5. Kapitola

17. prosince 2011 v 18:21 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť
"Meškáte," oznámil Snape, hneď ako Lizzie vošla do kabinetu.
"Len tri minúty," zamrmlala takmer ospravedlňujúco a sadla si na pripravenú stoličku.
Po nájdení jej potrétu rozmýšľal o jej treste. Musel vymyslieť niečo, pri čom na ňu môže použiť legilimenciu a ona si to nevšimne.


"Ako ste si iste všimli, stoly v triede sú hneď po prvom dni špinavé. Neodídete odtiaľto, dokým sa nebudú lesknúť. A takisto podlaha. Longbottomovi sa podarilo spraviť menší výbuch." Pri tej spomienke sa škodoradostne usmial. Nič mu nemohlo zdvihnúť náladu viac ako dobrá zámienka pre strhnutie bodov.
Hodila po ňom pohľad plný nenávisti a jemu prebehli po chrbte zimomriavky. To dievča sa tak nepodobalo na matku.
Marie. Severus vedel, kedy je to s Lily úplne beznádejné, a vzdal sa. Rozhodol sa už nikdy nezamilovať. Lenže mu to nevyšlo. Marie bola úplne iná ako on, no to mu nezabránilo ju bezhlavo milovať. Ona vždy držala jazyk za zubami, no nenávidela rovnako ako jej dcéra. snažila sa každému zalíčkať svojím správaním, nech si o tom človeku myslela čokoľvek. Nebola bezhlavo tvrdohlavá, no nechala si poradiť len od niektorých ľudí.
A toto tu... večne sarkastická, ironická, povýšenecká a arogantná Elizabeth nemala nič z toho milého dievčatka s dvoma copíkmi, na ktoré si len matne pamätal.
Keď k nemu stála chrbtom, namieril na ňu prútik a nečujne zamrmlal: "Legilimens!"
Sila jej oklumencie ho omráčila a keby nesedel na stoličke, už by bol na zemi.
"Študovala som. Beauxbatons ma naučil aspoň niečomu dobrému. A ak sa o to pokúsite ešte raz, budem nútená to niekou oznámiť," povedala mu potichu bez toho, aby sa naňho pozrela mlčky pokračovala v umývaní. Nič na sebe nedala znať, no kypelo to v nej. Ako sa opovažuje?

Po tom, čo so Simoninou pomocou napísala všetky úlohy (ktorých bolo vzhľadom na to, že bol prvý deň školy, veľmi veľa), si sadla do klubovne ku krbu a začala premýšľať o jej treste u Snapea. Nozaj si myslel, že je až taká hlúpa, že nerozpozná ten tlak v hlave? A že sa nebudevedieť brániť? Odfrkla si. Do svojej hlavy nevpustí nikoho.
Z kresla vstala, až keď už v krbe sotva tleli uhlíky a šla spať.

Cítila, ako ju niekto z učiteľského stola pozoruje. Nemusela sa ani pozrieť a vedela, že to je Snape.
"Idem s Dracom," sebavedome vyhlásila vedľa nej sediaca Pansy. "Teda... no, keď som sa ho pýtala, tváril sa trošku neochotne, ale ja viem, ako to zariadiť." Piskľavo sa zasmiala.
"Nechápem, prečo okolo toho robíte také haló," vyhlásila Lizzie a natiahla sa pre melasový koláčik. "Akoby ste sa do Rokvillu neodvážili vstúpiť samé."
"No, ale čo je lepšie, ako ísť s takým dokonalým chlapcom, ako je Draco?" spýtala sa Pansy a jej otázku nechala Lizzie bez odpovede. Ona si dokázala predstaviť veľa vecí, ktoré by robila radšej. Navyše by Draca ťažko označila za dokonalého.
"Súhlasím s Lizzie," povedala Simone. "A aby si vedela, žiadneho dokonalého clapca nepoznám. A aj keby, Draco by ním určite nebol."
Pansy ohrnula peru a odvrátila sa od nich. Lizzie sa na Simone sprisahanecky usmiala a tá jej úsmev opätovala. Spolu sa vydali na prvú hodinu; elixíry.
"Som zvedavá, čo bude ten Slughorn zač," zamyslene povedala Simone, keď čakali pred učebňou elixírov.
"No, horší ako Snape určite nebude," poznamenala Lizzie a bola rada, že dnes nemajú obranu proti čiernej mágií.
Zazvonilo a oni vošli do vnútra.
"Ahoj, Lizzie," počula povedať známy hlas.
"Luna," usmiala sa na ňu Lizzie. "Ako sa máš?"
"Dobre," odpovedala Luna a usmiala sa. Akoby jej bolo jedno, do akej fakulty Lizzie a Simone chodia. Sadli si k jednému stolu vo chvíli, keď do triedy vošiel Slughorn.
"Dnes, na úvod, mi každý urobí najzložitejší elixír, na ktorý si trúfne. Môžete začať!" povedal im. Lizzie otvorila učebnicu a vyvalila oči.
"Ehm, pán profesor," začala opatrne. "Ja mám taký menší problém... nemali by ste francúzky slovník?"
"Hm," zamyslel sa, no nemohol potlačiť úsmev. "Acio slovník!" Bol počuť buchot na dvere a celá trieda sa rozosmiala. Slughorn ich otvoril a pred Lizzie pristál slovník.
"Ďakujem," očarujúco sa naňho usmiala a začala hľadať názvy byliniek.

Na ďalšiu hodinu šla s úprimným úsmevom na tvári. Podarilo sa jej namiešať obstojný elixír a Slughorn jej požičal slovník.
"Už nech sú VČÚ za nami," vzdychla Simone, keď skĺzla na miesto pri stole vedľa nej.
"To máš pravdu, ale potom prijdú MLOKy a to bude ešte horšie." Lizzie čítala učebnicu elixírov. Anglické názvy byliniek ju fascinovali.
"Čo to stále lúštiš? A vlastne, ako to, že tie bylinky nepoznáš?" spýtala sa jej Simone.
"No, v prvom až treťom ročníku boli tie prísady oveľa jednoduchšie."
"Aký je Beauxbatons?" prekvapila ju Simone otázkou.
"No... v podstate je to dobrá škola, ale ja som sa tam nehodila..."
"Aha..." Simone zrejme vycítila, že jej tá téma nie je príjemná a naplno ju zaujal jej obed.
"Ahoj, ty si Lizzie?" ozvalo sa spoza nej. Lizzie sa otočila k malému chrabromilskému prváčikovi, ktorý vyzeral, že sa jej bojí.
"Áno." Milo sa naňho usmiala, no to ho ešte viac znepokojilo.
"Profesor Dumbledore ti posiela toto," podal jej zvitok pergamenu a odišiel. Lizzie si ho zaujato prezrela a začala čítať.

Lizzie,
oceni by som, keby si prišla dnes o siedmej ku mne do riaditeľne. Heslo je Super
veľká bublina. Dumbledore
"Kto ti píše?" zaujímala sa Simone.
"Ehm, riaditeľ," povedala Lizzie. "Zrejme so mnou chce prebrať, ako je možné, že je len druhý deň školy a ja už prepadám z niekoľkých predmetov."
"No, ale na elixíroch si si získala Slugyho pozornosť. Si ochotná stať sa členkou jeho klubu?" spýtala sa jej Simone a zasmiala sa. Lizzie sa mohla len čudovať, ako sa mohla dostať do Slizolinu.
"Možno elixíry... lenže vieš, že transfigurácia mi vôbec nejde."
"Transfigurácia je transfigurácia, no som si istá, že to zvládneš. Počkaj na obranu... som zvedavá, ako sa k tebe Snape bude správať. Pamätám si, že v treťom ročníku v láske nemal," poznamenala Simone.
"Ale on nemá rád nikoho, kto mu nedá čo i len maličkú zámienku strhnúť fakulte body."
"No to máš pravdu."
"Vieš čo je zvláštne, Simone? Z prvých ročníkov si na teba vôbec nespomýnam," prehodila Lizzie
"Viem byť veľmi nenápadná... niekedy je to... lepšie." Na Simoninej tvári sa zjavil smútok, preto to Lizzie nechala tak.

Vliekli sa chodbou na obranu proti čiernej mágií. Lizzie sa vôbec netešila predstave stretnutia so Snapeom.
"Prečo sa tváriš, akoby si šla na popravu?" zažartovala Simone.
"Asi preto, že toto je sto ráz horšie," zahundrala Lizzie a tvárou sa jej mihol mierny úsmev ktorý zmizol hneď, ako uvidela Snapea kráčajúceho chodbou.
"Horor sa začína," zamrmlala a vošla so Simone do triedy.

Hneď po večeri zamierila do riaditeľne. Bola prekvapená, ako dobre tento deň dopadol. Prežiť sa dala dokonca aj obrana proti čiernej mágií, pretože Snape ju okato ignoroval.
"Super veľká bublina," povedala chrličovi pred vstupom do riaditeľne a ten sa odsunul.
"Ďalej," povedal Dumbledore, keď Lizzie zaklopkala na dvere, a ona vošla.
"Dobrý večer, pán riaditeľ," pozdravila a sadla si na kreslo pred jeho stolom.
"Takže, Lizzie, iste tušíš, že dôvod, prečo som ťa sem dnes zavolal, sa týka Voldemorta." Prikývla.
"Z overených zdrojov viem, že sa ťa Voldemort pokúša nájsť. Takže je nutné..." zháčil sa, keď uvidel jej vystrašený výraz. "Ale Lizzie," povedal jej láskavo. "Neboj sa, on ti nechce ublížiť. Jeho hnev už čiastočne prešiel a teraz si uvedomil, akého úžasného spojenca v tebe môže mať."
"Ale..."
"Neboj sa Lizzie. Si tu preto, aby si sa naučila brániť. Určite si už počula o Oklumencií."
"Áno," chabo odpovedala.
"Je potrebné, aby si sa ju naučila, aby tvoje myšlienky zostali chránené."
"Ja som ju už študovala, pane," povedala mu.
"Čože?" spýtal sa jej prekvapene Dumbledore.
"Na Beauxbatonse..."
"No, Lizzie, obávam sa, že tvoje znalosti nebudú stačiť. Najlepšie bude, keď ti budem dávať súkromné hodiny. Najprv to mal mať na starosti Snape, no z nejakého dôvodu včera, keďsom sa ho spýtal, odmietol."
Lizzie nemohla potlačiť úsmev.
"Tak ak môžme, začnime. Si pripravená?" spýtal sa jej Dumbledore a ona prikývla. "Na tri. Raz, dva, Legilimens!"
Plne sa sústredila na metlu, ktorá ju čakalaa v kufri a na ktorej si zajtra zalietala. Cítila tlak v hlave, ako sa Dumledore snaží dostať cez múr, ktorý v mysli vybudovala. Chvíľu ho nechala hľadať trhlinu a potom nečakane zaútočila. Dumbledore si sadol.
"Lizzie, vidím, že si mi neklamala. Si naozaj dobrá. Kto ťa učil?" Videla, že ťažšie dýcha.
"Mademoiselle Nadina Neuville," povedala Lizzie.
"V tom prípade ťa ja už v tomto nemám čomu naučiť. Preto pristúpime k oveľa náročnejšiemu umeniu, s ktorým ti určite pomôže profesorka McGonagallová. Stane sa z teba animágus," vyhlásil presvedčivo. Lizzie sa neudržala a začala sa smiať tak, že jej dokonca po lícach tiekli slzy.
"Pán profesor," povedala cez smiech. "Hádam si nemyslíte, že ja by som sa mohla stať animágom!"
"Veru myslím, Lizzie," prikývol vážne. "Nepochybujem o tom, že to zvládneš bezchybne."
"Pán profesor," povedala už vážnejšie a utrela si slzy smiechu. "Je to veľmi nebezpečné a pochybujem, že by mi niečo také ministerstvo mágie dovolilo."
"Ja už viem, ako to zariadiť, neboj sa." Sprisahanecky sa na ňu usmial. "V tom prípade môžeš ísť."
"Nie! Ja nechcem byť animágus!" povedala hlasnejšie, ako bolo nutné.
"Lizzie," chlácholivo jej povedal. "Naozaj sa nemusíš báť, nič sa nestane."
"Nie! Nevidím v tom aj tak žiaden zmysel, veď ako ma to ochráni pred Voldemortom?"
"Už len pri stretnutí s dementorom je to veľmi užitočná vlastnosť. A teraz bež." Kývol hlavou k dverám. Lizzie zamrmlala niečo, čo mohlo len pri najlepšej vôli znamenať Dovidenia.
"A zajtra ťa čakám o tom istom čase," stihol zakričať, kým zabuchla dvere.
Cestou z riaditeľne išla dosť hlučne a pozerala sa na špičky svojich topánok. Preto si nevšimla osobu, ktorá šla rýchlim krokom oproti nej.
"Au!" zjojkla, keď doňho vrazila.
"Ach, prepáč, ja..." Harry sa zháčil. "Lizzie? Si to ty?"
"Videl si ma pred dvoma dňami a už si ma nepamätáš?" štipľavo sa ho spýtala.
"Lenže predtým som ťa rok nevidel... tak ako sa máš?"
Počula odmeraný tón v jeho hlase a zarmútilo ju to.
"Úplne úžasne! Až na to, že ten hnusný klobúk mi zničil život a že teraz musím vidieť Malfoyovu tvár častejšie ako..."
"Budem sa tváriť, že som to prepočul, Elizabeth." Spoza rohu vystúpil Malfoy s typickým úškľabkom. V ruke držal prútik.
Harry sa inštinktívne postavil pred Lizzie a tiež vytiahol prútik.
"Malfoy, čo tu robíš?" spýtala sa ho a do tej otázky dala všetku nenávisť, ktorú v sebe našla.
"Vieš, rozmýšľal som nad tým, čo si mi povedala na hostine a dospel som k názoru, že máš pravdu," povedal Malfoy nezaujato a ppohrával sa s prútikom v ruke. "Nie je vôbec zaujímavé vyhrať bez odporu." V očiach sa mu zablýskalo.
"Lenže takto nemáš šancu," povedal Harry.
"Hovoríš až moc isto, Potter," zavrčal Malfoy.
"Malfoy," zapišťala Lizzie. "Prestaň!"
"Zrazu si stratilla odvahu, čo, maličká?" spýtal sa jej s úškrnom. "Zvláštne, že ti nechýbala, keď si bránila tú Maryertovú. Alebo keď si mi povedala, že som slaboch." Teraz mieril prútikom na ňu.
Lizzie siahla do vrecka a pocítila zdesenie. Prútik si zabudla u Dumbledora. Môže to byť ešte horšie? spýtala sa sama seba.
"Čo sa to tu deje?" Keď prišiel Snape, pochopila, že to môže byť ešte horšie. "Potter? Prečo mierite na pána Malfoya? Strhávam Chrabromilu päťdesiat bodov! Malfoy, choďte na internát!" zavrčal a Malfoy s úškrnom odišiel. "Aha, takže tu vidím dôvod problému. Slečna Tannetová, ja náhodou viem, že ste mali byť u riaditeľa."
"Máte pravdu, pane," prikývla vážne Lizzie. "Lenže keď pán riaditeľ zistil moju vedomosť v tej oblasti, poslal ma na internát. Stretla som sa s Harrym, dali sme sa do reči a potom prišiel Malfoy, ktorý chcel zaútočiť." Nasadila najnevinnejší výraz, aký dokázala. A práve to Snapea nepresvedčilo.
"Prečo by som vám mal veriť? Choďte!" rozkázal jej, no ona sa nehla a uprene naňho hľadela.
"Lizzie, choď, neboj sa, ja si to s ním vyriešim," šepol jej Harry do ucha.
"Dobre." Prikývla. "Odkáž Ginny, že je mi to ľúto." Prešla popri Snapeovi, pričom po ňom hodila nenávistný pohľad a zamierila do podzemia.
"Ty sa hádam Potterovi páčiš."
"Malfoy, prečo ma nenecháš na pokoji?" Obrátila sa k nemu.
"Neviem. Jednoducho sa nudím."
"Tak sa choď nudiť niekam inam!"
"Elizabeth," povedal a prevrátil očami. Obrátila sa a chystala sa ísť ďalej, no chytil ju za lakeť. To už bolo na ňu priveľa. Spoza pása vytiahla svoju dýku.
"Neopováž sa ma ešte niekedy dotknúť, Malfoy!" zavrčala. Pokúsil sa jej vytrhnúť a pri tnom sa mu vyhrnul ľavý rukáv.
"Och, nie, ty nie," zašepkala s pohľadom na jeho ruku. Na ľavom predlaktí mal Temné znamenie. Malfoy bol chvíľu obarený, no potom sa na ňu uškrnul a namieril na ňu prútikom. Lizzie bezradne stála a nešťastne naňho pozerala.
"Ak sa to niekomu opovážiš povedať..." nedokončil svoju vyhrážku a zatlačil ju do kúta. Dýku jej vytrhol z ruky.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 diario-misterioso diario-misterioso | 18. prosince 2011 v 11:30 | Reagovat

Ďaľšiu časť :-) Je to úžasnééé

2 Millie Millie | Web | 18. prosince 2011 v 12:38 | Reagovat

[1]: ďakujem :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx