8. Kapitola

29. prosince 2011 v 22:12 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
Na pohovke uprostred miestnosti ležal profesor Slughorn a nahlas chrápal. Na stolčeku pred pohovkou bola hŕba testov, pri ktorých opravovaní Slughorn zrejme zaspal. Opatrne sa rozhliadla po kabinete a hľadala niaký kotlík s všehodžúsom.


"Samzrejme, ďakujem," zamrmlal Slughorn zo sna. "Máte pravdu, tento ananás mám veľmi rád..."
"Melesca," zašepkala Lizzie a pri skrinke v rohu kabinetu sa zjavili červené iskry. Vydýchla si.
"Ale, ale," zašepkal ľadový hlas. Lizzie sa otočila k dverám a vedela, že z tohto sa len tak nevyvlečie. "Prichytená," škodoradostne povedal Snape a vošiel.
Čo teraz? pomyslela si Lizzie so strachom. Na Malfoya žalovať nemôže a...
"Poďte," povedal jej. "Máme šťastie. Riaditeľ je v škole, takže našou študentkou už dlho neostanete."
"Ja... ja..." začala koktať. "Nie, to mi nesmiete urobiť!" zašepkala a po líci sa jej skotúľala slza. Slughorn na pohovke stále hlasno chrápal.
"Poďte!" prikázal jej Snape a vyšiel na chodbu. S roztrasenými nohami a malou dušičkou ho nasledovala.
"Dobrý večer, pán profesor. Alebo skôr dobré ráno."
Lizzie mala chuť vykríknuť od radosti, no na to bolo ešte skoro. Možno ju v tom Malfoy nechá...
"Choďte spať, pán Malfoy. Do tohto vás nič nie je," zavrčal Snape.
"Elizabeth to robila na môj príkaz," povedal Malfoy a znudene sa hral s prútikom.
Snape sa zarazil a pomaly povedal: "Slečna Tannnetová, ak vás ešte raz prichytím kradnúť, okamžite letíte zo školy. A teraz bežte," nešťasne a nenávistne zároveň zavrčal Snape a stratil sa za rohom.
Lizzie za ním ešte chvíľu hľadela a potom sa obrátila k svojmu záchrancovi.
"Ďakujem," zašepkala Lizzie.
"Neurobila si, o čo som ťa žiadal." Malfoy zdvihol hlavu od prútika. "Aj keď si mi pomohla tým, že si odlákala Snapea a ja som vzal všehodžús. No nabudúce možno také šťastie mať nebudeš," povedal jej potichu a namieril na ňu prútikom. Lizzie vystrašene cúvla a chrbtom sa dotla studenej steny.
Malfoy sa zasmial a urobil krok k nej. Vzal prameň z jej vlasov a obkrútil si ho okolo prsta.
"Budeš sa musieť viac snažiť, lebo napíšem môjmu pánovi list," povedal jej s úsmevom, otočil sa a odišiel. Lizzie tam zostala ešte chvíľku opretá o stenu, neschopná sa pohnúť.
"Elizabeth!" zamávala jej Pansy rukou pred tvárou.
"Prepáč, trošku som sa zamyslela," ospravedlnila sa Lizzie a usmiala sa.
"No to som si všimla. Nabudúcu sobotu je Rokville. Pôjdeš?" spýtala sa jej Pansy.
"Určite áno," odvetila Lizzie.
"A s kým?" Pansy sa v očiach zračila zvedavosť.
"Sama. Simone pozval niaký chlapec, takže... a s kým ideš ty?"
"S Dracom," vyhlásila Pansy a uprela na Malfoya pohľad.
"Vážne?" začudovala sa Lizzie.
"Áno. Len o tom ešte nevie," zasnene odvetila Pansy. Nato vstala a prešla k Malfoyovi. Niečo mu šepla do ucha, no on pokrútil hlavou a odvrátil sa od nej. Pansy urazene ohrnula peru a vyšla z Veľkej siene. Lizzie nedokázala udržať smiech a pri pohľade na urazenú kamarátu sa rozosmiala. Nevšimla si pohľadu, ktorý jej Malfoy venoval.
"Výborne, slečna Tannetová, úžasné! Dokonalý elixír zabudnutia. Dvadsať bodov pre Slizolin!" Slughorn sa práve rozplýval nad obsahom jej kotlíka a Lizzie skromne sklopila oči. Simone vedľa nej sa snažila nerozosmiať a Luna bola ako vždy duchom neprítomná. Profesor pokračoval ďalej po triede a kde tu tekutinu (v niektorých prípadoch však pevnú masu) zamiešal.
"Viete, slečna, som presvedčená, že keby ste sa viacej posnažili, ľahko by ste to dokázali," povedala jej profesorka McGonagallová, po tom, čo pozorovala jej zúfalé pokusy premeniť myš na morča.
"Snažím sa," precedila Lizzie cez zuby a namierila prútikom na myšku. Bez toho, aby vedela, čo robí, povedala v mysli zaklínadlo a myška bola razom morčaťom.
Profesorka McGonagallová prekvapene pozrela na dievča a potom na morča. Uznanlivo kývla hlavou a šla ďalej.
"Nie," povedal namosúrene Snape. "Povedal som, že si tu neželám žiadne zranenia. Strhávam Chrabromilu desať bodov."
Obranu proti čiernej mágií mali spoločne s Chrabromilom, no pohľad červeno vlasej dievčiny sa úspešne vyhýbal Lizzienmu. Zo zeleného oka sa vykotúľala jedna osamelá slza, ktorú si však nikto nevšimol.
"Škoda, že tu už nie sú Fred a George Weasleyovci," povedala Simone a sadla si vedľa Lizzienho kresla. "Vracačky by sa zišli."
"O tom mi niečo hovor," vzdychla Lizzie a hladkala Sunny, ktorá jej spokojne ležala na kolenách.
"Tak, čo budeš robiť v sobotu?" spýtala sa jej Simone.
"Pôjdem do Rokvillu," odvetila Lizzie.
"Sama?"
"Áno."
"Ale prečo, Lizzie?" Simone stíšila hlas. "Hocikto z tejto miestnosti by s tebou veľmi rád šiel a ty sa tam budeš poflakovať sama?"
"Už som povedala, že áno!" vyprskla Lizzie.
"Dobre, ako chceš." Simone vstala a odišla. Lizzie povzdychla a poškrabkala spiaceh hranostaja za uškami.
"Nepôjdeš sama," ozvalo sa pri nej a niekto jej položil ruku na plece.
"To teda pôjdem, Malfoy," odvetila pokojne a striasla jeho ruku z ramena. "Ty mi nemáš čo rozkazovať."
"Ale no tak," povedal. "Hádam ma nenecháš napospas Pansy."
Lizzie prevrátila očami.
"A určite nechceš byť jediná, ktorá sa bude prechádzať po Rokville sama."
"Chcem," zavrčala.
"Tak inak: v sobotu potrebujem v Rokville tvoju pomoc a preto pôjdeš so mnou," oznámil jej s chladným úsmevom.
"Dobre," odvetila. "So mnou môžeš rátať tak hodinu a pol, potom si pôjdem kam chcem."
"Platí, mademoiselle," odvetil a s úsmevom na tvári odišiel.
"Simone!" okríkla ju Lizzie, keď sa od iskrí zo Simoninho prútika chytila jej učebnica transfigurácie.
"Čo? Prečo si taká úzkostlivá, Lizzie?" odvetila Simone podráždene.
"Úkostlivá?! Tak prepáč, že nechcem zhorieť," odvrkla Lizzie. Nechápala, čo sa so Simone deje. Akoby až teraz ukázala, aká naozaj je.
Uprel sa na ňu pár modrých očí a ich majiteľka odišla.
"Ahoj, Lizzie," pozdravila ju odmerane Pansy, keď si sadla vedľa nej.
"Ahoj," zamrmlala Lizzie a pozerala na svoj obed. Hnevá sa na ňu Simone? Ak áno, prečo?
"Vraj ideš s Dracom do Rokvillu," povedala obviňujúco Pansy. Lizzie sa zasmiala.
"Ja? S ním? Ani náhodou," odvetila Lizzie a stále sa smiala.
"Tak ako to, že keď som sa ho pýtala, či pôjde so mnou, povedal, že ste sa už dohodli vy dvaja?" Pansy sa na Lizzie zamračila.
Smaragdové oči sa stretli s tými oceľovej farby.
"To naozaj netuším," odvetila Lizzie a ďalej na Malfoya s nenávisťou hľadela. "Dohodli sme si len hodinovú schôdzu."
"Pch," odfrkla Pansy a aj ona odišla. Lizzie za ňou už len vyjavene hľadela.
Stála pred bránou a čakala. Pred chvíľou okolo nej prešla Simone s chlapcom, ktorého Lizzie nepoznala, bbez toho, aby sa na ňu pozrela.
"Máš hodinu a pol," povedala Malfoyovi, ktorý práve prišiel. "Potom sa rozlúčime... a dúfam, že navždy."
"Môžeš ďalej dúfať." Malfoy sa uškrnul a vydal sa smerom k Rokvillu. Lizzie ho s povzdychom nasledovala.
"Lizzie," povedala Simone. "Môžem sa s tebou porozprávať?"
Lizzie prikývla a nasledovala Simone do ich izby. Tam sa hodila na posteľ a rozplakala sa. To Lizzie prekvapilo.
"S-simone?" opýtala sa jej opatrne. "Čo sa deje?"
"J-ja, ja... ach Lizzie, prepáč mi to, prosím... to ja som povedala Snapeovi, že chceš
u-kradnúť všehodžús..."
"Čože? Ale prečo?" Lizzie sa zohla a zdivhla zo zeme Sunny, ktorá sa dožadovala jej pozornosti, a sadla si vedľa Simone na posteľ.
"Lebo som t-ti nemohla odpustiť, že sa b-bavíš s Malfoyom," vzlykla Simone.
"To si ani ja nikdy neodpustím," vzdychla Lizzie. "Lenže nemám na výber, Simone. Nerobím to s vlastnej vôle."
"Ja viem, Lizzie... už viem..." Simone sa na ňu usmiala.
"Takže je to v poriadku?" spýtala sa jej Lizzie.
"No, áno... ale ak sa so mnou už nebudeš rozprávať, pochopím to." Simonine modré oči sa na ňu vážne a zároveň smutne pozreli.
"Ty áno, lenže ja by som to nepochopila." Lizzie sa na ňu usmiala.
Lizzie si ani neuvedomovala, ako rýchlo čas na Rokforte letí. Dumbledore sa z nej stále snažil urobiť animága, no jeho počiatočné nadšenie slablo.
"Lizzie," napomenul ju, keď na ich hodine nedávala pozor.
"Stále nechápem, prečo sa tak snažíte. Zo mňa proste animág nebude. Nejde mi ani transfigurácia iných predmetov a zvierat."
"Ja náhodou viem, že v transfigurácií si sa zlepšila, a ak sa budeš snažiť, zvládneš aj toto," vyhlásil Dumbledore a poškrabkal Sunny za uškami. Hranostaj mu utiekol spod rúk. Obra s bielim čudom namiesto vlasov sa bál.
"Ja sa snažím!" vybuchla Lizzie, aj keď vedela, že to nie je pravda. Dobre si však uvedomovala, že už teraz bola niečo ako smrťožrút.
"Tak sa budeš musieť snažiť viec," odvetil pokojne Dumbledore a sadol si. "Tak, Lizzie, ako sa chystáš stráviť Vianoce?"
Zarazila sa. Vôbec nepomyslela na to, že Vienoce sú už o týždeň.
"No," začala pomaly. "Pokiaľ prežijem večierok u profesora Slughorna, tak by
som sa chcela ísť pozrieť domov."
"Domov? Chceš ísť k Elen?" prekvapene sa spýtal Dumbledore.
"To určite," odfrkla Lizzie. "Nie, chcem sa ísť pozrieť na môj dom. Po strýkovi."
"Neviem, či je to dobrý nápad, Lizzie." Dumbledore sa tváril ustarostene.
"Mne je jedno, či je to dobrý nápad! Nenechám sa týmito udalosťami ovplyvňovať!" vykríkla.
Niekto zaklopal na dvere a vzápätí do riaditeľne vošiel Harry.
"Zdravím ťa, Harry," povedal Dumbledore Harrymu. "Lizzie, môžeš ísť. Dobrú noc.
"Dobrú noc." Lizzie vyšla z riaditeľne a na čiernovlasého chlapca sa ani nepozrela.
"Lizzie! Som rád, že si prišla! Si tu sama?" začudovane sa spýtal Slughorn, keď Lizzie vošla do jeho kabinetu. Bol obrovský a smaragdové, zlaté a šarlátové drapérie vytvárali dojem, že sa všetci nachádzajú v stane.
"Vlastne áno," prikývla Lizzie a usmiala sa. Na sebe mala pod kolená dlhé jednoduché oceľovomodré šaty na ramienka a v rozpustených vlasoch mala zapletené kvety.
"Tak prajem príjemnú zábavu," povedal Slughorn neprítomne a díval sa na dvere, v ktorom sa práve zjavil Harry s Lunou Lovegoodovou. "Harry! Chlapče môj! Vitaj, poď, chcem ťa zoznámiť s toľkými ľuďmi!" zvolal a ponáhľal sa k Harrymu.
Lizzie prevrátila očami. Princ elixírov, tak Slughorn nazýval Harryho. Vzala si z podnosu pohár medoviny a rozhliadla sa po miestnosti.
Zrazu sa do miestnosti vohnal Filch ťahajúci za ucho Malfoya.
"Profesor Slughorn," chrčal Filch. "Tohto chlapca som objavil, ako sa poneviera hore na chodbe. Tvrdí, že ste ho pozvali na večierok a že sa oneskoril. Poslali ste mu pozvánku?"
"Neposlal. Draco je tu so mnou," povedala Lizzie a očarujúco sa usmiala.
"Tak vidíte, pán Filch," zasmial sa Slughorn. "Doprajte tým študentom prestávku od vášho neustáleho dozoru! Sú predsa Vianoce!"
Filch niečo zašomral a odišiel.
"Ďakujem," zašepkal Draco smerom k Lizzie. Tá prikývla.
"Nerobím to kvôli tebe," povedala a odišla.
Stála pred obrovským sídlom a nevedela, či má byť rada alebo plakať. Načo jej bude toľko priestoru?
Vošla do haly a kabát si zavesila na vešiak pri dverách. Postupne si pozrela celý dom; obrovská jedáleň, obrovská obývačka, kuchyňa a zopár sal´onikov. Na druhom poschodí bolo šesť izieb, každá s vlastnou kúpeľňou a balkónikmi.
Zastala pred dverami z dubového dreva a vošla do izby. Bola kruhového tvaru, no to bolo jediné, čo si Lizzie stihla všimnúť. Na posteli totiž sedela žena s tmavými vlasmi v čiernom plášti.
Žena sa usmiala tak, že Lizzie prebehli po chrbte zimomriavky a podišla k Lizzie.
"Máš problém, maličká," zasmiala sa žena.
"Č-čo tu rob-bíte? A k-kto ste?" zmohla sa na slovo Lizzie. Žena sa zasmiala.
"To by som sa mala spýtať ja, ale dobre. Volám sa Bellatrix Lestrangeová, určite si o mne už počula."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 diario-misterioso diario-misterioso | 29. prosince 2011 v 22:41 | Reagovat

Čože? :-D Môžeš mi toto robiť? Zamiešaš tam Bellatrix a dobútiš ma čakať na ďaľšiu časť :-) Úžasné, naozaj som si túto tvoju poviedku obľúbila :-*

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx