Keď ono by to vyzeralo blbo," ozval sa opäť a líca mu mierne nabrali farbu. Lily prekvapene zažmurkala. "Len si to predstav. Ja... ja nato vôbec nie som stavaný. Nedokážem s nohavíc vytiahnuť prútik bez toho, aby sa mi zamotal do plášťa. Nedokážem ani niekomu vraziť päsťou tak, aby som si nezlomil prsty. Alebo, alebo dokonca sa ani nemusím trafiť. Určite by som pred takým úderom zavrel oči a..."

Lily ho mocne objala a položila mu hlavu na plece. A z neho sa pomaly stával rajčinový pretlak, ako farebne tak i hmotnostne.

"Ale Severus, nikto od teba nechce, aby si bola ako James Potter alebo Sirius Black. Stačí, ak budeš sám sebou. Ten milý, trochu tichý, ale veľmi inteligentný chlapec."

Odtiahla sa a vyčarila ten najúžasnejší úsmev. Mal ohromnú chuť... preglgol, ale odhodlal sa a začal sa k nej opatrne nakláňať, už cítil jej horúci dych, keď sa prudko postavila a rozhodla, že sa ide do knižnice.
***
"Ukáž!" naklonila sa nad okrúhli stôl a nazrela do Severusovej práce z elixírov. Chvíľu sa snažila jeho kocúrie písmo rozoznať dolu hlavou, keď jej pergamen otočil a hneď všetko ľahšie chápala. So súhlasným pokývaním hlavy sa vrátila na svoju polovicu a preškrtla si mylnú informáciu. Severus bol už s domácou úlohou hotový, tak sa trochu rozpačito obzeral po regáloch zaplnených hrubými väzbami kníh. Tenké, zmizli už dávno, pretože tie medzi študentmi kolovali najčastejšie, takže sa výrazne opotrebovali a už mohli poslúžiť iba k ohriatiu sa pri krbe.

Pozrel na Lily. Hlavu mala sklonenú, ale stále si udržiavala rovný chrbát i správny odstup od papiera. Pomaly vytvárala linky úhľadných hlások, slabík, slov.

"Dnes ti to svedčí," zamrmlal a ona zdvihla hlavu. Prikývla a vrátila sa k úlohe.

"Naozaj," pokúsil sa ešte dodať.

"Čo naozaj?" dezorientovane naňho pozrela, totižto ju práve zaujal jeden fakt a jeho občasné mrmlanie jej k sústredeniu veľmi nepomáhalo.

"Ale nič."

"Severus," chytila ho za ruku a on cítil, ako v ňom čosi radostne poskočilo. "možno..." odložila atramentom zababrané pero na stôl a položila dlaň i na jeho druhú ruku. "Nechcel by si..." pokračovala zdráhavo.

"Ano?" rozbúchalo sa mu srdce.

"Vieš, rozmýšľala som," pritiahla si ruky k sebe, "Nechcem sa ti do toho pliesť, ale nechcel by si si nájsť dievča?" mierne zrumenela.

"Chcel," vydýchol prekvapene.

"Výborne!" prudko vyskočila. "V najbližšej dobe nájdeme nejaké pekné dievča, s ktorým by si mohol chodiť. Dobre?"
Sprudka vydýchol, no odpoveď z neho nedostala, tak z toho vyšlo len: Kto mlčí, ten svedčí!
***
"Alica! Počkaj!" pokúsila sa Lily chmatnúť rukou po kamarátke, no tá vyplašene utiekla dolu schodmi. Dievča si povzdychlo, keď sa mu do rany dostala akási bifľomorská tretiačka. Rýchlo k nej pribehla.

"Ahoj," pozdravila ju s typickým úsmevom. "Nechcela by si chodiť so Severusom?"

"S kým?" spýtalo sa prekvapené dievča.

"S ním," ukázala Lily na Snapea, ktorý stál obďaleč. Tretiačka odmietavo pokrútila hlavou a rozbehla sa preč. Lily ju chcela ísť ešte presvedčiť, no Severus ju rozhodne zastavil, asi prvýkrát v živote.

"Nechaj to tak, Lily."

"Ale Severus, ty predsa potrebuješ nejaké pekné a inteligentné dievča. Také, ktoré by ti stíhalo a malo ťa rado. Ja to viem."

"Aj ja," pozrel na ňu, "ale takto to nefunguje, ani ty by si sa predsa nedala nahovoriť."

"Ale dala."

"Nie, nedala. S Potterom si predsa byť nechcela a to robí presne to isté čo ty."

"Ale-"

"Lily."

Zahanbene sklonila hlavu. Severus sa na ňu tiež nepozeral. Stáli tam dlhú dobu, keď ju chytil za zápästie. Prekvapene sa mu zahľadela do očí, no nič v nich nevidela tak, ako vždy. Nestihla nič povedať, keď ju voľnou rukou chytil vôkol pása. Pritiahol si ju, sklonil sa a ona sa postavila na špičky. Pobozkali sa. Krátko, no to stačilo nato, aby boli po odtiahnutí obaja červení v tvári a mierne zadýchaní. Pravdepodobne to bolo zadržaným dychom, ktorý bol ešte pred bozkom.

"Se-"

"Nechaj," mávol rukou a odstúpil od nej.

"Ja-"

"Aj tak by to nefungovalo. Poter by zošalel, čo je samozrejme plus, ale medzitým by ma stihol zabiť a teba... kto vie?" pohodil plecami a strčil si ruky do vreciek nohavíc.

"Takže, nič nebude?" opýtala sa a on sa pozrel na podlahu. "Škoda," prehovorila znova, "konečne sa správaš ako samostatný človek, bola by som súhlasila."

Rýchlo mu venovala bozk na líce a odkráčala. Chvíľu ostal zaskočený, potom smutný až mu to prešlo do hnevu a pokoja. Začal kráčať opačným smerom, ktorým šla ona.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Illian Illian | Web | 30. prosince 2011 v 15:44 | Reagovat

Sev je tak zlatý! Jak to jenom děláš, že ho vždycky vykreslíš tak...tak...věrohodně a Snapeovsky! Je to krásné...vážně a to nemám Lily ráda :-)

2 kami kami | 30. prosince 2011 v 18:45 | Reagovat

[1]: On podľa mňa ani iný byť nemôže. (Dobre, keď je dospelý tak nie, ale to sa nepočíta.)
No inak... vďaka. Snažím sa. *červená sa* Myslím, že je to moja najpoužívanejšia postava, tak sa to hádam aj trošku odráža.
Ani ja nemám rada Lily. Vitaj v klube. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx