1. kapitola – Nový študent - pán Voldemort 1/2

29. prosince 2011 v 18:44 | °Alex |  From the Past
Harry, Hermiona a Riddle okamžite išli k Dumbledorovi. Riddle v ruke držal knihu, pomocou ktorej sa dostal do budúcnosti.
"Dobrý večer," pozdravili, keď vošli do riaditeľne.
"Dobrý večer," odzdravil a ukázal na tri stoličky oproti jeho stolu. Naznačil im, aby si sadli. Aj tak urobili.

Hermiona bola mierne nervózna, tak si krížila ruky na kolenách, ako to vždy robila, keď bola nervózna. Riddla, naopak, pôsobil celkom uvoľnene. Nonšalantne si prehodil jednu nohu cez druhú a pravú ruku si oprel o opierku.
"Pán Riddle, pomocou čoho ste sa sem dostali?" opýtal sa Dumbledore zvedavo bledého chlapca.
"Knihy," povedal jednoducho a ukázal mu rozprávky Barda Beedla.
"Ohó, to sú tie, ktoré som vám dal k Vianociam vo vašom prvom ročníku," vykríkol nadšene riaditeľ.
Riddle nemo prikývol.
"Na prvej strane je znak. Kružnica a v nej iniciály T.C., neviete, čo to znamená?" spýtal sa Tom Riddle. Dumbledore povedal, že nie.
"Môžem sa na to pozrieť?" spýtala sa Hermiona nesmelo.
"Samozrejme," súhlasil riaditeľ a podal Hermione knihu.
"Mne sa zdá, že ten znak som niekde videla..." zamrmlala Hermiona. "Ale ten znak je nakreslený obyčajou ceruzkou. Nakreslil to mukel," vyhlásila.
"Mukel?" čudovali sa všetci, Harry jej nakukol cez rameno.
"Áno. A mukel zrejme nevedel, čo píše, tak to bude zrejme nejaká urážka," povedala Hermiona a podala knihu riaditeľovi.
"Možno totálny čudák*?" hádal Riddle.
"To by sedelo," povedal Harry.
(*T.C. - môže to byť iniciálka slov totally codger, pravú identitu týchto iniciálov neprezradím... zatiaľ)
"Harry," ozvala sa vyčítavo Hermiona, strelila pohľadom na Riddla a Dumbledora.
"Čo som v tejto budúcnosti?" spýtal sa zrazu Riddle.
"Zabiják, idiot,... Mám pokračovať?" opýtala sa milo Hermiona. Riddle sa na ňu usmial s ďalším so svojich očarujúcich úsmevov.
"Netreba. Ako vyzerám?"
"Teraz?"
"Nie."
"Ach, no..." Hermiona uprela svoj pohľad k nohám, Riddle ju zamyslene pozoroval.
Rozhodne je iná, pomyslel si.
"Smiešne a odstrašujúco zároveň. Si plešatý, ušatý, bez nosa," zasmiala sa Hermiona. Dumbledore ich ticho pozoroval. Rozhodne Riddle nikdy nenadviazal taký rýchly kontakt s dievčaťom ako teraz.
Harry ich tiež pozoroval, nebol ale tak spokojný.
"Počkať, ja nemám nos?" spýtal sa znechutene Riddle.
"Nie, no vlastne vyzeráš ako had. Taký bledý had," povedala mu do očí.
"No skvelé!"
"Hm," odkašľal si Dumbledore. Obaja sa na neho obrátili. "Pokým ja budem študovať ten znak, tak vy, pán Riddle, sa budete učiť. V spálni veci budete už mať."
"Slečna Grangerová, odprevaďte pána Riddla," Hermiona sa naňho vystrašene pozrela, "do chrabromilskej klubovne. Ostatným povedzte, že pán Riddle je z... Durmstrangu," povedal Dumbledore Hermione. "Harry u mňa na pár slov ešte ostane."
Prikývla a vstala. Riddle ju predbehol, otvoril dvere a galantne jej naznačil, nech ide prvá. Hermiona sa nesmelo usmiala, zrúžovela a prešla dvermi.
"Dovidenia, pán profesor," rozlúčila sa a zmizla riaditeľovi z očí. Riddle sa tiež rozlúčil a nasledoval Hermionu.
"Tak, čo teraz vlastne som?" spýtal sa Riddle, keď ticho kráčali do chrabromilskej veže.
"Bolo by lepšie, keby som ti to teraz nevravela," odpovedala potichu Hermiona, "mohol by nás niekto počuť."
"Iste."
Tučná pani sa vyjavene pozerala na človeka, ktorého Hermiona viedla.
"Prísne tajné, nieže sa po Rokforte rozletia klebety, kto tento človek skutočne je!" povedala Hermiona varovnýcm hlasom. Tučná pani prikývla.
"Heslo?" opýtala sa.
"Heros."
Portrét sa otvoril a vošli do oválnej, a veľkej miestnosti. Steny pokrývali šarlátové gobelíny s rôznymi motívmi. Taktiež tam viseli aj portréty akýchsi čarodejníkov.
"Chlapčenské spálne sú napravo," informovala Hermiona Riddla.
"Neboj sa," pošepla mu, keď videla jeho výraz.
"Ja sa nebojím, ide o to-"
"-že si teraz Chrabromilčan?" dokončila Hermiona za neho.
"Presne."
"Neboj sa," zopakovala, Riddle sa zamračil a nasledoval jej krok.
"Ron, je v tvojej izbe niekto?" spýtala sa Rona, ktorý hral s Ginny čarodejnícke šachy,
"Nie."
"Načo ti to je?" spytoval sa ďalej Riddle.
"Niekto ti to všetko musí vysvetliť!" hovorila pokojne Hermiona, poklopkala si prútikom po hlave. Zrazu zmizla, bolo vidno iba obrysy. Jej postava vykročila k chlapčenským spálňam.
"Povedzte mi, je normálna?" spýtal sa Riddle Rona a Ginny.
"No..." Ron zaváhal. Ginny sa naňho mračila.
"Áno, len je tvrdohlavá a keď sa naštve, radšej ju buď poslúchnuť, alebo utekať kade-ľahšie. Takže ti radím: choď za ňou a počúvaj ju."
Riddle si povzdychol a zberal sa preč.
"Rád som vás poznal," povedal cez rameno.
"Aj my teba," oplatila mu Ginny. Keď im zmizol z dohľadu, tak sa Ginny prestrašene obzrela na Rona.
"Povedz mi, že som to nepovedala."
"Nepovedala si to."
"Heh, ďakujem." Ginny sa chabo usmiala.
Riddle vošiel do izby, naskytol sa mu pohľad na Hermionu (už ju bolo vidno), ako otvára okno a vytŕča hlavu von.
"Ja nechápem, ako tu môžu žiť. Aj vo vašej dobe ste mali taký neporiadok?" spýtala sa ho, pozrela sa naňho a ukázala na kopu neporiadku pri dvoch posteliach. Boli to ponožky, tričká, noviny a na jednej posteli aj plagáty futbalových družstiev.
"Nie. V izbách muselo byť čisto, kvôli škriatkom... zrejme," povedal nervózne Riddle. Nevedel, prečo bol taký nervózny.
"Asi áno. Toto je tvoja posteľ. Očividne," Hermiona podišla k jeho posteli. Bola najbližšie k dverám. "Vieš, nie je na nej neporiadok," kľakla si ku kufru, "a na kufri máš napísané svoje iniciály. Áno, je tvoja!" vyhlásila rozhodne a vstala.
"Tak, kde chceš začať?" spýtal sa Riddle a sadol si na kraj svojej novej postele. Hermiona pomaly prešla na opačnú stranu postele (Riddle ju pritom znova zamyslene pozoroval) a sadla si.
"No... tvojím pádom."
"Ja budem niekedy padať?"
Hermiona sa usmiala, sklonila hlavu, potom sa naňho znova pozrela.
"Áno, ak sa vrátiš naspäť do minulosti a nezmeníš sa... tak áno. A budeš to ľutovať," povedala Hermiona. Po krátkej pauze začala rozprávať. Ako každý rok s nástrahami prežívali.
"A tak Fudge zistil, že Harry i Dumbledore a všetci ostatní mali pravdu. Ach, Fudge je hlupák. Dobre, že ho vyhodili," dokončila Hermiona s úsmevom. Riddle sa však nesmial.
"Cítim sa čudne, Hermiona. Na jednej strane sa teším, že som toho toľko dokázal, na druhej strane zas cítim..." odmlčal sa, pozeral sa na perinu.
"Výčitky?" Riddle prikývol.
"Jediné, čo potrebuješ je nádej na nový začiatok," usmievala sa naňho. "Chápem, že v podmienkach, v ktorých si žil si nemohol mať inú možnosť. Teraz je možno ten správny čas všetko zmeniť! Možno... ešte nie je neskoro," povedala mu a hľadela na jeho sklopený pohľad. Musela sa v duchu úprimne zasmiať. Tom Riddle vyzeral teraz zahanbene.
"Prečo?" spýtal sa a už sa na ňu pozeral.
"Čo prečo?" spýtala sa zmätene.
"Prečo si to všetko myslíš? Poznáš ma sotva hodinu a už mi dávaš veľké nádeje..."
"No... ja som nikdy nebola veľmi optimistická. Neviem, čím to je, proste si to myslím. Môžem to nazvať... ženskou intuíciou," usmiala sa nesmelo. Riddle sa uškrnul.
"Tak dúfajme, že sa tvoja ženská intuícia nemýli," predniesol hladkým hlasom s miernou iróniou.
Hermiona prikývla, vycítila, že má odísť.
"Pôjdem. Tak zatiaľ, uvidíme sa zajtra," povedala Hermiona, vstala, prešla k dverám, poklopala si prútikom po hlave, zmizla, otvorili sa dvere a hneď aj zavreli.
Nemyslel to zle... Ale ako jej to povedať? A možno by ani nemal. Načo? Je to iba rovnaká humusáčka ako ostatní v tejto fakulte.
Prešiel ku kufru, otvoril ho. Dumbledore splnil svoje slovo. Bolo tam všetko, od školských potrieb po zubnú kefku.
S povzdychom zobral kefku a pobral sa do kúpeľne. Napravo bolo veľké zrkadlo, také veľké, že by sa doň zmestil odraz sumo bojovníka. Pod zrkadlom bol široký a dlhý porcelánový toaletný stolík, do ktorého bolo nasadené umývadlo.
Do spálne vošiel Ron.
"Kľudne... sa... rozlož..." koktal, keď zbadal Riddla, ako sa obzerá po kúpeľni, "ja... si iba... prichystám veci na zajtra."
"Jasné," povedal Riddle bez žiadnych emócii. Keď mu Ron zmizol z dohľadu, tak sa usmial. Ten chlapec sa ho bál.
Pozrel sa na poličku, zbadal podozrivé predmety.
"Weasley?" zavolal naňho.
"Áno?" Ron vbehol do kúpeľne.
"Čo je toto?" Riddle zobral do ruky žiletku. "Vyzerá to... čudne." Obrátil sa na Rona očakávajúc odpoveď.
"Ehm..." Ron bol zarazený, lebo nečakal, že sa ho mladý Voldemort bude pýtať na žiletku. "No... to je žiletka. S tým sa... holíme," odpovedal, pričom mu sčerveneli uši.
"S týmto? Ktorý hlupák toto vymyslel?"
"Vy ste sa s tým snáď neholili?" spýtal sa hlúpo Ron.
"Môj milý, ja som z roku 1943, ak si si nevšimol," ukázal na svoje vlasy. "A nie. Neholili. My sme mali také... nože, no nikdy som to nevedel pomenovať. Ale vyzeralo to... lepšie. Bolo to zvyčajne z ocele alebo zo striebra - tie mali tí z bohatých rodín - a rúčka, ktorú človek držal bola aj nejako ozdobená. Zvyčajne iba jednoduchými vzormi. Ale toto je celé - skoro celé - plastové a... má to dve... v ktorom roku to som?"
"1996," odpovedal Ron pohotovo. Bol rád, že aspoň niečo mu môže povedať bez rozpakov.
"Skvelé. Môžeš mi to teda vysvetliť?" Riddle ukázal na žiletku.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama

Povídky nebyly napsány za účelem dosažení zisku, všechny postavy i svět, ve kterém se příběhy odehrávají patří výhradně a jedině J.K.Rowlingové a já bych jí tímto ráda poděkovala za stvoření něčeho tak úžasného, co ponouká naši fantazii. (vše ostatní mimo kánon je vlastnictví autorů povídek a ničí jiné, proto platí zákaz jakéhokoli kopírování).
xxx