2. kapitola – Snape a šachy

29. prosince 2011 v 18:46 | °Alex |  From the Past
Berte, prosím, Snapovu hodinu s rezervou, písala som ju z knihy, len som pozmenila slovosled a pár ďalších vecí.
°Alex

Celou cestou kráčali bez slova.
Pred učebňou už stálo kopec študentov, prevažne slizolinčanov. Po chvíli ich Snape vpustil dnu. Trieda sa maximálne zmenila, Okná boli zatiahnuté a svietili iba sviečky, pri stenách viseli obrázky s dosť depresívnou tématikou. Za stolom stál profesor Severus Snape v celej svojej kráse-nekráse a čakal, kým sa trieda usadí. Vybrali si knihy a aj oni čakali, čo povie ich ďalší profesor obrany.
"Nekázal som vám vyberať knihy," prehovoril chladným pokojným hlasom. Študenti si mrzuto vrátili knihy naspäť do tašiek.
"Doteraz vás učilo päť učiteľov. Vzhľadom na počet učiteľov a ich rôznorodé priority som prekvapený, že ste toľký naškrabali VČÚ. Budem väčšmi prekvapení, keď dosiahnete aj MLOK-a," hovoril Snape hrozivým hlasom. Odmlčal sa a potom začal znova:
"Čierna mágia je rôznorodá oblasť mágie," prehovoril. Riddle ho napäto počúval. "Je pestrá, stále sa mená a je večná. Bojovať proti nej je takmer nemožné, je to, akoby ste bojovali proti veľkej mnohohlavej príšere. Keď zotnete jednu hlavu, druhá narastie a bude múdrejšia a inteligentnejšia ako tá predtým. Preto sa musíte veľmi snažiť, aby ste ju na pár minút mohli poraziť a užiť si päť minút slávy." Snape prebodával Harryho pohľadom.
"Tieto obrázky," ukázal na portréty ľudí s rôznymi postihnutiami, "presne vystihujú, čo sa stane tým, ktorých, napríklad, zasiahne kliatba cruciatus," ukázal na čarodejnicu, ktorá očividne v mukách kričala, "pocítia dementorov bozk," pozreli sa na ochabnutého čarodejníka, ako ležal schúlený s prázdnym výrazom, "alebo vyprovokujú útok inferia (krvavá kopa na zemi)."
"Používa inferia on?" spýtal sa tenký hlas Parvati Patilovej.
"Temný pán v minulosti inferiov používal, takže predpokladajte, že ich používa aj teraz. Tak teda... predpokladám, že ste úplní nováčikovia, pokiaľ ide o neverbálne zaklínadlá. Aká je výhoda používania neverbálnych zaklínadiel?" spýtal sa a premeral si triedy svojím pohľadom. Hermionina a Riddlova ruka vyletela hore. Snape zdvihol pravé obočie v údive.
"Vidím, že máte konkurenta, slečna Grangerová," poznamenal štipľavo profesor. Hermiona mu statočne pohľad opätovala. "Tak, pán Riddle?" oslovil ho Snape.
"Protivník nevie, aký druh zaklínadla sa snažíte použiť, čím získavate výhodu. Jedine..." dramaticky sa odmlčal, "žeby protivník ovládal... čítanie myšlienok, laicky povedané," dokončil a hľadel Snapovi do očí.
"Áno," odpovedal ticho Snape, očividne bol prekvapený jeho priamou odpoveďou. "Správne," dodal pevnejšie, "tí, čo natoľko postúpili v mágii, nemusia kúzla vykrikovať, získavajú pri čarovaní moment prekvapenia. Pravdaže, nie každý je dosť silný toto umenia ovládať. Vyžaduje si silu vôle a sústredenia, ktoré," Snape znova uprel pohľad na Harryho, "mnohým chýbajú."
"Teraz sa rozdelíte do dvojíc. Jeden sa pokúsi uvrhnúť kliatbu na druhého potichu. Ten druhý sa pokúsi odvrátiť zaklínadlo tiež mlčky. Tak začnite!" vyzval ich stroho Snape.
Hermiona sa ujala Riddla, Neville sa teda sklamane odtiahol k Parvati a Harry bol s Ronom.
Trieda buď šepkala, alebo sa usilovne mračila. Neville dokonca nadobudol výzor paradajky. Ron mu mohol konkurovať. Hermione a Riddlovi to išlo najlepšie (nikto sa Hermione nečudoval, skôr Riddlovi, bol nový a hneď všetko vedel).
Keď bola Hermiona uprostred najvzrušujúcejšieho súboja s Riddlom, tak Harry zvolal "Protego!" a v triede nastalo ticho.
Snape vstával zo zeme a nahnevane sa na Harryho pozeral.
Zúrivo precedil pomedzi zuby: "Myslím, že sa učíme používať neverbálne zaklínadlá! Zabudli ste, Potter?"
"Áno."
"Áno, pane!"
"Nemyslím si, že by bolo nutné, aby ste ma oslovovali 'Pane', pán profesor," odsekol. Hermiona zhíkla a priložila si ruku na ústa v šoku. Ron začal predstierať, že kašle a Riddle mlčal.
"Dostávate školský trest, v sobotu u mňa o siedmej!"
Hermiona kráčala poobede z knižnice do klubovne. Keď do nej vošla, prekvapilo ju, čo videla. Riddle a Ron hrali čarodejnícke šachy, Ginny a Harry sa pri kozube rozprávali a pár dievčat v kúte pokukovalo na súboj Ron versus Tom. Hermiona prišla k Ginninmu kreslu, kľakla si vedľa neho a potichu prehovorila:
"Nerada ruším..."
"To je v poriadku," prerušila ju Ginny.
"Fajn. Ako sa Ron odhodlal na súboj s Riddlom v šachu? Aj tak vieme, kto vyhrá," čudovala sa Hermiona.
"Vieme, ale každá máme iný tip. Riddle vyhrá. Do denníka mi raz napísal, že vie perfektne hrať šachy," pošepkala jej Ginny.
"Aha, a Ron o tom vie?"
"Samozrejme, že nie," usmiala sa jej kamarátka. "Donútila som s ním hrať."
"Koho s kým?"
"Rona s Riddlom. Takže, ak niečo od nich chceš, tak ti doporučujem, aby si počkala kým dohrajú."
"Fajn," prikývla Hermiona. Ticho pozerala.
Riddla sa mračil, občas si odpil z čaju a pozrel na Rona. Zrazu sa usmial a prikázal kráľovi, aby sa niekam pohol. Obaja chlapci sa na seba pozreli. Ron pokrútil hlavou a Riddle prikývol. Kráľ mečom prepichol vežu.
"Je mi to ľúto," povedal Riddle, ale jeho hlas ľútostivo vôbec neznel. Uškrnul sa.
"Ahojte," pristúpila k nim Hermiona.
"Ahoj," odpovedali jednohlasne.
"Hermiona, celý čas sme bojovali ako slony, vždy to vyrovnal remízou a on si dovolí poraziť najväčšieho majstra šachu?"
Hermiona neodolala a usmiala sa.
"Myslím si, že jednu prehru prežiješ. Chcela som sa ťa spýtať, či už máš hotovú úlohu z elixírov?"
"No..." začal Ron. "Harry niečo prezradil?"
"On s tým nemá nič spoločné," zahriakla ho Hermiona a jej oči začali nadobúdať nebezpečný výzor.
"Aha... no... nemám," zamrmlal Ron.
"Čože? Fajn, knižnicu zatvárajú do deviatej, možno to dovtedy stihneš."
"Ale, nemôžeš-"
"Nie!" okríkla ho.
"Ale-"
"Nie!"
"Aj zajtra je deň."
"Áno, zajtra je deň, v ktorom nás čaká hodina elixírov," povedala sladko Hermiona. "Musíte raz s Harrym robiť domáce úlohy aj bez mojej pomoci. Ako chcete prejsť cez tohtoročné skúšky a nehovorím ani o MLOK-och!"
"Fajn, tak my sa posnažíme..." Ron vstal, zobral Harryho a odkráčali z klubovne preč.
"Nebola si na nich trochu prísna?" spýtal sa jej Riddle.
"To sa pýtaš ty?" čudovala sa Hermiona a pozerala sa na Riddla.
"Vyzerá to tak," uškrnul sa.
"Bola. Ale celý čas odo mňa opisujú, tak nech sa nečudujú!" povedala a išla si sadnúť k Ginny.
"Mimochodom, Ginny, prečo si ma nahovorila na šach s tvojím bratom?" spýtal sa červenovlasého dievčaťa Riddle a sadol si na operadlo kresla, kde sedela. Pozrela sa mu do očí.
"No... pár vecí o sebe si mi cez denník napísal a... čo by to bolo za súrodeneckú lásku, kde by sa súrodenci navzájom neprovokovali?"
"Fajn, koľko vecí som ti o sebe povedal?"
"Nie veľa, nemaj strach," ubezpečila ho.
"Dobre." Riddle vstal a po schodoch odišiel do spálne.
Chvíľu boli dievčatá ticho. Potom Ginny začala:
"Naživo je... lepší. Aspoň zatiaľ."
"Aj mne sa zdá, ale... tichá voda brehy myje. Možno je to ticho pred búrkou.
A ako ti to ide s Harrym?" zmenila tému Hermiona. Ginny zrúžovela.
"No... normálne. Rozprávame sa ako kamaráti, nič výnimočné," povedala Ginny. "Okrem toho, chodím s Deanom, nemôžem vystrkovať rožky," usmiala sa.
"To áno," prikývla Hermiona.
Nevedela spať. Už hodinu sa o spánok pokúšala. Nakoniec nahnevane vstala, zobrala si župan a zišla do klubovne.
Osvetľovalo ju iba pár sviečok. Bolo tam príjemne, z kúta sa ozývala hudba. Bola veselá, svižná a plná nabitá energiou. Začula saxofón. Toto nebola hudba z jej doby... Pozrela sa tam a uvidela tam Riddla, ako ticho sedí pri stole s rádiom a kamenným výrazom.
"Nevedela si spať?" spýtal sa a ani sa na Ginny Weasleyovú nepozrel.
"Áno," prikývla a sadla si oproti.
"Hudba z tvojej doby?" spýtala sa.
"Áno."
"Čo je to a štýl? Nikdy som také niečo nepočula."
"Swing. Veľký hit a túto pesničku hralo každé rádio v Európe, nepreháňam, táto skladba Swingu priam kraľuje," povedal.
"Vážne? Je to zvláštny štýl, ale nie nepekný."
"Zmenilo sa toho veľa? V hudbe?" spýtal za jej zrazu Riddle.
"Dosť. Každá pesnička je iná. Tých štýlov je aj viacej. Niektoré by ťa naozaj prekvapili."
"Ako je možné, že môj odraz dokázal myslieť sám? Myslím na ten denník. Ako je to možné?" pýtal sa odrazu.
"Neviem," povedala pravdivo Ginny. Bolo zvláštne, že sa o tom teraz rozprávajú.
"Toto dokáže iba čierna mágia. Zaujímalo by ma, čo za druh to je..."
Na druhý deň ráno k nim zavítala sovia pošta s listami od rodičov a novinami. Aj Harrymu Hedviga priniesla list.
"Od Dumbledora, máme k nemu v sobotu o siedmej! Hurá, Snape má po chlebe," potešil sa Harry.
"Len sa tak skoro neteš, určite ti ten trest preložil na inakší deň," zastavila jeho radosť Hermiona.
"Musíš mi kaziť radosť, Hermiona?" spýtal sa jej podráždene. Ona nereagovala.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx