2. kapitola

11. prosince 2011 v 14:52 | Millie |  Bez ohľadu na minulosť

2. kapitola



"Č-čože?" zajachtala. Čakala, že jej rodičia boli bohatý, ale toto... zakrútila hlavou. Nie,
len sa jej to zdá.
"Nečakali ste to? Asi nepoznáte históriu svojho rodu," trocha škodoradostne poznamenal rarášok.
Vstúpila. Nemohla uveriť, že tento poklad patrí jej. Hŕby galeónov neboli totiž jediným, čo trezor ukrýval. Kožené škatule boli plné šperkov s diamantmi, zafírmi, smaragdmi a rubínmi.
Jej pohľad upútala modrá škatuľa v kúte, prikrytá hrubou vrstvou prachu. Vzala ju do rúk a oprášila z nej prach. Na veku potiahnutom zamatom bol vyšitý striebrom orol.
"Griphook," oslovila raráška a podala mu škatuľu. "Čo to je?"
"Zvláštne," zašepkal. Prstom prešiel po orlovi a Lizzie pocítila nutkanie vziať mu ju, no ovládla sa.
"Čo je zvláštne, Griphook?" spýtala sa ho.
"To, že táto krabica je jasný dôkaz, že jeden z vašich predkov či predkýň chodil do Bystrohlavu."
"A prečo sa tvárite tak udivene?" Lizzie nechápala. Čo je na Bystrohlave zlé?
"Ako som už spomínal, slečna, nepoznáte históriu svojho rodu. A pokiaľ sa trošku nepoponáhľate, táto návšteva trezoru sa zapíše ako najdlhšia zo všetkých," trochu škodoradostne poznamenal. Lizzie naňho nahnevane pozrela. Už mala na jazyku štipľavú poznámku, no v poslednej chvíli sa zarazila. Nemusíš sa hneď rozčuľovať, šepkal hlas v jej hlave. Ty sa správaš oveľa horšie.
Nabrala si tri plné mešce galeónov a schmatla aj modrú škatuľu, ktorej obsah stále nepoznala.

Vošla zo zadného dvora späť do Deravého kotlíka a chcela ísť hneď do svojej izby, no známy hlas ju zastavil.
"Ale, slečna Elizabeth, to vás Beauxbatons tak pokazil, že už sa neviete ani pozdraviť?" karhavo sa spýtal. "Alebo ste hádam zabudli po anglicky? Dosť pochybujem, keďže list ste písali v rodnom jazyku."
Prekvapene zastala. Neočakávala by, že Dumbledore sa zjaví v Deravom kotlíku dve hodiny po tom, ako poslala sovu.
"Veľmi sa vám ospravedlňujem, pán profesor." Otočila sa. Sedel za jedným z mnohých stolov a vyzeral... zamyslene. "Ale nemôžte odo mňa očakávať, že sa budem zdraviť,
keď si myslím, že je to tu prázdne." Mala pravdu. Tom pred jej príchodom odišiel do skladu a Dumbledore sedel v prítmí, takže ho odo dverí nebolo vidieť.
"Ste stále pohotová, ako si vás pamätám. V tomto ohľade ste bola vždy rýchlejšia, ako slečna Grangerová," ocenil jej pohotovosť. "Na druhej strane, v iných veciach ste sa zmenili. A aj preto som tu," usmial sa na ňu. Lizzie ostala prekvapená.
"Ako to myslíte, že som sa zmenila?" prekvapene sa spýtala. Samozrejme, že ju Beauxbatons zmenil, no verila, že v spoločnosti naozajstných priateľov sa z nej stane tá stará dobrá Lizzie.
"Ach, Tom," oslovil Dumbledore majiteľa, ktorý sa práve vrátil. "Nemohol by si nám poskytnúť niaké miesto na súkromný rozhovor?" Tom prikývol a zaviedol ich do maličkého salónika. Oheň v kozube horel, aj keď bolo ešte leto.
"Tak, Lizzie, v prvom rade ťa chcem uvítať späť doma," s úsmevom povedal. "Z tvojho listu usudzujem, že si sa pohádala s Elen. Môžeš mi povedať prečo?"
"Povedala mi o mojich rodičoch a..." preglgla. "A, Elen čaká bábätkko," dodala potichu.
"Aha," prekvapene povedal Dumbledore. "A preto si musela od nej odísť?"
"Nie. Elen chcela, aby som na rok prerušila školu a pomáhala jej."
"Ach... no, aj tak si myslím, že by si jej mala napísať, už len pre tvoj pokoj," láskavo jej poradil. Lizzie prikývla, no hrdosť by jej nedovolila Elen napísať.
"Tak, to by sme mali. Je tu ešte jedna vec, Lizzie. Ver mi, že ti tak bude lepšie. Nikdy v histórií školy sa to nestalo, ale každá vec je raz prvý krát. Pamätáš sa ešte na to, čo ti povedl Rokfortský klobúk, keď ťa zaradil do Chrabromilu?"
Túto otázku nečakala. Samozrejme, že si pamätala každé slovo, ktoré jej klobúk povedal.
"On..." zasekol sa jej hlas. "On mi povedal, že... že nateraz musím ísť do Chrabromilu, ale príde deň, keď budem jeho rozhodnutie ľutovať. Čo to znamená?" Hlas sa jej triasol, lebo tušila, čo príde.
"Lizzie," začal. "Za posledný rok si sa úplne zmenila. Je to veľmi veľká zmena, Lizzie. Nezmizlo nič z tvojej odvahy, ale myslím, že nepatríš do Chrabromilu. No keďže som člove a aj ja sa môžem mýliť, chcem ťa poprosiť o tvoj súhlas."
"Áno?" Do očí sa jej tisli slzy.
"Chcem aby ti Rokfortský klobúk určil novú fakultu."
Vedela, že to príde, a vedela aj to, že to má byť pre jej dobro. Prikývla a Dumbledore si vydýchol. Slzy jej tiekli po tvári a smrkala. Napriek tomu sa ešte musela na niečo spýtať.
"Pán profesor." Utrela si slzy. "Dnes som bola v Gringottbanke a našla som tam toto..." Podala mu modrú škatuľu.
"Griphooka prekvapila, lebo je to vraj dôkaz o mojom Bystrohlavskom predkovy..."
"A ty chceš vedieť, prečo ho to prekvapilo," dokončil za ňu Dumbledore. "Tannetovci patria k starobylím čistokrvným rodom, ktorých členovia patrili do Slizolinu. Okrem," poklepal po veku škatule, "Natalie Tannetovej. Ona bola iná, a jej rodina s tým nesúhlasila. Bola to mimoriadna čarodejnica. Mal som tú možnosť učiť ju."
"A?"
"Si veľmi zvedavá, Lizzie, ale dobre. Natalie bola výnimočná a darilo sa jej vo všetkom, teda, okrem elixírov. Transfiguráciu zvládala úžasne a po čase sa stala aj animágom. Zvládla to úplne sama, a ja som bol vždy rád, že som ju učil práve ten predmet, v ktorom hviezdila."
"Na čo sa premieňala, pán profesor?"
"Natalie sa premieňala na zajaca. Vidím v tvojej tvári sklamanie, Lizzie, ale môžeš byť na svoju predkyňu pyšná. A mala ešte jednu výnimočnú vlastnosť. Naozaj predpovedala budúcnosť, aj keď to nikdy nezneužila. Bola očarujúca, navonok aj vznútra."
"Matka môjho otca," sotva počuteľne zašepkala Lizzie.
"Áno, bola to matka tvojho otca, čiže tvoja stará mama. Bohužiaľ, táto výnimočná žena zomrela po pôrode, a preto nemohla svojho syna vychovať podľa svojich predstáv."
"Aha," bolo jediné, na čo sa zmohla.
"Lizzie, smiem sa pozrieť, čo je vnútri?" Ukázal na škatuľu.
"Ale iste."
Dumbledorove dlhé prsty zdvihli veko. Lizzie sa k nemu nahla a pozrela na obsah.
"Neuveriteľné," zašepkala a prsty jej automaticky siahli po rukoveti dýky.
"Nepochybne výtvor raráškov," poznamenal uznanlivo Dumbledore.
Rukoveť jej presne padla do ruky. Bola vytvarovaná tak, aby sa nešmýkala a na prelome medzi rukoveťou a čepeľou bol vsadený nádherný zafír. Vygrafírované ornamenty tvorili zložitú sieť a okolo zafíru bol napísaný odkaz runami.
"Pán profesor, môžete mi povedať, čo sa tam píše?" Podala mu dýku.
"Bez ohľadu na minulosť," odpovedal jej po chvíľke a vrátil jej dýku. "Lizzie, neukazuj ju veľmi v škole a hlavne ju nepouži, pokiaľ to nebude nutné. Ja už sa budem musieť vrátiť do školy. " Podal jej kúsok pergamenu. "Dovidenia, Lizzie."


Stála pred nástupišťom 9 ¾ a nevedela, či to, čo ide spraviť, je správne. Nemôže očakávať, že ju jej priatelia prijmú späť, no inú možnosť, ako prejsť cez ten múr nemala.
Zhlboka sa nadýchla a rozbehla sa.
Oči otvorila až keď prešla. Vlasy a tvár mala čiastočne zahalené kapucňou muklovskej mikiny a dúfala, že ju nikto nespozná. O päť minút jedenásť. Musela sa poponáhľať.

Konečne našla prázdne kupé. Z menšími ťažkosťami dostala kufor na poličku nad sedadlami a klietka s jej novou snežnou sovou Bellou trónila vedľa nej.
Pritisla nos na sklo okna sledovala, ako sa vlak rozbieha a ako sa okolo neho mihajú krajinky. Kapucňa jej skĺzla, a ona si to ani neuvedomila.
Počula smiech a veselú vravu v kupé vedľa toho jej. Hlasy sa jej zdali známe.
Zrazu niekto otvoril dvere jej kupé a ona sa strhla, no neotočila sa.
"Ahoj," milo sa jej prihovorilo dievča za jej chrbtom. Ginny. "Teba ešte nepoznám. Ja som Ginny Weaslyová."
"Ja viem, odpovedala krátko a stále sa na ňu nepozrela.
"Prečo tu sedíš sama?" milo sa jej spýtala. Lizzie nabrala všetku odvahu, ktorú v sebe našla, a otočila sa k nej tvárou. Ginny akoby nemohla uveriť tomu, čo vidí.
"Zatiaľ ste sa ma nespýtali, či si k vám prisadnem." Široko sa na Ginny usmiala.
"Lizzie," zašepkala Ginny a hodila sa jej okolo krku. Lizzie ju tiež objala a prvý krát od svojho odchodu od Elen pripúšťala myšlienku na šťastný koniec.
"Lizzie, Lizzie, Lizzie," opakovala Ginny. "Musíš si ísť sadnúť k nám, nemôžeš tu ostať sama." Vzala ju za ruku a ťahala ju na chodbu vlaku.
"Počkaj tu," zašepkala Ginny a vošla do kupé, kde sedel Harry, Neville, dievča z Bystrohlavu menom Luna a Ron s Hermionou.
"Ginny, už sme si mysleli, že si si našla lepšiu spoločnosť," počula Lizzie povedať Harryho.
"No, dá sa to tak povedať. Hádajte, koho som objavila v susednom kupé!"
"Podľa tvojho výrazu usudzujem, že to bolo niečo úžasné. Omráčený Malfoy?" spýtal sa Ron otrávene.
"Nie, Ron. Omráčený Malfoy sa ani zdaleka nevyrovná tomu, kto tam sedel."
"Tak už nás nenapínaj, Ginny," ozvala sa Hermiona.
Lizzie vstúpila a radostne povedala: "Zdravím!"
Všetci na ňu hľadeli ako na zázrak a ona sa začervenala.
Ako prvý sa spametal Harry. "Oh, Lizzie," povedal s nefalšovaným nadšením. "Som rád, že ťa znova vidím!"
Hermiona k nej priskočila a s výskotom ju objala, Luna jej s neprítomným výrazom kývla od okna. Ron vykoktal len: "Li-liz-zie." A Neville sa nezmohol na nič.
"Ako sa má mama?" spýtala sa jej Hermiona, keď už sedeli a Ron s Harrym jej preniesli kufor.
"Moja mama je mŕtva," chladne povedala Lizzie.
"Oh, Lizzie, prepáč, ja..."
"Nevadí, Hermiona. Ja... aj tak som ju nepoznala."
"Elen je mŕtva? zaujímal sa Ron.
"Ron!" okríkla ho Ginny.
"Nie, Ron. Elen žije a momentálne čaká bábätko, ale Elen nie je moja mama." Hovorila stále chladne bez náznaku citu.
"Tak teda kto..."
"Už o tom nechcem hovoriť!" Snažila sa, aby v jej hlase neznel hnev, no nepodarilo sa jej to. Zmĺkli a rozhovor sa presmermoval na veselšie témy.

Pri vystupovaní z vlaku nastal zmätok. Harry, ktorý odišiel na posedenie u profesora Slughorna, sa ešte nevrátil.
"Slečna Tannetová." Niekto ju poklepal po pleci. Profesorka McGonagallová. "Pán riaditeľ ma požiadal, aby som vás čo najrýchlejšie odviedla do hradu. Poďte!" Pokynula hlavou smerom ku kočom bez záprahov. Lizzie ju so strachom nasledovala. Výber jej novej fakulty sa blížil.

Zostala stáť pri dverách Veľkej siene. Mali ju roztriediť hneď po prvákoch. Celá sa triasla a mala čo robiť, aby sa nerozplakala.
Popri nej prešiel zákryt prvákov s profesorkou McGonagallovou a vošli do Veľkej siene. Triediaca ceremónia sa začala a ona osamela. Započúvala sa do piesne Rokfortského klobúka a čakala, kým sa rozhodne o fakulte posledného prváčika.
"Je mi ľúto, že vás zdržujem od večere, no mal by som ešte jeden oznam alebo skôr povinnosť. Tento rok sa k nám vrátila naša niedkajšia študentka," predniesol Dumbledore slávnostne. V sieni to zašumelo.
"Som veľmi rád, že medzi nami môžme opäť privítať Elizabeth Tannetovú!"
Teraz už rozhovori neboli tiché. Zo všade sa ozývalo "Povedal Tannetovú?"
Vstúpila a kráčala k vratkému stolčeku pred učiteľským stolom. Srdce jej divo búšilo, no dokázala si zachovať kamennú tvár.
Sadla si na stolček a pozrela k Chrabromilskému stolu. Videla ohúrenie na Ginnynej tvári, a videla aj to, že miesto, kde mal sedieť Harry, je prázdne.
"Ale Lizzie už fakultu má!" vykríkla Ginny. Dumbledore sa usmial.
"Lenže život je zmena a Elizabeth sa zmenila viac ako je normálne," s úsmevom odpovedal Dumbledore.
Pozrela na Slizolinský stôl. Videla výraz na Malfoyovej tvári a musela sa usmiať. Neveril, že ona pochádza z rodiny hodnej tej jeho.
Profesorka McGonagallová jej na hlavu položila klobúk.

Znova si tu?
Vyzerá to tak.
Elizabeth. Zmenila si sa dokonca via, ako som očakával.
Zmena je život.
Tvoja odvaha sa premenila na drzosť nehľadiacu na následky. Tvoja úprimnosť na pretvárku a faloš a tvoj milý úsmev na škodoradosť.
Mýliš sa.
Je ti jasné, že do Chrabromilu sa nevrátiš.
Inak by som tu nesedela.
Sarkastická, ironická, schopná nenávidieť, drzá, ale bystrá. Myslím, že je to jasné.
Nie, ja nechcem ísť do Slizolinu!
Ale chceš. Hodíš sa tam.
Nie, nie, prosím, nie!
Je to len pre tvoje dobro.

"Slizolin!" vykríkol klobúk. Chvíľu bolo ticho, no potom sa ozval ohlušujúci rev od Slizolinského stola. Nebola schopná sa pohnúť. Srdce jej splašene bilo a celá sa triasla. Nakoniec sa prinútila postaviť a prejsť k svojmu stolu, svojej fakulte. Je Tannetová. Celá jej rodina chodila do Slizolinu a ona nie je výnimka. Nezloží sa len kvôli tomu, že sa jej nepáči klobúkovo správne rozhodnutie. Veď má pravdu. V Slizoline jej bude najlepšie. Ignorovala voľné miesto vedľa Malfoya a prešla na koniec stola k hlúčiku dievčat. Je Slizolinčanka a vyťaží z toho čo najviac.

 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx